La Niña udrie vo veľkom štýle: Prinesie extrémne zmeny počasia. Ovplyvní každú oblasť nášho života

Svet čaká veľká zmena počasia, ktorú prinesie očakávaný, no nevyspytateľný jav. V poslednom období sa vo veľkom hovorilo o jave El Niño, ktorý má pomaly, ale isto slabnúť. Nahrádza ho však ďalší fenomén – La Niña. A s ňou sa spája nárast extrémnych prejavov počasia. Upozorňujú na to viacerí odborníci a medzi nimi aj spoločnosť Coface, ktorá sa už 70 rokov zameriava na riadenie rizík a globálnu ekonomiku.

Ako redakciu Startitup informovala jej PR manažérka Slávka Boldocká, k premene jedného fenoménu na druhý malo dôjsť v polovici roka. La Niña mala doniesť potrebné a vytúžené chladnejšie počasie napríklad na juhu Afriky, v juhovýchodnej Ázii či Austrálii. Spájať sa s ňou majú aj vlhko a výdatné dažde, a to od decembra 2024 do augusta 2025.

Môže však spôsobiť aj silnú chladnú zimu v západnej Kanade, na severe USA, v Japonsku či na Kórejskom polostrove. Vytvára pritom najmä neistotu ohľadom ďalšieho vývoja počasie a končeného vplyvu na ekonomiky sveta.

„La Niña povedie najmä k nárastu extrémnych prejavov počasia. Jednou z hlavných anomálií, ktoré sa v tejto fáze očakávajú, je nárast počtu hurikánov na atlantickom pobreží Spojených štátov,“ hovorí vo svojej najnovšej analýze nadnárodná spoločnosť Coface.

Vplyv na poľnohospodárstvo

Globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika vysvetľuje, o čo vlastne pri spomínaných fenoménoch ide. Južná oscilácia El Niño označovaná ako ENSO je rozsiahly oceánsko-atmosférický jav. Vzniká pre abnormálne zmeny teploty povrchovej vody v strednom a východnom Pacifiku.

„Súčasná bezprecedentná situácia, ktorá trvá od roku 2019, vyvoláva značné neistoty v súvislosti s budúcimi účinkami,“ upozorňuje Coface.

Podľa spoločnosti to môže mať dvojitý vplyv na poľnohospodárstvo. La Niña by na jednej strane mala priniesť nárast produkcie v ázijsko-tichomorskom regióne. Zaznamenajú ho tamojšie hlavné producentské krajiny, napríklad India. V jej prípade ide o druhého najväčšieho producenta ryže, pšenice a cukrovej trstiny.

Šutaj Eštok má veľký problém s peniazmi. Expolicajti odchádzajú s prázdnymi rukami, rezort im dlží desaťtisíce eur

Dotkne sa to aj Indonézie, najväčšieho svetového producenta palmového oleja a tretieho najväčšieho producenta ryže. Polepší si tiež Austrália, čo zrejme zmierni ceny komodít a tiež inflačné riziká v regióne.

Na druhej strane však fenomén zrejme zníži poľnohospodárske výnosy v Severnej a Južnej Amerike. Spôsobí tu totiž suchá a chladné obdobia.

„To ovplyvní najmä pestovanie pšenice (Spojené štáty) a sóje (Brazília). Na výkyvy počasia budú veľmi citlivé aj komodity, ktoré nie sú obilninami. V nasledujúcom roku bude ohrozená najmä regionálna produkcia kávy, kakaa a ovocia,“ podotýka Coface.

Pirátstvo, hurikány, hladina mora

Fenomén však ohrozuje Africký roh, teda oblasť, kde ležia štáty Somálsko, Džibutsko, Eritrea a časť Etiópie. Prinesie sem teplejšie a suchšie počasie, čo ich môže uvrhnúť do potravinovej neistoty.

„Treba pripomenúť, že hladomor v Somálsku v roku 2011, čiastočne spôsobený La Niñou, spôsobil smrť 260 000 ľudí,“ podotýka Coface.

Situácia zvyšuje počet domácností závislých od rybolovu, no hrozí aj vyčerpanie morských zdrojov. To pravdepodobne podnieti napätie a v konečnom dôsledku ešte zvýši sklon tamojších obyvateľov obracať sa k pirátstvu ako alternatívnemu zdroju príjmov. Okrem toho svetu nepomôžu ani hroziace silné vetry.

Nehoda autobusu na východe Slovenska. Viacero ľudí je ranených, okolnosti havárie sú záhadou

„Zvýšený počet hurikánov na atlantickom pobreží Spojených štátov a v Mexickom zálive môže spôsobiť značné škody na ropných zariadeniach na mori,“ upozorňuje spoločnosť.

Z údajov Úradu pre bezpečnosť a ochranu životného prostredia (BSEE) vyplýva, že po hurikáne Ida 29. augusta 2021 bolo zastavených až 95 percent ťažby ropy v Mexickom zálive.

„Je preto veľmi pravdepodobné, že dôjde k poklesu produkcie, keďže Mexický záliv predstavuje 15 % celkovej produkcie ropy v USA, 45 % celkovej kapacity rafinérie a 51 % celkovej kapacity spracovania zemného plynu,“ konštatuje analýza.

Coface ale v závere spomína aj pozitívnu správu. Tou je situácia s Panamským prieplavom, ktorý je závislý od sladkej vody z mnohých jazier a riek vo svojom povodí. Po roku sucha a logistických porúch by mal zvýšiť svoju hladinu, čo zníži tlak na globálnu nákladnú dopravu.