Lidl vyskúšal v predajni nečakaný experiment na Slovákoch. Mnohí zostali v nemom úžase

Každý z nás už zrejme stretol v obchode človeka, ktorý si kupoval melón či banány a pre istotu ich zabalil do dvoch mikroténových vreciek. Navyše, nie je tak dávno, kedy seniori, no nielen oni, brali z obchodov desiatky malých vreciek s argumentom, že „doma sa im zídu“.

Nakupovanie s mikroténovými vreckami sa pre nás stalo samozrejmosťou, až sme sa dostali do bodu, kedy sú najčastejšou zložkou odpadu v riekach, vodných nádržiach a moriach práve tieto vrecká. Zmysel ich využitia pritom rátame niekedy len v pár minútach, v prírode sa však rozkladajú desaťročia.

Lidl vyskúšal v predajni nečakaný experiment na Slovákoch. Mnohí zostali v nemom úžase

„Žijeme v spoločnosti, ktorá si môže dovoliť nakúpiť naozaj všetko, aj si všetko zabaliť… avšak už si nemôžeme dovoliť všetko vyhodiť,“ pripomína Petra Csefalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky.

Významnú rolu v redukcii zbytočne vyprodukovaného odpadu môžu hrať aj veľké reťazce. Napríklad Lidl chcel najnovšie zákazníkom ukázať, že to ide aj bez „sáčkov“. Z jednej svojej predajne – v bratislavských Podunajských Biskupiciach – na jeden deň odstránil všetky mikroténové vrecká.

Prekvapeným zákazníkom v tento deň zdarma poskytol ekologickú a viacnásobne použiteľnú sieťku. Zároveň dal do ponuky eko dvojbalenie sieťok za zníženú cenu 0,49 eur v rámci Lidl Plus.

zdroj: Lidl

Lidl už pred rokom spustil projekt Nenechajme to plávať. V duchu hesla „najlepší odpad je ten, ktorý nevznikne“ sa snaží vzdelávať a motivovať ľudí k tomu, aby si rozmysleli, či mikroténové vrecká naozaj potrebujú.

V mnohých prípadoch platí, že príroda už najlepší obal vymyslela. Pre ďalšie produkty sú dostupné ekologickejšie alternatívy. Ak však mikroténové vrecká naozaj potrebuješ a súčasne rád pomôžeš slovenskej prírode, môžeš si ich v Lidli zakúpiť za 1 cent.

Diskont túto sumu následne zdvojnásobí a venuje Slovenskému vodohospodárskemu podniku na čistenie riek a vodných nádrží v našej krajine. Doteraz sa tak podarilo vyzbierať viac ako 1100 ton prevažne plastového odpadu.

zdroj: TASR/František Iván

„Projekt Nenechajme to plávať prináša hmatateľné výsledky. Okrem stoviek ton vyzbieraných plastov z našich riek a vodných nádrží vnímame aj klesajúci trend spotreby mikroténových vreciek v našich predajniach. Mesačne ide približne o desaťpercentný pokles. Ukazuje sa, že edukácia má zmysel,“ uviedol Slavomír Špánik, obchodný riaditeľ Lidl Slovenská republika.

Diskont, ktorý má vlastnú politiku obmedzovania a nahrádzania plastov, okrem iného zmenil aj samotné mikroténové vrecká – sú tenšie a obsahujú o 20 % menej plastu.

V jednej predajni diskontu sa denne použije v priemere 2 000 mikroténových vreciek. Pri aktuálnom počte 151 predajní a pri rozložení všetkých vreciek do pomyselnej reťaze to za rok predstavuje takmer 42 000 kilometrov dlhú plastovú šnúru. Je to viac než obvod Zeme či takmer štvornásobok obvodu Mesiaca.

Reťazec už pred dvoma rokmi prestal predávať jednorazové plastové výrobky a nedávno sa stal generálnym partnerom občianskeho združenia Upracme Slovensko, ktoré je organizátorom slovenskej edície World Cleanup Day.

Upracme Slovensko spolu s reťazcom pozýva ľudí, aby sa 18. septembra zapojili a pomohli odbremeniť našu prírodu od záplavy odpadkov. Doteraz vyzbierali tisíce Slovákov približne 200 ton odpadu vo viac ako 130 lokalitách po celej krajine.

zdroj: Lidl

Do roku 2040 bude v oceánoch 29 miliónov ton plastov

Ľudia na celom svete vyprodukujú ročne viac ako 200 miliónov ton plastového odpadu, pričom v oceánoch skončí 11 miliónov ton. Mnohí si to neuvedomujú, no skutočné náklady plastov pre spoločnosť sú najmenej desaťkrát vyššie ako trhové ceny tých novovyrobených. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorú pre WWF vypracovali analytici zo spoločnosti Dalberg.

Za každé euro, ktoré výrobcovia zaplatia za plast, musia vlády a spoločnosť zaplatiť najmenej desaťkrát toľko, aby „napravili“ negatívne vplyvy. Celospoločenské náklady na plasty vyrobené v roku 2019 odhadli analytici na 3 700 miliárd amerických dolárov, čo je viac ako HDP Indie.

Autori štúdie pritom upozorňujú, že ide o konzervatívny výpočet a ak nebudeme konať, budú náklady rásť. Ak sa neudejú zásadné zmeny v spôsobe, akým produkujeme plasty a ako zaobchádzame s plastovým odpadom, do roku 2040 dôjde k zdvojnásobeniu výroby.

V prípade plastov vyrobených v roku 2040 tak odhaduje štúdia WWF nárast nákladov na riešenie negatívnych dôsledkov na dvojnásobok, teda na 7 100 miliárd amerických dolárov.

To zodpovedá 85 % svetových výdavkov na zdravotníctvo v roku 2018. Zároveň je to suma vyššia ako HDP Nemecka, Kanady a Austrálie v roku 2019 dohromady. Množstvo plastového odpadu, ktoré v roku 2040 skončí v oceáne, bude 29 miliónov ton.

„Prvý raz vidíme vyčíslenie niektorých nezapočítaných nákladov, ktoré pre spoločnosť predstavuje znečistenie plastmi. Toto bremeno je príliš ťažké pre ľudí aj pre životné prostredie. A zdá sa, že situácia sa nezlepšuje, zatiaľ čo odhodlanie riešiť problém je veľké,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International.

Potrebujeme podľa neho zmluvu OSN o plastovom znečistení, ktorá spojí vlády, výrobcov a spotrebiteľov pri dosahovaní jasných cieľov pre znižovanie, zber a recykláciu plastov a podporu udržateľných alternatív. Víziou je do roku 2030 zastaviť znečisťovanie životného prostredia plastovým odpadom.