Lekári si „bokom“ privyrobia viac ako 3 400 eur mesačne. Analytici upozorňujú na alarmujúci stav v zdravotníctve

Keď už bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD) vlani opúšťala svoj rezort, vytkla premiérovi, že to nebola jeho téma. Robert Fico sa vtedy voči jej tvrdeniu ohradil s tým, že nemôže mať za všetko zodpovednosť. Ani po minuloročnom atentáte sa pre neho zdravotníctvo nestalo témou. Práve naopak, keď sa rokovalo o výpovediach lekárov, odôvodnil svoje nezapojenie sa ako konflikt záujmov.

A tak si zdravotníctvo žije svojím životom a situácia vôbec nie je ružová. Dokazuje to aj dokument, ktorý vypracoval Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Poukazuje na to, že slovenské zdravotníctvo dlhodobo zaostáva za susednými krajinami aj zvyškom EÚ. A to v základných ukazovateľoch, ako je priemerná dĺžka života, trvanie života v dobrom zdraví a novorodenecká úmrtnosť.

Pandémia COVID-19 tento problém ešte prehĺbila. Ak by bola úmrtnosť odvrátiteľná zdravotnou starostlivosťou na úrovni Českej republiky, v roku 2021 by sa dalo predísť až 4 096 úmrtiam.

Hlavné problémy nemocníc

Revízia sa zamerala najmä na 13 fakultných a univerzitných nemocníc MZ SR s nákladmi 2,2 miliardy eur v roku 2024, ktoré poskytujú takmer polovicu ústavnej starostlivosti v krajine. Zároveň majú aj najväčšie problémy so zadlžovaním.

Najvýraznejším problémom slovenských nemocníc je ich finančná situácia. Rozpočty nemocníc nie sú zladené s rozpočtom verejného zdravotného poistenia, pričom náklady dlhodobo rastú nad rozpočtované zdroje, čo spôsobuje opakované straty. Dlh po splatnosti verejných nemocníc na konci roku 2023 prevýšil 800 mil. eur a od roku 2017 dosiahli výdavky na oddlžovanie 1,16 mld. eur, no bez systémového riešenia príčin.

Úhradové mechanizmy sú ďalším významným problémom. Súčasné paušálne platby nemotivujú nemocnice k zvyšovaniu produkcie. Úhrady za rovnaké výkony sa navyše výrazne líšia medzi poisťovňami aj nemocnicami. Plánované spustenie DRG úhradového mechanizmu v roku 2024 sa neuskutočnilo, čo oddialilo potrebnú reformu financovania. Zmluvy medzi poisťovňami a nemocnicami zostávajú neprehľadné a ťažko porovnateľné, čím znemožňujú efektívnu verejnú kontrolu.

V oblasti nákladovej efektívnosti existuje v nemocniciach MZ SR priestor na zlepšenie vo výške 27 až 168 mil. eur ročne. Osobné náklady, ktoré tvoria 56 % všetkých nákladov, rastú výrazne rýchlejšie, ako je rozpočtované (130 % vs. 89 % medzi rokmi 2015 – 2023). Paradoxne, počet lekárov a administratívnych pracovníkov rastie, zatiaľ čo počet sestier klesá.

Efektívnejšími nákupmi liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a techniky by nemocnice mohli ušetriť 17,5 až 54,5 mil. eur ročne. Nájomné zmluvy s poskytovateľmi laboratórnej a zobrazovacej diagnostiky sú často pre nemocnice nevýhodné a neprinášajú adekvátne príjmy.

Komplikácie na strane personálu

Problematické je aj riadenie nemocníc a personálna situácia. Nemocnice nemajú jasne definované manažérske ciele ani pravidlá výberu a hodnotenia vedenia. Riaditeľ či riaditeľka fakultnej a univerzitnej nemocnice zotrvá vo funkcii v priemere len dva roky, čo znemožňuje dlhodobé plánovanie a implementáciu potrebných zmien.

V personálnej oblasti chýba najmä 2 605 zdravotných sestier, ich počet kontinuálne klesá, zatiaľ čo počet lekárov rastie. Vysoká administratívna záťaž sestier výrazne znižuje atraktivitu tohto povolania.

Nemocnice zápasia aj s obrovským investičným dlhom, ktorý dosahuje 4,5 až 7,1 mld. eur. Priemerný vek budov nemocníc často prekračuje 50 rokov a väčšina z nich nespĺňa dnešné štandardy, čo priamo ohrozuje zdravie pacientov. V systéme chýba transparentná investičná stratégia a dlhodobé plánovanie obnovy a rozvoja nemocničnej infraštruktúry.

Lekári zarábajú ďalšími úväzkami

Analytici z ÚHP tiež upozornili na neprehľadnosť pracovných úväzkov lekárov. Mnohí z nich síce pôsobia v nemocniciach na hlavný pracovný pomer, no zároveň si zarábajú aj prostredníctvom vedľajších činností. Tieto doplnkové úväzky im podľa údajov prinášajú v priemere až 3 477 eur mesačne.

Na Kotlára sa valí ostrá kritika: Ozývajú sa vedci či lekári. Sabaka odkazuje, že nie je skorumpovaný

Uvedené zistenia sú súčasťou analýzy zameranej na výdavky nemocníc a efektivitu platového automatu, ktorý bol na Slovensku zavedený v roku 2023 po rokovaniach medzi odbormi a vládou Eduarda Hegera.

Podľa autorov správy je nevyhnutné venovať väčšiu pozornosť evidencii a transparentnosti pracovných úväzkov v zdravotníctve. Súčasný stav totiž znemožňuje presné zhodnotenie efektivity systému odmeňovania. Údaje, ktoré analytici použili, pochádzajú z univerzitných a fakultných nemocníc a boli získané v spolupráci so Sociálnou poisťovňou.

Analýza ukazuje, že značná časť lekárov využíva možnosť privyrobiť si mimo hlavného zamestnania, čím si citeľne zvyšujú svoj celkový príjem. Tento jav môže ovplyvniť aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti a rovnováhu pracovného zaťaženia.

Kľúčové odporúčania

Pre zlepšenie situácie je potrebné predovšetkým zastaviť zadlžovanie nemocníc lepším rozpočtovaním a zladením finančných plánov s rozpočtom verejnej správy. Zároveň je nevyhnutné zvýšiť transparentnosť financovania zavedením jednotného úhradového mechanizmu a postupným nárastom DRG úhrad (15 % od 1.4.2025, postupne až 40 % do roku 2027).

Nákladovú efektívnosť je možné zlepšiť kontinuálnym porovnávaním nemocníc, centrálnym obstarávaním liekov a zdravotníckeho materiálu, a prehodnotením nevýhodných nájomných zmlúv s poskytovateľmi diagnostických služieb. Nemocnice potrebujú aktívne riadenie zo strany ministerstva zdravotníctva, vrátane zavedenia manažérskych cieľov, transparentných výberových konaní a štandardizovaných výročných správ.

Danko ako bojovník za živnostníkov. SNS navrhuje pri transakčnej dani zmeny, nie úplné zrušenie

Personálnu krízu je potrebné riešiť zvýšením kompetencií sestier, znížením ich administratívnej záťaže a zjednodušením zamestnávania zdravotníkov z tretích krajín. Pre obnovu nemocníc je nevyhnutné systematické plánovanie prostredníctvom jedného investičného plánu s jasnými prioritami a lepším využívaním dostupných zdrojov zo štátneho rozpočtu a fondov EÚ.

Implementácia týchto opatrení by mala viesť k zastaveniu zadlžovania nemocníc, zvýšeniu ich efektivity a transparentnosti, a v konečnom dôsledku k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti pre pacientov na Slovensku.

Neuspokojivé výsledky

V správe sa tiež píše o tom, že rezort zdravotníctva by mal zabezpečiť dostatok kvalifikovaného personálu. Práve v tejto oblasti Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ešte v marci tohto roka našla veľké medzery. Informovala o tom v tlačovej správe, kde píše o kontrolách pracovísk jednodňovej zdravotnej starostlivosti (JZS).

Previerka 172 pracovísk u 97 poskytovateľov ukázala problémy v personálnom zabezpečení, nepriehľadné úväzky lekárov, povinné poplatky pre pacientov a nedostatok transparentnosti. Podľa poisťovne až 25 % pracovísk vyžaduje od pacientov povinné poplatky bez jasných pravidiel ich zníženia alebo odpustenia.

Nezriedka zamestnávajú lekárov výlučne zo štátnych nemocníc, čo môže znamenať neudržateľné pracovné zaťaženie. V niektorých prípadoch dokonca chýbajú kvalifikované zdravotné sestry. „Tieto kontroly sú priamym vyjadrením našej snahy o transparentnosť a efektívne využívanie verejných zdrojov,“ uviedol generálny riaditeľ VšZP Matúš Jurových.

SNS a Republika sa nečakane zhodli. „Toto je naozaj vynikajúca myšlienka,“ priznáva Danko

Minister zdravotníctva Kamil Šaško iniciatívu podporil a vyzdvihol potrebu systémových zmien, ktoré zvýšia spravodlivosť a transparentnosť v zdravotníctve. VšZP avizuje, že vzhľadom na koniec zmluvného obdobia v marci 2025 dôjde k prehodnoteniu zmlúv s poskytovateľmi JZS. Pri závažných porušeniach bude poisťovňa upravovať výšku úhrad a kontaktovať aj príslušné orgány.

O reakciu k revízii sme požiadali aj ministerstvo zdravotníctva. V prípade, že obdržíme reakciu ministra Kamila Šaška, článok aktualizujeme.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska