Ladislav bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii, prežil 22 vojen. Na bojisku možno stretol aj Napoleona

Meno Ladislav Škultéty-Gabriš je pre mnohých Slovákov veľkou neznámou. Možno sa mu nedostal dostatok priestoru na hodinách dejepisu, možno nemáme záujem. Každopádne mu patrí titul jedného z najdlhšie slúžiacich vojakov na svete vôbec. V armáde bol totiž dlhých 81 rokov. K husárskemu vojsku sa pripojil už ako 13-ročný.

Ladislav Škultéty-Gabriš sa narodil 27. júna 1738 na Mojtíne. Reč je o obci v Púchovskom okrese, ktorá má len viac ako 400 obyvateľov. Aj napriek tomu, že počtom obyvateľov či rozlohou na mape nijako výrazne nevyniká, je rodiskom jedného z najznámejších vojakov. Mnohí ho poznajú pod prezývkou večného vojaka, nakoľko zažil 22 vojen na 256 bojiskách. Okrem toho, že je teda považovaný za najdlhšie slúžiaceho vojaka, vojenská história ho pokladá aj za najstaršieho vojaka sveta.

Nevzdal sa ani napriek zraneniam

Ako sme už uviedli vyššie, Ladislav slúžil v armáde od útleho detstva. V tom čase však niečo podobné nebolo ničím ojedinelým. U husárov slúžilo v podobnom veku hneď niekoľko chlapcov. Ich povinnosti boli rovnakého charakteru, ako pri dospelých vojakoch.

Konkrétne Ladislav sa stal súčasťou pluku tesne po matkinej smrti, nakoľko otec už pre baróna Jána Gilániho slúžil. Syn teda nasledoval kroky svojho otca.

Po smrti Gilániho, ktorému dovtedy slúžil, sa vedúcim stal Andrej Hadík. Práve pod jeho vedením sa Slovák stal súčasťou obsadenia Berlína, ktoré v tom čase pozdvihlo sebavedomie habsburskej monarchie. Bol teda jedným z tých, vďaka ktorým Máriu Teréziu už nemuseli tak intenzívne mátať dlhoročné boje s pruským kráľom. Aj napriek tomu, že Ladislav počas ťaženia utrpel ťažšie zranenia, neodradili ho to od výkonu funkcie a s odhodlaním vstupoval do ďalších bojov.

V nich však už pôsobil v inom pluku. V roku 1768 bol v rámci reorganizácie Hadikov pluk zrušený a Škultétyho prevelili do druhého husárskeho pluku habsburskej armády. V ňom napokon Škultéty slúžil až do konca života. Po dvojročnom bojovom nasadení v poslednej protitureckej vojne, ktorá sa začala v roku 1787 a skončila v 1791, sa Ladislav dočkal aj zaslúžených ocenení.

Viacnásobne zranený Škultéty bol povýšený na strážmajstra. Okrem toho ho vymenovali za zástavníka pluku a počas svojej kariéry vo vojsku si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužov habsburskej armády.

Vojenský historický ústav uvádza: „Získal striebornú Medailu za hrdinstvo a Armádny kríž, nazývaný aj delový kríž podľa toho, že ho odlievali z ukoristených nepriateľských diel. Počas svojho vojenského života bol Škultéty-Gabriš v službách štyroch cisárov. Tým, že prežil 22 vojen na 256 bojiskách, ho vojenská história právom pokladá za raritu a heroický vzor vojenskej služby v celosvetovom meradle.“

zdroj: Instagram/vyraznavylet.cz

Peniaze posielal domácim

Počas palácovej služby pluku, v ktorom Ladislav pôsobil, okamžite padol do oka cisárovi Františkovi. Keď sa dozvedel, že Ladislav Škultéty odslúžil už 75 rokov, navrhol mu povýšenie na dôstojníka a odchod do výsluhového dôchodku. Ladislav však spomínanú ponuku odmietol a cára požiadal, aby mohol do smrti ostať v službe cisárskeho zástavníka. Ponúknuté peniaze si zas žiadal odovzdať do rodnej obce.

Portál Osobnosti.sk uvádza, že cárovi vysvetľoval: „Zlatky, ktoré mi chcete darovať, pošlite prosím mojim rodákom do Pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“

Vďaka jeho veľkorysosti sa vraj občanom Mojtína dostalo približne 30-tisíc zlatých. Netreba pravdepodobne objasňovať, že podobná suma v tom čase predstavovala obrovský obnos peňazí.

Ako sme už uviedli, vojak pôsobil veľmi dlhé obdobie. Aktuality.sk vysvetľujú, že Škultéty sa mohol na bojisku stretnúť aj s Napoleonom Bonapartem. Ich životy sa totiž do určitej miery prekrývali.

zdroj: instagram/vojenska.historia.sk

Medzi vlastnými

Ladislav Škultéty-Gábriš zomrel ako 93-ročný, konkrétne 19. augusta 1831 v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou Rumunska. Na tomto mieste bol následne aj pochovaný. Nakoľko bol hrob spustnutý a niekoľko desiatok rokov ho nikto nenavštívil, správca cintorína sa rozhodol, že sa ozve miestnemu kňazovi z Mojtína.

Na základe spoločných dohôd medzi slovenskými a rumunskými orgánmi boli pozostatky Ladislava Škultétyho-Gabriša prevezené na územie Slovenska. Vojenský historický ústav uvádza: „Slovenská strana rešpektuje históriu viacnárodnostnej habsburskej monarchie, ako aj osobnosti spoločnej vojenskej histórie, preto od samého zámeru realizácie náhrobného kameňa Ladislava Škultétyho-Gabriša v jeho rodnej obci Mojtín bolo plánované vyhotovenie viacjazyčných informácií na jeho náhrobku.“

Nápisy na náhrobku sú totiž v slovenskom, maďarskom, nemeckom aj anglickom jazyku. Ladislav, ktorého mnohí poznajú najmä ako večného vojaka, sa tak dočkal večného odpočinku vo svojom rodisku.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska