Letenky zdraželi, no Slováci nemienia na cestovaní šetriť, túžia po úsporách 20-tisíc eur

Londýn je nepochybne jednou z najobľúbenejších cestovateľských destinácií na svete. Podľa dát spoločnosti Kiwi.com bol Londýn v rokoch 2019 a 2020 najnavštevovanejšou destináciou sveta, vrátane letov zo Slovenska. Aktuálne sa toto mesto nachádza na druhom mieste z pohľadu počtu rezervácií, avšak aj tento rok má ešte dosť času na to, aby sa posunulo na prvú priečku.

Ceny leteniek do Londýna počas pandémie zároveň zaznamenali najväčší pokles, a to obzvlášť na linkách z európskych miest – napríklad z Osla, Göteborgu, Ríma, Barcelony, Košíc, Bratislavy a Prahy, kde došlo k poklesu cien leteniek o 70 až 90 % v porovnaní s obdobím pred vypuknutím pandémie v roku 2019. Momentálne kúpiš letenku z Bratislavy do Londýna aj za 18 eur.

zdroj: Kiwi.com

Najväčší cenový prepad

V prípade Londýna dosiahol pokles cien až 87 %, avšak zlacneli tiež letenky zo Slovenska do ďalších miest vo Veľkej Británii – napríklad do Edinburghu (80 %) a Manchestra (77 %). Cestovateľský startup tiež zaznamenal cenový prepad na linkách z Košíc do Prahy (56 %). V porovnaní s úrovňou z roku 2019 sa ceny letov z Prahy do Košíc prepadli dokonca až o 74 %. 

zdroj: Unsplash/Peter Kostov

Medzi najobľúbenejšie destinácie slovenských cestovateľov patrí dlhodobo Veľká Británia. „Londýn zostáva pre Slovákov obľúbenou destináciou s veľkým počtom prevádzkovaných letov z Bratislavy a Košíc. Avšak v dôsledku pandémie a prísnych podmienok vstupu do krajiny nastal výrazný pokles dopytu, čo sa pochopiteľne odráža tiež na vývoji cien leteniek do tohto mesta,“ hovorí Eliška Řezníček Dočkalová, riaditeľka Customer Experience v Kiwi.com. 

Cesty do exotiky zdraželi

Na druhej strane bol však zaznamenaný nárast cien leteniek do obľúbených exotických destinácií, ako napríklad do Mexika, Dubaja alebo na Maldivy. Napríklad letenky z New Yorku a Orlanda do mexického hlavného mesta zdraželi v roku 2021 o 70 % v porovnaní s rokom 2019. Podobný nárast cien bol zaznamenaný tiež v prípade letov z Prahy do Mexico City. Podobne sú na tom tiež lety z Barcelony do mexického Cancúnu, ktoré zdraželi približne o dve tretiny. Aj cesty z Prahy do Dubaja sú teraz o tretinu drahšie než boli pred pandémiou. 

zdroj: Unsplash/Repreza

„Zdraženie leteniek pravdepodobne súvisí s výrazným znížením kapacít leteckých spoločností, ku ktorému sa niektoré z nich uchýlili v dôsledku pandémie. V prípade nízkonákladových spoločností a letov na krátke a stredne dlhé vzdialenosti došlo k pozastaveniu niektorých priamych liniek bez alternatívnych spojov, čo sa môže premietnuť do dramatického nárastu cien. Pozitívne naopak je, že niektorí nízkonákladoví prepravcovia navýšili svoje kapacity v rámci európskych letov, aby uspokojili dopyt cestujúcich, čo sa pretavilo do výrazného zníženia cien leteniek do viacerých európskych destinácií,“ dodáva Dočkalová. 

Hoci sa môže zdať, že si cestovatelia stihli počas pandémie ušetriť nejaké peniaze navyše na svoje budúce cesty, výskum uskutočnený v spolupráci s výskumnou agentúrou STEM/MARK v máji 2021 ukázal opak. Väčšina slovenských cestovateľov (55 %) si nič extra na cestovanie nenašetrila a ich rozpočet na tohtoročnú dovolenku zostáva rovnaký ako v období pred pandémiou. Viac než tretina má na míňanie dokonca menej peňazí než obvykle a takmer desatina môže minúť viac. 

Pesimisti potrebujú výrazne viac peňazí, ako je realita

Z najnovšieho prieskumu analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne vyplýva, že Slováci sú aj napriek náročnému pandemickému obdobiu stále opatrní optimisti, viac ako 51 % sa teší na budúcnosť. Hlavným dôvodom je rodina (62 % opýtaných), nasleduje bývanie (42 %) a prekvapivo digitalizácia (39 %).

Ľudia, ktorí sa kvôli finančnej situácii netešia na budúcnosť, uviedli, že ich názor by zmenil vyšší príjem a finančná rezerva. Podľa prieskumu by pesimisti potrebovali mesačný plat aspoň 1 300 eur a úspory 20-tisíc eur. Realita je však taká, že priemerná mzda na Slovensku dosiahla v prvom štvrťroku tohto roka 1 124 eur a úspory na účte bežnej domácnosti sa pohybujú v rozmedzí 2 až 3-tisíc eur.

Viac ako z koronavírusu máme obavy z našej politickej situácie (až 66 %), stavu životného prostredia (56 %) či geopolitickej situácii vo svete (50 %). Na budúcnosť sa najviac tešia mladí, vzdelaní, slobodní ľudia, pričom muži sú optimistickejší ako ženy. 

„V najbližších rokoch očakávame vysoké miery rastu slovenskej ekonomiky medzi 4 až 5 %, kde nám bude pomáhať oživenie dopytu či investícií po pandémii, ako aj európske fondy či Plán obnovy. V tomto roku predpokladáme rast HDP o 4,2 % a ešte svižnejšie tempo na úrovni 4,8 % v budúcom roku. To sa, samozrejme, prejaví aj na raste miezd či poklese nezamestnanosti. Riziká ako tretia vlna či nedostatok čipov síce stále pretrvávajú, zatiaľ sa však zdá, že neprinesú slovenskej ekonomike väčšie problémy. Vo všeobecnosti nás čakajú vysoké investície do digitalizácie, vzdelávania či zdravotníctva, čo sú oblasti, ktoré môžu priniesť trvalé zlepšenie životnej úrovne,“ vysvetľuje Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne. 

Očkovanie je pre väčšinu respondentov (55 %) dôvodom, prečo sa tešiť na budúcnosť. Pozitívny vplyv očkovania očakávajú skôr ľudia z Bratislavy, bonitnejší, vzdelanejší a starší ľudia. Pre 39 % ľudí je digitalizácia dôvodom tešenia sa na budúcnosť. Za hlavné benefity považujú zrýchlenie a zefektívnenie komunikácie a prístup k informáciám (39 %), menej byrokracie na úradoch (32 %) či úspora času a energie (21%).

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy