Lacná superpotravina ti dokáže zlepšiť zdravie a chrániť pred ochoreniami
- Neexistuje žiadna učebnicová definícia superpotraviny
- Ak by však existovala, podľa odborníkov by bol jogurt takmer jej synonymom
- Neexistuje žiadna učebnicová definícia superpotraviny
- Ak by však existovala, podľa odborníkov by bol jogurt takmer jej synonymom
Jogurt, obľúbený medzi deťmi aj dospelými, sa považuje za superpotravinu, pretože obsahuje nespočetné množstvo živín, ktoré tvoje telo potrebuje.
Je úžasným zdrojom bielkovín a vápnika, obsahuje vitamíny skupiny B, fosfor, draslík a horčík. Je plný prospešných baktérií, ktoré pomáhajú uľahčiť trávenie. V kombinácii so zeleninou, ako je napríklad brokolica, vytvára zdravú kombináciu, ktorá ťa dokonca môže ochrániť pred rakovinou.
Prevencia proti rakovine aj cukrovke
Rakovina hrubého čreva je tretím najčastejším nádorovým ochorením u mužov a žien na svete. Okrem genetickej predispozície či nízkej fyzickej aktivity vedci dlhodobo poukazujú na fakt, že k jej vzniku môže do veľkej miery prispievať aj nesprávne stravovanie.
Štúdia spoločnosti Frontiers in Nutrition ukázala, že konzumácia jogurtu znižuje riziko vzniku tohto druhu rakoviny. Existuje niekoľko teórií o tom, akým spôsobom jogurt prispieva k zníženiu rizika. Vzniku nádorov podľa nich môžu zabraňovať zlúčeniny produkované probiotickými baktériami v jogurte. Ďalšou teóriou je znižovanie aktivity určitých enzýmov v čreve spomínanými baktériami.
Na potvrdenie toho, ako vlastne jogurt pred rakovinou chráni, je však podľa autorov potrebné vykonať ďalšie štúdie. Tak či tak, vedci odporúčajú jogurt konzumovať ako súčasť bežnej stravy, ak chceš znížiť riziko vzniku rakoviny.
Rakovina však nie je jediné ochorenie, pred ktorým ťa jogurt pomôže ochrániť. V štúdii vedenej Harvard Public School of Health vedci zistili, že zvýšená konzumácia jogurtu znižuje riziko cukrovky 2. typu. Pri iných mliečnych výrobkoch neboli zistené rovnaké výsledky.
Frank Hu, profesor výživy a epidemiológie, pre Forbes uviedol: „Mechanizmy, ktoré za týmto zistením stoja, nie sú v tejto chvíli dobre preskúmané. Jednou z hypotéz je, že probiotiká v jogurte môžu pomôcť zlepšiť citlivosť na inzulín a znížiť zápal. Túto hypotézu je však potrebné overiť v ďalších klinických štúdiách.“
Prospešný je nielen pre fyzické zdravie
Existujú dôkazy, že živé baktérie obsiahnuté v jogurte ti môžu zlepšiť náladu. V roku 2017 štúdia vykonaná na myšiach ukázala, že za tento fenomén môžu laktobacily – skupina probiotík, ktoré sa v jogurte nachádzajú.
Vedci zistili, že pri znížení hladiny laktobacilov v črevách sa zvyšuje hladina kynurenínu, metabolitu v krvi, ktorý výrazne vplýva na mentálne zdravie. Zvýšená produkcia kynurenínu môže vyvolávať depresívne stavy, znížená hladina sa zase objavuje pri pacientoch s bipolárnou poruchou.
Samozrejme, ľudia a myši nie sú rovnakí. Mohli by však ďalšie výskumy ukázať, že to isté platí pre nás? Vedci zapojení do štúdie sa domnievajú, že áno, a výskumníčka Andrea R. Merchak vysvetľuje: „Vďaka týmto výsledkom máme k dispozícii nové nástroje na optimalizáciu vývoja probiotík, čo by malo urýchliť objavy nových liečebných postupov.“
Záleží od typu
Typ jogurtu, ktorý konzumuješ, ovplyvňuje jeho účinky. Nesladené varianty, ako je prírodný jogurt alebo grécky jogurt, sa spájajú s pozitívnym vplyvom na zdravie vďaka prítomnosti probiotík bez prídavných látok. Pokiaľ ide o sladené jogurty, odborníci už dlho vyjadrujú obavy z obsahu cukru v jogurtoch.
„Zistili sme, že najviac cukru obsahujú jogurty určené pre deti a bio výrobky,“ hovorí Bernadette Moore, profesorka výživových vied na univerzite v Leeds, „Tieto jogurty však stále majú určité zdravé vlastnosti.“
„Ak sa rodič rozhoduje medzi sladeným nápojom a sladeným detským jogurtom, jogurt má stále vápnik, vitamín D a bielkoviny, takže je jednoznačne lepšou voľbou,“ hovorí ďalej.
Ak ťa láka pridať jogurt do tvojho nákupného košíka, hľadaj jogurty s vysokým obsahom živých baktérií. Neznamená to však, že jogurt musí byť drahou súčasťou tvojho jedálnička. Stačí aj lacný, obyčajný jogurt, ktorý vieš kúpiť vo veľkých baleniach.
Zdroje: Frontiers in Nutrition, Forbes, HSPH, Nature, BMJ