LGBTI+ komunita by si už zaslúžila riešiť iné problémy. Sociologička vníma cenzúru homosexuálnej lásky
- Dôležitosť prezentovania svojej identity je dôležitá
- Môže však nahrávať odporcom
- Sociologička vníma zámerné zneviditeľňovanie komunity v spoločnosti
- Dôležitosť prezentovania svojej identity je dôležitá
- Môže však nahrávať odporcom
- Sociologička vníma zámerné zneviditeľňovanie komunity v spoločnosti
Na Slovensku v priebehu posledných rokov narástla xenofóbia a netolerancia k menšinám, ale aj otvorenosť či empatia voči právam LGBTI+ komunity. Útok z 12. októbra 2022 bol silnou ranou nielen pre dúhové hnutie, ale aj pre širokú verejnosť, ktorej reakcie vydali svedectvo o vzťahu spoločnosti k menšinám.
Sociologička Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave dnes v umení vníma cenzúru prejavov homosexuálnej lásky a zámerné zneviditeľňovanie komunity.
Startitup sa s profesorkou spojil prostredníctvom rozhovoru, v ktorom sme sa pri príležitosti nadchádzajúceho festivalu Dúhový PRIDE Bratislava 2023 okrem iného rozprávali aj o dôležitosti prezentovania svojej identity, ktorá však môže nahrávať odporcom.
Na jednej strane nárast xenofóbie, na tej druhej otvorenosti a empatie
Vnímanie LGBT komunity sa na Slovensku v priebehu posledných desaťročí zmenilo a Gyárfášová sa na to pozerá z troch uhlov, ktoré spolu veľmi úzko súvisia. Ide o pohľad verejnosti, vývoj politického a verejného diskurzu a právny rámec.
„Čo sa týka verejnej mienky, v posledných rokoch došlo v názoroch značnej časti obyvateľstva k nárastu xenofóbie, netolerancie k menšinám a špecificky aj nárastu homofóbie. Zvýraznila sa negatívna stereotypizácia LGBT ľudí a rozšírili sa aj nenávistné prejavy.“
Dodáva však, že sa na druhej strane u inej časti spoločnosti posilnila otvorenosť a empatia voči právam LGBT ľudí ako menšiny. Na oba tieto trendy synergicky pôsobia aj sociálne siete.
Netolerantný postoj k LGBT ľuďom sa vyostril najmä začiatkom druhej dekády milénia. Sociologička spomína niekoľko hlavých kľúčových míľnikov, medzi ktoré patria:
- pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska z roku 2013, ktorý bol jasne namierený voči LGBT komunite a vniesol do diskurzu pojmy ako „kultúra smrti“ a strašenie „gender ideológiou“,
- zakotvenie manželstva ako výlučného zväzku muža a ženy do ústavy v roku 2014,
- tzv. referendum o rodine v roku 2015, ktoré chcelo postaviť hrádzu voči právam tejto menšiny.
„Fakticky bolo síce toto hlasovanie fiaskom (účasť 22 % oprávnených voličov), ale rozpútalo emócie, vyostrilo hrany a zvýšilo dištanc verejnosti voči ľuďom s menšinovou sexuálnou orientáciou. To, čo bolo dovtedy vo verejnom diskurze viac-menej neprítomné, sa stalo témou s dominantnou negatívnou konotáciou.“
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
- Vývoj postojov Slovákov k LGBTI+ komunite bol až do 12. októbra 2022 postupný
- Vražda i reakcie vydali svedectvo o vzťahu spoločnosti k menšinám
- Prejavy homosexuálnej lásky v umení sa cenzurujú
- LGBTI+ ľudia sú zámerne zneviditeľňovaní
- Slovensko patrí ku krajinám EÚ bez právnej úpravy partnerstiev
- Prezentovať svoju identitu je dôležité, výstrednosti však môžu nahrať odporcom
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom