Lenč: Matovič z „plačoviek“ a statusov urobil nástroj antipolitiky. Je škodnou demokracie

Autor komentáru je politológ, publicista a pedagóg.

„Už nežijeme v demokracii. Žijeme v emokracii, v ktorej vládnu emócie, v ktorej viac záleží na pocitoch než na rozume. Čím silnejšie sú vaše emócie – čím teatrálnejšie sa dokážete dostať do záchvatu rozhorčenia –, tým väčší máte vplyv,“ konštatoval začiatkom roka 2019 Niall Ferguson, britský historik z Harvardskej univerzity. 

„Chorá doba. Choré vraj zdravé je a zdravé choré. A keď choré chorým nazveš, chorý si ty a nie chorý. Choré,“ napísal začiatkom roka 2022 politik, ktorý povýšil svoje emócie nad záujem štátu a spoločnosti. Politik, ktorý zo svojich „plačoviek“ a statusov na sociálnej sieti urobil nástroj antipolitiky. Politik, ktorý je škodnou demokracie.

V roku 2020 sme chceli slušné Slovensko. Na začiatku roka 2023 máme radikalizujúcu sa podobu emokracie.

Emokracia a Sulíkov danajský dar

V emokracii, s ktorou sme nahradili tú „nudnú“ politiku, ktorou sa spravujú veci verejné, sa politici štylizujú do rolí „drakobijcov“. Zvádzajú epické súboje. Presviedčajú verejnosť, že nastal čas, čas definitívneho zápasu dobra so zlom. Vojny, v ktorej dokážu vyhrať iba oni. „Spasitelia“ a ich nasledovníci. Z politikov sa stali duchovní vodcovia „siekt“ a zo straníkov poslušné „ovce“. 

Súčasní politici sú v područí emócií. Sú na nich závislí. A súčasne ich využívajú k získaniu moci. Za týmto účelom voličom predávajú „pravdy“ za brakové ceny a fakty nechávajú degenerovať do nálad.

Emokracia predstavuje predbežné štádium určitej dystópie, v ktorej vládne ten, kto vyvolá ešte silnejšie emócie – nenávisť. Lenže v dystópii nenávisti ľudia hynú a nielen pre svoje emócie. Najmä preto, že emokrati nemajú riešenia. Majú len seba. Svoje emócie a nenaplnené túžby. 

Už v septembri 2011 v rozhovore pre denník Pravda Michal Horský konštatoval, že Matovič je Sulíkov danajský dar slovenskému parlamentarizmu. Pred predčasnými voľbami, ktoré nasledovali po vyslovení nedôvery vláde Ivety Radičovej, za ktoré hlasoval aj Igor Matovič, Horský napísal, že jeho politika je „bez zmyslu a ide len o nadbiehanie náladám ulice. Zatiaľ nepostavil jedinú zmysluplnú agendu a politickú koncepciu“.

Jeho agendou sú iba lži a emócie, ktoré rozdeľujú a rozožierajú spoločnosť. Toto platí aj po desiatich rokoch a jedných vyhratých voľbách.

zdroj: Startitup/Diskusný Klub

V hlave Igora Matoviča

Napriek rokom sa niektoré veci nemenia. Ani ľudia. Pred viac ako dvadsiatimi rokmi natočil režisér Spike Jonze film V koži Johna Malkovicha. Excentrický príbeh o skrachovanom bábkohercovi, ktorý sa zhodou rôznych okolností dostal cez portál do tela a mysle herca Johna Malkovicha.

Okrem toho, že organizoval platené výlety do jeho mysle, ho aj ovládal. Chcel ovládať. Vo filme je scéna, ktorá symptomaticky vypovedá o človeku, ktorý sa nám už desaťročie dostáva do hláv a ostatné tri roky ovláda i naše životy. 

Malkovich. Malkovich. Malkovich. Všade samý Malkovich. Jeden z obrazov filmu, v ktorom herec John Malkovich vstupuje cez portál do svojho tela a všade vidí seba. Nikoho iného. Iba seba.

Samoľúbe zameranie sa na seba je určujúcou vlastnosťou a jedinou realizovanou politikou poslanca Matoviča.

Začalo to niekoľko mesiacov pred voľbami v roku 2010, keď sa na stránkach svojich reklamných novín štylizoval do pozície „tribúna ľudu a insitného politického analytika“. Svojsky komentármi vtedy burcoval proti systému, proti politikom. Vytváral dojem, že je to on, obyčajný človek, ktorý musí bojovať za nás a „spasiť nás“.

Pred každými voľbami ponúka seba. Tvrdí, že je „liekom“ na chorľavý systém. Po voľbách v 2010 mu údajne ponúkali 20 miliónov eur, aby povalil vládu Ivety Radičovej. Vtedy objavil silu médií.

V jeho hlave sa už pripravovali nové volebné stratégie a súkromné „vojny“ proti všetkým. Kedykoľvek, kdekoľvek a hlavne s kýmkoľvek, no hlavne nech sú pri tom médiá. Detektory, striekačky, nahrávky, tričká či vila v Cannes. V žiari reflektorov bojuje proti systému. Na sociálnych sieťach bráni tradičnú rodinu pred „pro(a)gresívnymi médiami, prezidentkou a agresívnou propagandou LGBTI komunity“.

Presviedča nás, že politika musí byť plná emócií. Politika sa musí robiť tak, ako to robí on. Len on. „Nemám rád falošné prezidentky. Nemám rád manipulátorov z médií. Nemám rád krivákov, recepcie a smokingy.“

Notorický klamár, ktorý sa neštíti tajne si nahrávať priateľské stretnutie, tvrdí, že „milujem obyčajných a fér ľudí. Čisté duše, kde áno je áno a nie nie. Ktorých slovo platí a neohovárajú vás za chrbtom. Nevadia mi ich šediny, vrásky či iné prirodzené krásky. Milujem nárečia a emócie. Milujem človečinu“.

Politik, ktorý miluje emócie. Miluje seba. Nás vťahuje do svojho sveta. Do čiernej diery politiky.  

Svet podľa Matoviča 

Poslanec Matovič opakovane ukazuje, že dno v prípade jeho výrokov (statusov) je len relatívny pojem. „Blahovské“ útoky na prezidentku. Emočne podfarbený slovník, ktorý, kopírujúc vyjadrenia Roberta Fica, využíva na útoky proti novinárom. Burcovanie nenávisti voči menšinám a démonizovanie liberalizmu. To všetko plagiátor kopíruje od slovenskej krajnej pravice a národných socialistov. 

Poslanec Matovič je v neustálej kampani. Nikdy ju neskončil. Potreba zaujať, byť v „žiari reflektorov“, je pre neho dôležitejšia ako snaha robiť poctivú a zodpovednú politiku. Poslanec Matovič je škodná systému. Miluje emócie. Miluje seba. Miluje svoj svet, v ktorom je hrdinom i obeťou. Svet, v ktorom máme žiť aj my.   

O tom svedčia aj jeho aktuálne vyjadrenia na sociálnych sieťach, ktorými zahlcuje mediálny priestor. Sú to výroky človeka, ktorý zúfalo volá po pozornosti davu na sociálnych sieťach a ktorému tú pozornosť dávame tým, že rozoberáme jeho hlúpe vyjadrenia. Pomáhame mu tak v jeho dystopickej „spasiteľskej“ misii, ktorá nemôže mať dobrý koniec. Pomáhame mu v tom, aby sa náš svet menil na ten jeho.

Prestaňme s tým. Kým naozaj nebude neskoro. Kým nám Joker, agent chaosu a emokracie, definitívne nezničí budúcnosť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre