Laptop na pláži je mýtus. Sami si môžeme určiť, ako bude deň vyzerať, tvrdí digitálna nomádka Nikola

Život na cestách znie pre mnohých ako sen – no za farebnými fotografiami z exotických krajín sa často skrýva viac disciplíny, odvahy a práce, než sa na prvý pohľad zdá. Nikola Kökényová však už od školy vedela, že chce žiť trochu inak.

Nomádstvo, ako sama hovorí, má tak trochu v krvi – a keď sa jej láska k cestovaniu stretla s digitálnymi zručnosťami a chuťou tvoriť, začal sa príbeh, ktorý sa dnes píše z najrôznejších kútov sveta.

Ako sa z marketingovej špecialistky v reklamke stane nezávislá podnikateľka s vlastnou značkou, ktorá žije a pracuje z rôznych krajín? Čo všetko to zahŕňa, ako sa dá zvládať neustále presúvanie, čo je mýtus a čo realita digitálneho nomádstva? A čo by poradila tým, ktorí o podobnej ceste snívajú, no ešte nenašli odvahu? Na všetko odpovedá s otvorenosťou, nadhľadom a trefnými postrehmi z praxe – presne tak, ako sa na niekoho, kto pracuje so značkami, patrí.

• Akým najväčším mýtom o digitálnom nomádstve veríme?
• Dokáže si takto nomádka odkladať a ušetriť peniaze?
• Kde sa Nikola vidí o 5 rokov?

Čo vás priviedlo k digitálnemu nomádstvu?

Mám pocit, že nomádstvo mám tak trochu v krvi, no prívlastok „digitálne“ prišiel až časom. Počas vysokej školy som začala pracovať part-time ako ideamaker/copywriter. Potom som odišla na študijný pobyt do Indonézie. V tom období som už vedela, čo digitálne nomádstvo znamená, no chýbala mi zásadná vec – skúsenosti a viac ako jeden klient. Po pobyte som sa vrátila na Slovensko a hľadala som si prácu v oblasti, ktorej som sa začala venovať už popri škole – v marketingu.

So sestrou sme mali skromný cestovateľský blog, ktorý mi pomohol získať pozíciu social media špecialistky v reklamnej agentúre Jandl. Odtiaľ som uprostred pandémie odišla – ako sa hovorí – „na stranu klienta“, do Panta Rhei, kde som pracovala ako marketingová špecialistka. Keďže bola korona a človek mal viac času pre seba, začala som sa deliť o svoje marketingové know-how na Instagrame pod vlastnou značkou Social Spirit. V tomto odbore som už mala niekoľko rokov praxe, a tak sa mi počas pandémie začalo ozývať čoraz viac malých firiem a osobných značiek so žiadosťou o pomoc so social media marketingom. Pol roka po začiatku aktívnej tvorby obsahu na svojich profiloch som sa rozhodla dať výpoveď.

Myslím si, že som chytila správnu vlnu. Načasovanie mi vtedy určite zahralo do karát – dnes by to bolo v mojej oblasti omnoho ťažšie. Musela som len nabrať odvahu a veriť si, že dokážem podnikať aj sama, hoci nepochádzam z podnikateľskej rodiny.

Slovenská politika je tragikomédia, tvrdí herec Tomáš Sitkey: „Kultúre chcem pomôcť kvalitnou prácou“

Ktorá krajina vám najviac vyhovuje pre digitálne nomádstvo a prečo?

Stále nová. Pravdou je, že sa málokedy vraciam na tie isté miesta. Baví ma objavovať nové a nepoznané. Práve na takýchto miestach človek získa najviac inšpirácie a rôznych pohľadov. Dokáže sa odosobniť a pozrieť sa na veci z nadhľadu – a práve to marketérom často chýba. Pozerajú sa na to, ako to robí konkurencia, a nevidia možnosti, ktoré sú za horizontom. Dnes je celý svet poprepájaný 4G a 5G sieťou, takže práca je možná takmer odvšadiaľ.

Klasický pracovný deň má u nás tri podoby. Buď ho celý precestujeme, celý prepracujeme, alebo ide o kombináciu práce a obyčajného života – podobne ako doma. Najlepšie na tom je, že si väčšinou môžeme sami určiť, ako bude deň vyzerať. Pokiaľ práce nie je nad hlavu, máme každý deň slobodu rozhodnúť sa, či ho strávime prácou, oddychom alebo spoznávaním nového miesta.

zdroj: Archív nomádka Nika

Ako často meníte lokalitu a čo všetko zohľadňujete pri výbere?

Myslím, že cestujeme rýchlejšie ako väčšina digitálnych nomádov, takže to možno bude prekvapivé. Presúvame sa v priemere každý týždeň. Na začiatku to boli dokonca len štyri dni na jednom mieste, no to bolo naozaj neudržateľné. Ak sa nám však na nejakom mieste páči, ostaneme tam pokojne aj mesiac či dva. Takto sme naposledy „zakempili“ na Srí Lanke, kde sme zároveň dobrovoľníčili v miestnom hoteli a coworkingu. Alebo sme ostali 1 mesiac v indickom Rishikeshi, kde sme si popri práci urobili 200-hodinový učiteľský kurz jogy.

Pri výbere lokality sa veľmi netrápime. Jedinou prekážkou je zatiaľ Čína, ktorá nepovoľuje sociálne siete, na ktorých pracujeme (Meta), no keby sme veľmi chceli, aj to by sa dalo vyriešiť. Pri výbere konkrétneho miesta na bývanie zohľadňujeme rýchlosť a kvalitu Wi-Fi pripojenia, priestor na prácu (napríklad pracovný stolík či vyhradenú pracovnú zónu) a celkovú atmosféru ubytovania – keďže tu trávime viac času ako klasickí cestovatelia.

Ako zvládate time management pri neustálom presúvaní sa?

Časové zóny nie sú až takým problémom, ako sa na prvý pohľad zdá – pokiaľ je človek freelancer a vie ovplyvniť čas online stretnutí. Môj postup je jednoduchý: všetky telefonáty s klientmi sa snažím naplánovať na jeden konkrétny deň, keď viem, že budem mať dobré Wi-Fi pripojenie a mobilné dáta ako zálohu.

Tento „telefonický deň“ je vždy deň po príchode do novej destinácie, aby som si deň predtým stihla otestovať pripojenie a pripraviť plán B, ak by sa niečo pokazilo. Prvé roky to bolo stresujúce, dnes v tom cítim oveľa väčšiu ľahkosť. Možno aj preto, že klienti vedia, kde sa nachádzam, a chápu, že kvalita mojej práce nezávisí od lokality.

Je mylná predstava, že človek toho stihne viac, keď pracuje neustále. Regenerácia je veľmi dôležitá – najmä ak človek pracuje hlavou. Ak si jeden deň oddýchnem, na druhý deň mám „refrešnutú“ hlavu a dokážem spraviť aj dvakrát toľko, ako keby som išla bez prestávky každý deň.

zdroj: Archív nomádka Nika

Čo je podľa vás najväčší mýtus o digitálnom nomádstve?

Že si len užívajú a nepracujú. Každý môj telefonát – či už so známymi, alebo s klientmi – sa končí slovami: „Užívajte.“ V realite však často máme dni, ktoré celé prepracujeme a z ubytovania vybehneme len na obed. Po návrate si opäť otvoríme notebooky a pracujeme až do večera.

Máme tendenciu myslieť si, že keď človek odíde do inej krajiny, zbaví sa problémov – ale realita je taká, že ten život je veľmi podobný tomu doma. Problémy aj výzvy si totiž človek berie so sebou, aj na druhý koniec sveta.

Často sa tiež bavím na predstave, že digitálni nomádi pracujú z pláže. Na pláži sa reálne pracovať nedá – kvôli slnku nevidíte na obrazovku, laptop sa prehrieva a piesok vám nafúka rovno na klávesnicu. Navyše, vo vlhkých tropických krajinách technika často vypovedá službu. Takže nie, práca digitálnych nomádov sa naozaj nedeje na pláži. (hovorí s úsmevom)

Dokážete si týmto spôsobom práce zarobiť alebo aj niečo odložiť?

Určite áno. Výhodou freelancera je, že každý mesiac môže zarobiť skutočne rôznu sumu peňazí, zatiaľ čo pri klasickom zamestnaní je odmena stále rovnaká – bez ohľadu na to, koľko energie do práce vložíte. Niektoré mesiace sú slabšie, iné lepšie.

Dôležité je však aj optimalizovať náklady a nemíňať napríklad na programy, ktoré človek využije len párkrát do roka. Zároveň žijem jednoduchým životom, aj na cestách. K šťastiu v skutočnosti nepotrebujeme veľa – skôr stále menej a menej. Viem si predstaviť, že niekto by v tých istých destináciách míňal tisíce eur, zatiaľ čo my sa tam uživíme za stovky.

Koľko dní v týždni pracujete?

Nie je to fixné, ako som už spomenula vyššie. Je však zaujímavé vnímať na vlastnom tele, aké vyčerpávajúce vie byť, keď človek pracuje osem hodín denne už len tri dni za sebou. Neviem, kto vymyslel päťdňový pracovný týždeň a len dva dni voľna, ale moje telo by si to určite nastavilo inak – napríklad dva dni práce, jeden deň voľna.

Celkovo si myslím, že by sme mali pracovať menej. Dnešná doba, zameraná výlučne na výkon, je veľmi neudržateľná. Stále viac ľudí je vyhorených a bez štipky kreativity – nielen v práci, ale aj v živote. Nenarodili sme sa na to, aby sme len pracovali. A nemali by sme byť platení za odpracovaný čas, ale za reálny prínos, ktorý prinášame.

Máte nejaké pasívne príjmy alebo pracujete výlučne na projektoch?

Vytvorila som niekoľko digitálnych produktov, ktoré pomáhajú malým značkám nastaviť si vlastnú social media stratégiu, vrátane príručky o tvorbe Instagram Stories. Okrem toho som pred tromi rokmi vytvorila aj svoj prvý fyzický produkt – karty #SOCIALSPIRITCARDS, z ktorých je momentálne dostupných už len pár posledných kusov. Gro mojich príjmov však vždy tvorila práca na projektoch – a táto práca ma stále baví najviac.

zdroj: Archív nomádka Nika

Ako si popri digitálnom nomádstve udržiavate work-life balance, keď práca a život sú v jednom?

Paradoxne, na cestách sa mi to darí ešte lepšie ako doma. Doma človek všetko pozná a ľahko skĺzne k tomu, že pracuje viac, než by mal. Na cestách si oveľa viac uvedomujem dočasnosť – že možno som na danom mieste len raz v živote. Preto je jednoduchšie zavrieť počítač a ísť žiť. Kľúčové sú však disciplína a zodpovednosť. Vždy najprv urobím prácu pre klientov a až potom prichádza zábava a spoznávanie.

Čo vám najviac chýba z vášho predchádzajúceho života?

Je zvláštne povedať, že nič? Úprimne, často si – či už na cestách, alebo doma – poviem, že som veľmi vďačná za život, ktorý žijem. Paradoxom však je, že som si to hovorila aj predtým. Myslím si, že to vlastne nie je o tom, čo človek robí, ale o tom, ako k tomu pristupuje. Ak je človek naplnený vďačnosťou, každý deň mu ukáže, že je za čo byť vďačný. A platí to, samozrejme, aj naopak.

Boli momenty, keď ste zvažovali návrat ku klasickému spôsobu života? Vidíte sa v tomto životnom štýle aj o 5 alebo 10 rokov?

Prvý rok bol náročnejší než všetky ostatné. Mala som pocit, že som na všetko sama – nielen na projekty, ale aj na celé podnikanie. Zrazu som nebola len človek, ktorému príde zadanie a jednoducho ho spraví, ale ten, kto si robí vlastné promo, komunikuje s klientmi, obhajuje svoju prácu, fakturuje, networkuje, reprezentuje a zároveň tvorí vlastné produkty, keď práve nepracuje pre klientov.

Bolo toho veľmi veľa a chýbal mi niekto, kto by mi dal spätnú väzbu – či to, čo robím, robím dobre alebo zle. Navyše tam bola veľká neistota, či o mesiac príde nový klient a či si dlhodobo dokážem týmto štýlom zabezpečiť príjem. Práve v prvom roku moje príjmy najviac kolísali a spolu s nimi aj moja nálada. Bola som tým všetkým úplne pohltená. No práve vďaka tomu dnes zbieram plody svojej práce. V treťom roku podnikania som sa od Social Spirit trochu odpútala a začala som to celé vnímať viac ako len prácu. 

Aký odkaz by ste dali niekomu, kto zvažuje digitálne nomádstvo, ale bojí sa začať?

Začať je tá najjednoduchšia vec, ktorú urobíte. Je to jednorazové rozhodnutie. Hop alebo trop. Od toho momentu sa však budete musieť rozhodovať neustále. To najkrajšie na tom je, že s obrovskou slobodou, ktorú si doprajete, sa vo vás prirodzene začne prebúdzať silný zmysel pre zodpovednosť. Už nebudete môcť nadávať na šéfa, vyhovárať sa na kolegu alebo jednoducho delegovať. Zrazu bude všetko vo vašich rukách – a len vy budete zodpovední za svoj život. A to môže byť požehnaním… ale aj záhubou. My rozhodujeme! (dopĺňa s úsmevom)

Čítajte viac z kategórie: Cestovanie