Lenka a Tomáš vytvorili na 48 m² „oázu minimalizmu“: Socialistické dedičstvo premenili na moderné bývanie

Keď architekti z ateliéru ika. architekti pristúpili k rekonštrukcii klasického panelákového bytu 3+1 s umakartovým jadrom, dostali jasné zadanie: vytvoriť priestor, ktorý bude čistý, funkčný, minimalistický a nenáročný na údržbu.

Znie to jednoducho, no v skutočnosti išlo o precíznu prácu s každým detailom – od podlahy až po dvere. Investor si prial, aby výsledkom bola harmonická kompozícia bez nadbytočných dekorácií, kde nebude nič, čo by odvádzalo pozornosť od podstaty. A to sa podarilo. Výsledkom je priestor, ktorý pôsobí ako pokojná kulisa pre život – jemný, súdržný a nevtieravý.

Čistota, plynulosť a neviditeľnosť

Minimalizmus v tomto byte nie je len o estetike, ale predovšetkým o životnom štýle. Byt aj po odovzdaní zostal „prázdny“ – bez dekorácií, bez rastlín, bez obrazov. Investor totiž necíti potrebu dopĺňať niečo, čo je podľa neho už hotové. A práve v tomto rozhodnutí spočíva radikálna krása projektu.

Architekti sa rozhodli pre materiály a farebnosť, ktoré spolu harmonizujú, ale zároveň vytvárajú subtílne napätie. Celý priestor spája jaseňová drevená podlaha s jemnou kresbou, ktorá sa tiahne bez prerušenia všetkými miestnosťami. Bielu čistotu stien zjemňujú nové omietky nanášané vo viacerých vrstvách tak, aby povrch pôsobil dokonale hladko. K tejto svetlej palete vytvára kontrast podlaha v kúpeľni a na WC – tá je vytvorená z cementovej stierky v sýtej vínovočervenej farbe, ktorá okamžite pri vstupe do priestoru zaujme.

Premena panelákového bytu na minimalistické útočisko bez zbytočností

GALÉRIA+ 13

Premyslená kompozícia bez hluku

Hoci bola dispozícia bytu upravená len mierne, zmeny majú zásadný vplyv na dojem z priestoru. Dôležitou požiadavkou investora bolo prepojenie kuchyne a obývačky. Architekti preto odstránili pôvodné dvere a vytvorili otvor v panelovej nosnej stene, čím spojili dve hlavné obytné miestnosti do jedného plynulého celku. Tento moment prepájania a „otvárania“ priestoru je typický pre celý návrh.

Zaujímavo riešený je aj vstupný priestor – malá prechodová zóna s botníkom a vešiakom slúži ako akýsi „vzduchový zámok“ medzi vonkajším svetom a vnútorným pokojom. Pôvodný sklad sa premenil na vstavanú uzatvárateľnú skriňu, zatiaľ čo spálňa bola ponechaná bez akýchkoľvek úložných riešení. Je určená výlučne na spánok – žiadne knihy, žiadne poličky, len ticho a prázdnota.

Prešiel najnebezpečnejšie krajiny, teraz Slovákov vedie na odvážnych expedíciách postsovietskych regiónov

Zaoblenie ako dizajnový jazyk

Jedným z výrazných prvkov, ktorý sa prelína naprieč celým bytom, je zaoblenie rohov – najmä v hygienickom zázemí. Toto rozhodnutie nebolo len estetické, ale aj funkčné. Zaoblené hrany pôsobia prívetivejšie, bezpečnejšie a zároveň vizuálne zmäkčujú prechod medzi jednotlivými časťami priestoru. Tento dizajnový jazyk sa objavuje aj v nábytku vyrobenom na mieru – jeho línie sú jemne oblé, ako by sa vznášal nad podlahou.

Farebná paleta bola pôvodne zamýšľaná ako čisto čiernobiela, najviac s náznakom sivej. Architekti však dokázali investora presvedčiť, že aj minimalizmus môže byť vrstvený a zmyslový. Výsledkom je kombinácia bielej, svetlého dreva, vínovočervenej, jemnej zelenej na interiérových dverách a tlmených odtieňov na čalúnení nábytku.

Výrazným solitérom je ikonické červené kreslo Womb Chair od fínsko-amerického dizajnéra Eera Saarinena, ktoré sa stalo takmer umeleckým objektom v priestore.

Lucia ušla zo Slovenska, aby žila naplno: Za 800 eur ťa vezme na nezabudnuteľný „surf trip“ do raja

Zatiaľ čo stôl, stoličky a ďalší sedací nábytok pochádza od značky MENU, na mieru vyrobené prvky – vrátane kuchynskej linky – sú v bielom odtieni, aby „splývali“ so stenami. Podnože sú z čierneho kovu, čo vytvára jemný kontrast s jaseňovou podlahou.

Technický, no ľudský prístup

Na projekte sa podieľali architekti Tomáš Dvořák a Lenka Bažík – dvaja profesionáli s rozdielnymi charaktermi, no rovnakou vášňou pre precíznu prácu. Dvořák, dnes vedúca postava ateliéru, má podľa kolegov množstvo nápadov, ktoré nie vždy všetky prejdú do realizácie, no dodávajú projektom dynamiku a odvahu.

Bažík je naopak systematická, pragmatická osoba so zmyslom pre prírodné materiály. Spolu vytvárajú tím, ktorý nevníma architektúru len ako disciplínu, ale ako rozhovor medzi človekom a priestorom.

Výsledný byt nie je o prázdnote, ale o dostatku priestoru – pre myšlienky, pre pokoj a pre život. Minimalizmus tu neznamená chlad, sterilitu alebo nedostatok, ale dôsledne uprataný chaos každodennosti. Architekti dokázali dať panelákovému bytu nový výraz – nie hlasný, ale o to pôsobivejší.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra