Liek na Covid-19 má tienistú stránku. Neodporúča sa tehotným ženám, mohol by poškodiť plod, varujú odborníci

Liek na koronavírus, v ktorom mnohí videli zlom v boji proti pandémii, čelí kritike. Môže byť nebezpečný, informuje The New York Times.

Verejnosť sa lieku od spoločnosti Merck Sharp & Dohme potešila. Išlo o liek v pilulkách, a teda taký, ktorý mohli pacienti užiť aj doma. Včas sa tak vyhnúť hospitalizácii a zároveň nezaťažovať zdravotníkov, ktorí majú v nemocniciach plné ruky práce.

Liek má potenciál spôsobiť mutácie v ľudskej DNA

Expertný výbor amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv odhlasoval jeho účinnosť veľmi tesne. Prešli odvtedy už dva týždne, no stále uvažujú, či schváliť aj odporúčanie na jeho používanie.

Regulačné orgány dnes dopodrobna študujú, či liek, ktorý spôsobuje zmätok v génoch vírusu, nemá tiež potenciál rozhádzať ľudskú DNA a spôsobiť v nej mutácie.

Pri lieku molnupiravir ide o antivirotikum, teda druh lieku, ktorý sa používa na liečenie alebo prevenciu niektorých vírusových ochorení, približuje ŠÚKL. Liek vírusy neusmrcuje, jeho hlavnou funkciou je zabrániť im v tom, aby napádal ďalšie bunky.

Vírusy sa rozmnožujú priamo v bunkách ľudského tela. Je preto náročné vytvoriť účinné antivirotiká, ktoré by boli aj bezpečné, keďže by v procese mohli samotnú bunku poškodiť. Veľká časť antivirotík je preto zameraná na to, aby vírusom zabránila napadnúť ďalšie bunky.

Antivirotiká sa dnes používajú na liečbu ochorenia Covid-19, ale aj na liečbu HIV, ochorení spôsobenými HPV vírusmi či liečbu hepatitídy typu B a C.

Liek neodporúčajú tehotným ženám

Nezávislí vedci a odborníci z Úradu pre kontrolu potravín a liečiv vyjadrili obavy z rovnakých rizík. Najviac sa obávajú dopadu, ktorý by mal liek na tehotné ženy. Mohol by totiž ovplyvniť deliace sa bunky plodu a teoreticky tak spôsobiť vrodené chyby.

Dôležitým bodom problému je tiež predpoklad, že molnupiravir bude účinný aj proti variantu omikron. Niektorí vedci a regulačné orgány Európy však tvrdia, že aj tak nemusí ísť o najefektívnejšiu liečbu.

Ukázalo sa, že liek znižuje riziko hospitalizácie a smrti o 30 %, a to len v prípade, že sa podá do piatich dní od prejavenia symptómov. Stále platí, že najúčinnejšia je prevencia, a teda vakcína.

„Chceme znížiť riziko pre matku o 30 %, no zároveň vystaviť plod omnoho väčšiemu ohrozeniu?“ pýtal sa na stretnutí Úradu doktor James Hilderth, ktorý je prezidentom lekárskej vysokej školy v Tennessee: „Za mňa je odpoveď jednoznačne nie a neexistuje žiadna okolnosť, za ktorej by som tento liek odporúčal tehotnej žene.“

Hrozieb je viacero

Ohrozené však nie sú výlučne tehotné ženy, tvrdí Úrad, riziká by sa podľa nich mohli rozšíriť aj na iných pacientov. Napríklad mužov, ktorí by sa chceli stať otcami. Zatiaľ však vieme veľmi málo. Ide len o obavy, ktoré však treba brať vážne a prešetriť ich.

Spoločnosť Merck uviedla, že počas vlastných štúdií nenašli žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že ich liek spôsobuje mutácie v DNA.

Na potenciálne problémy sa zameral tím výskumníkov z univerzity v Severnej Karolíne. Vedci skúmali použitie molnupiraviru na izolovaných škrečích bunkách 32 dní. Zistili, že liek indukoval mutácie v DNA.

Autori štúdie zhodnotili, že dané mutácie „by mohli prispieť k rozvoju rakoviny alebo spôsobiť vrodené chyby u vyvíjajúceho sa plodu, a to aj prostredníctvom začlenenia sa do prekurzorových buniek spermií“.

Problém zistili len pri deliacich sa bunkách, ktorých má dospelý človek pomerne málo. Liek v tomto zmysle predstavuje menšie riziko ako napríklad žiarenie, ktoré môže poškodiť DNA vo všetkých typoch buniek.

Spoločnosť Merck sa bráni, testy robili aj oni

Výskumník Ronald Swanstrom, ktorý pomáhal viesť spomínanú štúdiu, však hovorí, že aj keď nie je pri dospelých ľuďoch týchto buniek veľa, stále by sme problém nemali zanedbávať. Poznamenal tiež, že muži neustále vytvárajú deliace sa spermie, ktoré by mohli potenciálne mutácie prenášať.

„Nemyslím si, že niekto v súčasnosti vie, čo by tento liek znamenal z hľadiska dopadu na ľudí,“ povedal Swanstorm. „Dúfam, že by nešlo o nič závažné, no nemyslím si, že to dnes niekto s istotou vie.“

Na výskum reagovala aj spoločnosť Merck, ktorá liek vyvinula. Vedci v liste, v ktorom namietali proti výsledkom štúdie, písali, že bunky škrečkov boli lieku vystavené omnoho dlhšie ako infikovaní pacienti. Spoločnosť uviedla, že liek na hlodavcoch testovali a žiadne známky mutácií DNA nenašli.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus