Lepšie ako bio. Jahody, paradajky či kel budúcnosti môžeš jesť už aj na Slovensku
- Konvenčné poľnohospodárstvo má na životné prostredie fatálne dôsledky, zaťažuje planétu a vysúša podzemné vody
- Vďaka špeciálnej technológii získaš zdravšiu zeleninu, bylinky, šaláty a ovocie
- Takúto zeleninu si môžeš kúpiť už aj na Slovensku, v potravinách Yeme a iných reštauráciách
- Konvenčné poľnohospodárstvo má na životné prostredie fatálne dôsledky, zaťažuje planétu a vysúša podzemné vody
- Vďaka špeciálnej technológii získaš zdravšiu zeleninu, bylinky, šaláty a ovocie
- Takúto zeleninu si môžeš kúpiť už aj na Slovensku, v potravinách Yeme a iných reštauráciách
Pestovať ekologicky môžeš po celý rok. Nepotrebuješ na to záhradku, ani pole za dedinou a dokonca ani dobrú, kvalitnú pôdu. Lepšie ako bio je akvapónia. Spája pestovanie rýb s pestovaním zeleniny a bylín. Kolobeh prírody funguje naplno a zelenina je čerstvejšia, bez chemických aditív, pesticídov a hnojív.
Aj doma za pár stoviek
Ak nevieš, čo je akvapónia, nevadí. Na Slovensku existuje síce už pár rokov, no populárna je len niekoľko mesiacov a možno ani netušíš, že si už takto vypestovanú zeleninu jedol. Ide o technologický systém, ktorý spája chov rýb s pestovaním zeleniny. Tu nastáva kolobeh prírody. Ryby poskytnú rastlinám potrebné hnojivo a rastliny za to vyčistia rybám vodu. Nepoužívajú sa žiadne umelé hnojivá, nezáleží, či je von teplo alebo zima a hoci sa jedná o pestovanie vo vode, šetríš aj vodu.
Ak by si si chcel takýmto spôsobom vypestovať zeleninu doma, odborníci to veľmi neodporúčajú.
„Akvapónia v domácom prostredí nie je efektívna, resp. veľmi ťažko realizovateľná. Ak v domácom prostredí, je potrebná väčšia plocha aspoň 25 štvorcových metrov. Samozrejme aj vtedy je otázna finančná efektivita celkovej investície a výnosu,“ vysvetľuje pre Startitup CFO spoločnosti Hausnatura Lukáš Steiniger. Pre lepšie uchopenie konceptu by si si mal na takéto pestovanie zabezpečiť špeciálnu miestnosť. Riešenie však stále existuje.
„Každopádne sa vie urobiť aj jednoduchšie riešenie za približne 1 000 eur. Do domáceho prostredia by som skôr odporučil hydroponické riešenie bez použitia rýb. V takom prípade viete aj za pár stoviek eur sprevádzkovať fungujúce a efektívne domáce riešenie na pestovanie zeleniny,“ dopĺňa Steiniger.
Výhod má takéto hospodárenie viac. Dôležité je predovšetkým to, že znižuješ svoju uhlíkovú stopu a výrazne šetríš vodu. Pestovaním vo vode alebo akvapóniou ušetríš až o 95 % viac vody ako pri konvenčnom spôsobe pestovania. Vďaka tomu, že sa plodiny pestujú vo vnútri, nepotrebujú farmári používať na ochranu svojich produktov pesticídy ani špeciálne hnojivá, ktoré pri klasickom pestovaní rastlín v pôde, chránia rastlinku pred vonkajšími alebo vnútornými škodcami.
Či sú záplavy, snehová smršť, požiare alebo extrémne suchá, pestuješ ďalej. Tento spôsob kultivácie rastlín je imúnny voči všetkých externým vplyvom, ty totiž „sadíš“, staráš sa a aj žneš úrodu v miestnosti.
Výhodou tiež je, že za ten istý čas vypestuješ novým spôsobom oveľa viac bylín, zeleniny či ovocia a tie majú potom lepšiu chuť, ako tie zo záhradky. Môže to znieť ako len neuveriteľne chce, ochutnať takéto šaláty, klíčky, bylinky či jahody môžeš napríklad v potravinách Yeme.
https://www.instagram.com/p/BWigZYBjIIz/
Trend začali vnímať hlavne po nástupe vo veľkých metropolách, kde týmto štýlom pestujú prevažne šaláty do okolitých gastro prevádzok.
„Nie je to síce úplne prirodzený spôsob pestovania – v pôde – ako sme zvyknutí, ale vzhľadom na to, aké sú dobré biologické podmienky v ekosystéme pri akvaponickom pestovaní, tak tento spôsob pestovania určite nezavrhujeme. Má to viaceré pozitíva – najmä spomenutý zero waste prvok, ďalej nemožnosť chemizovať zeleninu pri pestovaní, maximálna čerstvosť zeleniny – zber tesne pred závozom,“ vysvetľuje pre Startitup novodobý trend Jakub Huba, manažér zeleniny a ovocia pre Yeme. Tí aktuálne spolupracujú s dodávateľom Hausnatura, ktorí si svoju akvaponickú farmu založili v Petržalke.
https://www.instagram.com/p/B86PwIgHsxG/
„Berieme od nich šaláty a listovú zeleninu. Väčšie množstvo ide do výroby našich šalátov a freshbaru, ale aj na predaj. Pri predaji sú kel kučeravý, petržlenová vňať a iné bylinky balené dokonca aj do kompostovateľných obalov,“ dodáva Huba s tým, že dokazovať nikomu nič neradno, treba ochutnať.
Ako to funguje?
V symbióze si spolu nažívajú ryby a rastliny. Ryby tým, že dýchajú a vylučujú, produkujú zároveň amoniak. Čo je pre jedného odpadom, pre ďalšieho je potravou. Špeciálne baktérie potom menia amoniak na nitrity a následne na nitráty, ktoré sú už živnou pôdou pre rastliny. Tie potom filtrujú a čistia vodu, ktorá sa takto upravená vracia spať k rybám.
Takýto uzavretý ekosystém funguje bez zbytočného odpadu a dodatočných nákladov na pestovanie.
Prvá akvaponická farma bude v Senici
V tomto prípade však ide o chov rýb, nie o pestovanie zeleniny ako takej, hoci sa v akvaponickom prostredí tieto dve zložky vylúčiť nedajú. Tá má pomáhať rybám vytvárať zero waste ekosystém. Za týmto projektom stojí spoločnosť Farming Technology Slovakia a nachádzať by sa mal v areáli bývalej Hodvábky v Senici.
Akvaponický areál sa má začať budovať už tento mesiac a plánuje sa v ňom vypestovať 248 ton rastlín a vychovať 209 ton rýb, informuje Enviroportal.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy
Zdroje: enviroportal.sk, hausnatura.sk