Lavrov stratil trpezlivosť: Západ vstúpil do priameho boja proti Moskve

Západné mocnosti svojou podporou Ukrajiny fakticky vstúpili do priameho boja proti Moskve, uviedol v sobotu ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, informuje Eurointegration.

„Môžete to nazvať akokoľvek, ale bojujú s nami, priamo bojujú s nami. Nazývame to hybridnou vojnou, ale to na veci nič nemení,“ povedal Lavrov na tlačovej konferencii v OSN.

Prezident USA Joe Biden opakovane vyhlasuje, že sa usiluje vyhnúť priamej konfrontácii s Ruskom a americké jednotky tam nepošle. Jeho administratíva sa tiež dištancovala od ukrajinských útokov na samotnú Ruskú federáciu.

Lavrov však poukázal na miliardy dolárov v západnom vojenskom vybavení, ktoré Kyjev dostal od minuloročného útoku Ruska. Taktiež pripomenul podporu amerických a britských spravodajských služieb či prítomnosť západných vojenských poradcov na Ukrajine, uvádza CNN.

Západ „de facto bojuje proti nám, pričom využíva ruky a telá Ukrajincov“, povedal Lavrov.

„Myslím si, že každý, kto sa tu aspoň trocha venuje situácii na Ukrajine, veľmi dobre vie, že Američania, Briti a ďalší bojujú predovšetkým tým, že poskytujú (Kyjevu) stále viac a viac zbraní,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.

Poukázal tiež na prítomnosť západných žoldnierov na Ukrajine. Spojené štáty a viaceré ďalšie západné vlády však tvrdia, že odrádzajú svojich občanov od cestovania na Ukrajinu a že takíto bojovníci konajú „na vlastnú päsť“.

Lavrov sa zúčastnil na výročnom Valnom zhromaždení OSN, kde sa všetky oči upierali na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý priletel do New Yorku požiadať o väčšiu podporu proti ruskej invázii.

Zelenskyj v stredu vystúpil na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, na ktorom žiadal, aby bolo Rusku odobraté právo veta.

Zelenskyj presadzoval desaťbodový plán na ukončenie vojny. Ten by zahŕňal úplné stiahnutie Ruska z ukrajinského územia – vrátane Krymu, ktorý Moskva obsadila v roku 2014 –, a vytvorenie osobitného tribunálu na vyvodenie zodpovednosti za vojnové zločiny, pripomína AFP.

Lavrov sa Zelenského plánu „vysmial“ a odsúdil USA a EÚ za jeho podporu.

„Nie je realistický a všetci to chápu, ale zároveň tvrdia, že je to jediný základ pre rokovania,“ povedal Lavrov. „Vyvodzujeme z toho záver, že nikto nechce vážne prejaviť pochopenie pre to, čo sa deje,“ zakončil.

Lavrov obvinil Arménsko

Ruský minister zahraničných taktiež v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti z toho, že „ťahajú za nitky“, aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom.

Dodal však, že aj samotné Arménsko „prilieva z času na čas olej do ohňa“. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika. Ten povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu.

Experti vypočítali, kedy sa Rusom minú tanky. Nemusia byť schopní udržať ani svoje hranice

„Je absurdné nás z toho obviňovať,“ poznamenal Lavrov.

„Podobných politikov s podobným pozadím je (v Arménsku) veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu,“ dodal ruský minister.

Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s „Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia“.

Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste, Alma-Ate. Práve v nej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.

Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že „Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu – čisto a jednoducho“.

zdroj: TASR/AP, Sergei Grits

Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu. Avšak jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.

Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.

Rusi sa pridávajú k ukrajinským partizánom. Svojich zabíjajú za hotovosť a útek na západ

Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci „protiteroristickej operácie“, ktorej cieľom malo byť „nastolenie ústavného poriadku“.

Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.

V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.