Lenivá kuchárka: V kuchyni som sa motala neustále, ale hlavne za účelom uchmatnutia si niečoho pod zub

Veronika, ty si si založila foodblog Lenivá kuchárka. Na úvod nám prosím prezraď, kedy si sa rozhodla tento blog o varení založiť a čo ťa k tomu viedlo?

Foodblog Lenivá kuchárka vznikol v septembri 2015, pár mesiacov po presťahovaní do Bratislavy. Zmena bydliska a každodenné riešenie jedla viedlo k viacerým pokus-omylov, ale zároveň aj k neskutočne chutným výtvorom, ktoré sa mi niekedy podarili uvariť/upiecť.

V záložkách a wordových súboroch sa mi začalo kopiť čoraz viac receptov, a tak som si povedala, že prišiel ten správny čas prispieť svojou troškou do foodbloggerského sveta. Mojou hlavnou motiváciou bolo ukázať ľuďom odskúšané recepty a vydarené kombinácie ingrediencií, výsledkom ktorých sú prázdne taniere a radosť z čerstvého, doma pripraveného jedla.

Ako si sa dostala k vareniu? Bola si od malička to dievčatko, ktoré sa motalo mamine v kuchyni?

V kuchyni som sa motala neustále, ale hlavne za účelom uchmatnutia si niečoho pod zub. :) Veľmi dlho som sa ku vareniu/pečeniu nemala, ak sa nepočíta vyprážanie rezňov a umývanie riadov. Neskôr prišli prvé pečiace pokusy s mojou staršou sestrou Monikou, ktoré skončili katastrofou, keď nám vytekali koláče z foriem a obhoreli misky. :) Dnes na tieto situácie spomíname s úsmevom a tešíme sa z toho, že sme v učení zotrvali a máme za sebou už aj nejaké úspechy.

Tvoj blog sa volá Lenivá kuchárka. Prečo takýto názov?

Z dvoch dôvodov. Prvým z nich je môj každodenný boj s lenivosťou a prokrastináciou, kedy sa musím doslova nútiť niečo spraviť, na druhej strane ak ide o jedlo, dokážem prejsť aj polovicu mesta, len aby som zohnala peknú rebarboru do koláča.

Druhým, troška menej prozaickým dôvodom je moja snaha ukázať všetkým nadšeným i plne vyťaženým ľuďom, že od prekonania pohodlnosti a zvyku nakupovať polotovary si môžu jednoducho, zdravo a chutne navariť aj doma. Z toho dôvodu sa snažím pridávať jednoduché, rýchle a zdravé recepty zo sezónnych, dostupných a kvalitných ingrediencií od lokálnych výrobcov.

Máš nejakú vec alebo ingredienciu, bez ktorej sa v kuchyni nezaobídeš?

Hmmm. Keďže pečiem veľa sladkých koláčikov, väčšinou nesmie v mojej chladničke chýbať mascarpone, ricotta a tvaroh. Z korenín je to zase kurkuma a čierne korenie, ktoré pridávam do takmer každého jedla. A nesmiem zabudnúť na vajcia a maslo!

Tvoje fotky jedál dokazujú, že si nielen šikovná kuchárka, ale aj fotografka. Kde si sa naučila tak pekne fotiť?

Ďakujem! Čo sa týka fotografovania, čaká ma ešte dlhá cesta plná objavovania, v čom spočíva čaro zachytenia okamihu a vytvorenia nálady a pocitov, ktoré doslova sálajú z každej fotografie. Fotiť som sa neučila nikde, bolo to skôr o stálom skúšaní, čítaní rôznych článkov a pozeraní základných tutoriálov na YouTube. Základ ale spočíva najmä v tom, aby samotné jedlo vyzeralo chutne ešte predtým, než ho vôbec začnem fotiť. A svetlo, pekný podklad a doplnky vytvárajúce atmosféru sú takisto významné komponenty. Fotoaparát podľa môjho názoru nie je až tak dôležitý, nakoľko ja sama fotím s jedným z najlacnejších fotoaparátov so základným objektívom. Dobudúcna by som rada prešla na zrkadlovku, ak sa mi na ňu podarí našetriť. :)

Kvalita potravín je už zopár rokov veľmi diskutovanou témou na Slovensku. Mnohé potravinové škandály prinútili ľudí viac sledovať, čo konzumujú. Cítiš aj ty nejaký posun v stravovaní Slovákov? Pozeráš na potraviny, ktoré nakupuješ a používaš pri varení?

Čo sa týka stravovania nás Slovákov mám taký pocit, že sem prichádzajú vo vlnách vždy nejaké trendy. A väčšina z nás na tieto vlny aj naskočí, keďže každý z nás si chce trocha zasurfovať. :) Niektoré trendy sú prospešné viac, iné menej, chvíľku tu dosť intenzívne fičalo raw, acai, chia semienka, kokosový olej a pečenie s kváskom (kvások podporujem všetkými desiatimi). Ja sa snažím nepodľahnúť žiadnym trendom v oblasti stravovania a ísť zlatou strednou cestou sedliackeho rozumu.

Pri nakupovaní sa podrobne pozerám na to, čo si vkladám do nákupného košíka, pretože moje rozhodnutia neovplyvňujú len mňa, ale aj ďalších ľudí, ktorí sa na výrobe danej potraviny podieľali, a ktorí sa budú podieľať na likvidácii jej obalu. Pozerám sa teda nielen na kvalitu a zloženie samotnej potraviny, ale aj na to, kto je jej výrobcom a v čom je zabalená. Uvedomelé nakupovanie, ktoré zahŕňa aj snahu minimalizovať množstvo vyprodukovaného odpadu, stop plastovým taškám a žiadne vyhadzovanie jedla by malo byť snahou každého z nás.

Čo si myslíš o stravovacích návykoch Slovákov?

Nechcem zovšeobecňovať, ale na základe toho, čo vidím, si myslím, že je tu priestor na zlepšenie. Stravovacie návyky Slovákov sa líšia v závislosti od veľkosti príjmov, ale aj dostupnosti kvalitných ingrediencií a množstva času, ktorý sme ochotní venovať príprave jedla. Líši sa to od západu na východ, na západe si častejšie doprajeme jedlo v reštaurácii, väčšinou si však nemôžeme dopriať luxus domácej vypestovanej zeleniny a ovocia. Na východnom a strednom Slovensku má naopak takmer každý vlastnú záhradu, v ktorej si pestuje základné ingrediencie a jedlo v reštaurácii je skôr výnimočnou príležitosťou než pravidlom. Negatívne hodnotím množstvo polotovarov a sladených vôd, ktoré často vidím v nákupných košíkoch, fastfoody a tradičné vyprážané rezne a syry a taktiež koláče, ktoré obsahujú palmový alebo iný rastlinný tuk.

Ak tento rozhovor čítajú “kuchárski začiatočníci”, čo by si im odkázala, ak chcú začať variť? Sú tvoje recepty natoľko jednoduché, že by ich zvládli?

Milí kuchárski začiatočníci, ak chcete variť, hlavne začnite. Prvé jedlo sa vám nemusí hneď vydariť, ale po ňom príde ďalšie a ďalšie a vy sa s každým ďalším krokom budete stále zlepšovať až sa dostanete do bodu, kedy prestanete variť podľa receptov a začnete variť podľa obsahu vašej chladničky. A to je ten najlepší pocit. Ak hľadáte inšpiráciu na to, ako začať, určite nakuknite na moju stránku, verím, že si tu niečo nájdete, a keďže moje recepty sú jednoduché, zvládnete ich ľavou zadnou.

Aké máš plány do budúcnosti – vlastná kuchárska kniha, reštaurácia, cukráreň alebo niečo iné?

Rada by som naďalej pokračovala v blogovaní a vytváraní jednoduchých, rýchlych a zdravých receptov a videoreceptov, zlepšovala sa vo fotografovaní, v práci so sociálnymi sieťami, a samozrejme, delila sa o svoju lásku k jedlu so všetkými nadšencami. Vlastná kuchárska kniha a cukráreň či kaviareň sú jedny z mojich snov, ktoré by som si raz rada splnila. Dovtedy by som rada pracovala v nejakej cukrárničke s poctivou výrobou, zlepšovala sa v pečení alebo písala a tvorila pre nejaký food magazín.

Čo je pre teba tvoj doterajší najväčší úspech? Na čo si najviac hrdá?

Asi výhra I. miesta v súťaži Bloger roka. Znamenalo to pre mňa úžasnú spätnú väzbu od fanúšikov, priateľov, známych a od odbornej poroty, ktorá mi ukázala, že moje hobby má zmysel. Taktiež som zistila, kde sú moje nedostatky a v čom by som sa mala zlepšovať, na čom teraz aj pracujem. Táto výhra, ale aj e-maily, správy a komentáre od fanúšikov a nadšencov gastronómie mi pomáhajú prekonať lenivosť a pochybnosti a „nakopávajú“ ma vpred.

Spomínaš si aj na “trapasy” v kuchyni?

Samozrejme. Tých bolo veľa a neustále sa dejú. Častokrát je to tak, že keď sa mi chvíľku v pečení darí a ja sa začínam cítiť ako „gastrobohyňa“, príde iná, oveľa dlhšia chvíľa, kedy to v mojej kuchyni vyzerá ako po výbuchu, nič sa mi nedarí, koláč sa nie a nie upiecť, cesto vyrastie a potom spľasne, mäsko prihorí a tie riady sa nie a nie umyť samé. :)

Ak by si si mala vybrať jedno tvoje obľúbené jedlo, čo by to bolo?

Momentálne špagety aglio e olio, hlavne vďaka mojej súčasnej zamilovanosti do talianskej kuchyne. Sú veľmi jednoduché, pripravené v podstate len z 3 ingrediencií, ktoré mám vždy doma a hlavne neskutočne chutné a ľahké.

Ak ťa zaujala Lenivá kuchárka a chceš sa viac inšpirovať pri tvojich kulinárskych výtvoroch, určite si klikni na jej blog.