Na odchode je už takmer 2 000 lekárov. V minulosti to na Slovensku viedlo k núdzovému stavu

Výpovede podá minimálne 1 948 lekárov, pričom počty naďalej stúpajú. Výpovede budú podávať postupne vo štvrtok a piatok (30. 9.). Informoval o tom šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

Podľa neho ide o lekárov z približne 27 nemocníc Slovenska. Týka sa to fakultných aj univerzitných nemocníc, pripojili sa aj krajské a súkromné. K hromadným výpovediam sa podľa neho pridali aj niektorí lekári z tretích krajín, ktorí na Slovensku pôsobia.

Koronavírus zastavil svet, jeho dôsledky cítime dodnes

GALÉRIA+ 11

Akcia hromadných výpovedí lekárov otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1 200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2 400 lekárov, nakoniec na svojej výpovedi trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR je rozčarované z prístupu predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktorý sprostredkúva lekárom neúplné alebo žiadne informácie. Mnohí lekári v nemocniciach sú uvádzaní do omylu. Rezort zdravotníctva to uviedol v tlačovej správe po návšteve najväčšej bratislavskej nemocnice.

Ako informovala hovorkyňa MZ, z diskusie so zdravotníkmi vyplynulo, že nedisponujú dokumentami ministerstva o plnení požiadaviek LOZ.

„Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pritom šéfovi LOZ Petrovi Visolajskému dokument poslal ešte v utorok podvečer a jeho prijatie odborársky predák obratom potvrdil,“ informuje rezort.

„Máme za to, že prístup vedenia LOZ je neférový, keď opakovane počas prebiehajúcich rokovaní cielene mení požiadavky,“ dodáva. Ako príklad uvádza, že vedenie LOZ zvýšilo koeficient za odpracovaný rok z 0,03 na 0,05 alebo prišlo s ďalšími požiadavkami nad rámec tých, o ktorých sa rokuje. V závere augusta 2022 malo zaslať ministerstvu ďalších 13 požiadaviek.

Ako zdôrazňuje rezort, k rokovaniam pristupuje s vážnosťou a rešpektom voči partnerom s cieľom nájsť dohodu. „Nájsť dohodu si však vyžaduje splniť tri základné podmienky u zainteresovaných strán: byť slušný, byť kompetentný a v neposlednom rade chcieť,“ dopĺňa ministerstvo.

Visolajský v auguste vyzval lekárov na podanie výpovedí. Urobil tak po rokovaní na Úrade vlády SR k platom zdravotníkov. Reagoval, že samotné zvýšenie miezd problém v zdravotníctve nevyrieši. Poukázal na potrebu splnenia ich ďalších požiadaviek, ako napríklad nastolenie poriadku vo financovaní nemocníc či zavedenie systému DRG.

Všetky želania lekárskych odborov nie je možné uspokojiť naraz. Na sociálnej sieti to už pred časom skonštatoval premiér Eduard Heger. „Prežívame ťažké časy. Stále sa spamätávame z pandémie, Európa čelí energetickej kríze a náš bezprostredný sused je vo vojne. Nemôžeme všetky túžby a želania lekárskych odborov uspokojiť naraz. Jednoducho to nie je možné,“ spresnil premiér.

Zopakoval, že na výpovede lekárov nevidí dôvod. „Ak lekári neodišli od pacienta doteraz a dokázali zniesť dlhé roky tolerovaný úpadok systému zdravotníctva, tak teraz k tomu nie je vecný dôvod,“ doplnil.

Súčasná vláda podľa neho urobila za posledných desať rokov pre zdravotníkov najviac. „Historické zvyšovanie platov je realita od začiatku budúceho roka a aj prostredníctvom Plán obnovy a odolnosti SR zlepšíme podmienky pacientom aj personálu,“ dodal.

Vláda 21. septembra schválila návrh na zvýšenie platov zdravotníkov. Okrem avizovaného zvyšovania miezd lekárov a sestier rieši aj platy ostatných zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach a ambulanciách záchrannej zdravotnej služby. Okrem zvyšovania platových koeficientov sa majú pri mzdách zohľadňovať aj roky praxe.