17-ročný Daniel programuje, hovorí piatimi jazykmi a pomáha študentom bojovať s predsudkami

Si študentom prestížnej univerzity LEAF Academy. Prečo si sa rozhodol práve pre túto školu a v čom vidíš jej najsilnejšie stránky?

LEAF Academy je stredná medzinárodná, internátna, súkromná škola pre ľudí s potenciálom vyrásť na osobnosti vedúce Slovensko a strednú Európu. Mňa táto škola zaujala nekonvenčným vyučovaním a prístupom učiteľov k vzdelávaniu. Učitelia sa každý deň prezentujú s vášňou a dajú si záležať na tom, aby ich študent pochopil to, o čom sa práve v triede diskutuje. LEAF Academy ma neučí len vedomosti ako také, ale skôr zmýšľanie ako nástroj a kritické myslenie.

Na našej škole sa však učenie nekončí po opustení budovy školy, ale pokračuje taktiež aj na internáte. Keďže sa na našej škole nájdu ľudia z rôznych kútov sveta, musíme sa naučiť vzájomnému porozumeniu a riešení sporov pritom, ako vzniknú.

Mimo iného, na našej škole sú študenti iniciatívni a aktívne sa zapájajú do rezidenčného života. Rezidenčný výbor, knižný výbor, krúžkový výbor a iné, sú výbory založené študentmi, ktorí sa angažujú v rozvíjaní kvality života tým, že sa venujú danej oblasti, ktorej sa výbor venuje. Rezidenčný výbor sa napríklad stará o udalosti na našej škole ako Halloween, Movie Nights, Christmas Party. 

Nelákalo ťa štúdium aj mimo Slovenska?

Veľmi som túžil po štúdiu v Japonsku. Avšak na to by moja rodina nemala prostriedky a predtým, než som sa prihlásil na LEAF, som ako 16 ročný nemal dostatočnú odvahu sa prihlásiť a opustiť svoju rodinu na 4 roky. Japonsko ma vždy lákalo svojou kultúrou, ktorá spája „high-end“ technológiu a mystické staroveké zvyky, ktoré sú zaužívané aj dnes.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: archív: Daniel Bunda

Ak by si mohol zmeniť v slovenskom vzdelávacom systéme jednu vec, čo by ňou bolo?

Tabuľa. Tá tabuľa slúži na ukazovanie žiakom alebo vysvetľovanie, aby si mohli lepšie vizualizovať to, o čom sa učia. Neslúži na to, aby sa na ňu písali poznámky a študenti ich kopírovali. To podľa mňa nie je vzdelávanie. Skôr mi to pripomína cvičenie opíc, ktoré vedia písať a čítať. V škole by mali študenti rozoberať učivo sami s pomocou učiteľa, rozvíjať kritické myslenie vedením diskusií a prichádzaním k vlastným záverom o tom, čo sa učia.

Ako vyzerala tvoja cesta k programovaniu? Podporovala ťa rodina? Aké programovacie jazyky si sa naučil?

Hrával som World of Warcraft: Wrath of the Lich King na privátnom serveri, keď som mal 10 rokov. O rok na to ma začalo zaujímať ako táto hra funguje. Našiel som jej fórum, na ktorom som neskôr bol aktívny. Začínal som s grafickým dizajnom. Neskôr však administrácia serveru vyhlásila konkurz pre game mastera hry. resp. customer service, ktorý sa stará o požiadavky hráča a rieši problémy, kontroluje a banuje hráčov, ktorí sa dopustia priestupkov.

Na túto pozíciu som sa prihlásil a prijali ma. O rok na to som sa začal zaujímať o back-end stránku hry a začal som pomaličky programovať. Od jednoduchých SQL scriptov až k C++ kódu som sa stal developerom na danom serveri. Mimo týchto jazykov som sa naučil PHP, HTML, CSS, Java, JQuery a čokoľvek iné, čo mi vbehlo do cesty. Ak už viete jeden syntax, tie ostatné nie je ťažké sa naučiť.

Na čom momentálne pracuješ? Dopočula som sa, že máš aj vlastný herný server. Aký je za tým príbeh?

Vlastný herný server som mal od 13 do 16-tich rokov. Našiel som si naň vlastného sponzora a tím, ktorý spolu so mnou tento server viedol. Avšak teraz stagnuje, keďže popri škole na túto činnosť nemám čas. Aktuálne sa občiansky angažujem.

Fungujem v programe “mladí rómski lídri” od Divých Makov, kde chodím po školách vo znevýhodnených oblastiach a inšpirujem mladých Rómov, pracujem na svojom projekte “Awesome”,  ktorý má za úlohu vrátiť do bežného ľudského života silu vďačnosti a sebareflexie, a taktiež fungujem ako rezidenčný asistent na mojej chodbe na internáte. Rezidenčný asistent je študent, ktorý rieši spory na chodbe, vedie hallmeetingy, komunikuje s učiteľmi a študentmi, reprezentuje študentov a zapája sa vo vytváraní kultúry a atmosféry na chodbe.

Mimo toho stážujem v neziskovej organizácii Eduma, ktorá učí ľudí, že v každom z nás sa skrýva príbeh a pomocou sily príbehu a emócií vzdeláva rôzne organizácie k tomu, ako sa správať k ľuďom z marginálnych skupín.

Akú by si dal radu mladým ľuďom, ktorí by sa tiež chceli dať na programátorskú cestu? Kde a ako začať?

Programátor môže byť každý a začína sa pomerne ľahko. Ťažké je vytrvať a nestrácať vášeň. Je potrebné začínať programovať niečo, čo človeka naozaj zaujíma. Pre mňa to boli hry. Ak niekoho zaujíma varenie, môže naprogramovať napríklad webstránku s receptami. Ak niekoho zaujíma hudba, môže naprogramovať prehrávač hudby. Programovanie naozaj nemá medze a dá sa využiť kdekoľvek.

Programovať sa dnes môžeme naučiť už naozaj všade, aj zadarmo. Existujú na to rôzne appky do mobilu, youtube videá či blogy, kde iní programátori píšu návody na ako začať. Preto by som len povedal, že ak chceš programovať PC appky a programy, nauč sa C++. Ak ťa skôr berie web, tak určite začni s HTML/CSS, potom môžeš prejsť na Javu, JQuery, PHP alebo iné front-end/back-end programovacie jazyky. HTML a CSS je základom pre web. Ak ťa berie programovanie appiek do Android mobilu, nauč sa Javu. Pre Apple je to zas Swift.

Ak sa už raz naučíš jeden programovací jazyk, nie je ťažké sa naučiť ďalší, keďže tieto jazyky majú väčšinou veľmi podobný, ak nie skoro identický syntax.

A aby si vytrval v programovaní, odporúčam si nájsť online projekt, na ktorom by si mohlol pracovať. Tento projekt a jeho vývoj sa stane tvojou dennou vášňou a motiváciou. V mojom prípade to bol herný server. Každý deň som si pozrel na fóre bugreport, resp. hlásenie chýb od hráčov a tieto chyby som opravoval. Mohol som vidieť, ako moja práca zlepšuje zážitok z hry druhým ľuďom, čo ma extrémne tešilo.

Zúčastnil si sa aj letného kempu v Japonsku, aké skúsenosti si si odtiaľto odniesol? Čo ťa naviac prekvapilo?

Letný kemp v Japonsku s názvom GAKKO (čo v preklade znamená “škola”) ma veľmi prekvapil. V podstate ja som tam šiel bez toho, aby som vedel, čo tam budem robiť. Mal som len recenzie od iných ľudí, ktorí vraveli, že GAKKO je zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť. Táto inštitúcia sa vyznačuje tým, že nikdy ani ona sama nevie, čo presne sa bude na kempe robiť. Program kempu sa vytvára len 2 týždne pred jeho začiatkom.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: archív: Daniel Bunda

Gakko mi dalo veľa. Workshopy ako ovládať svoj hlas, byť viac charizmatický, empatický a autentický mi pomohli na mojej terajšej škole v líderskej pozícii rezidenčného asistenta. Gakko mi odhalilo unikátne ľudské príbehy. Každý večer 5 ľudí zdieľalo svoj životný príbeh, z ktorého každý sa ma dotkol istým spôsobom. Na konci kempu sme všetci o sebe všetko vedeli. Vytvoril som si dlhotrvajúce priateľstvá s ambicióznymi mladými ľuďmi z celého sveta a doteraz sme v kontakte. Píšeme si listy, mailujeme, skypujeme, whatsappujeme a máme snapchat skupinu.

Si talent aj na cudzie jazyky. Aké jazyky ovládaš? Navštevoval si jazykové kurzy alebo si sa zameriaval na samoštúdium?

Môj talent na jazyky spočíva v počúvaní. Ja som audiotyp, dokážem dobre počúvať a replikovať. Najprv som sa naučil pomocou Youtube tutoriálov angličtinu, čo trvalo cca 2 roky, pokiaľ bola naozaj plynulá. Neskôr som sa naučil japončinu pomocou animovaných seriálov, ktoré som pozeral v japončine s anglickými titulkami. Teraz sa učím nemčinu, ktorá je na dobrej úrovni, no chcem si ju ešte vyšperkovať. Nemčinu sa učím tak, že som si mobil prepol do nemčiny, hrám hry, ktoré sú v nemčine a pozerám Youtube tutoriály v nemčine.

Ako vnímaš diskrimináciu v našej krajine, ide o mýtus alebo realitu? Ako by sa dal zmeniť postoj k diskriminovaným skupinám ľudí na Slovensku?

Diskrimináciu som mohol na vlastnej koži zažiť niekoľkokrát počas môjho krátkeho života. Ide o jednoduché veci, ako keď prídete do obchodu a zrazu sú všetky oči na tebe. Keď ťa zastaví predavačka a spýta sa ťa, čo máš vo vrecku, pričom ty tam máš iba peňaženku a mobil.

Zmeniť tento postoj väčšiny k menšine je ťažký, keďže diskriminovanie menšiny je zaužívané v ľudskej kultúre ako takej, nie len tej slovenskej. Diskriminácia z počiatku vznikla kvôli tomu, že hrozba, ktorá ju podnecuje, resp. „cigáň“, ktorý kradne, existuje. Áno, Rómovia kradnú. Ale aj „gádžovia“ kradnú. Rómovia robia hluk, ale aj „gádžovia“ robia hluk. Je pravda, že Rómovia sa touto charakteristikou vyznačujú, no to nevylučuje ostatné etnické skupiny z tejto charakteristiky.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: archív: Daniel Bunda

Ak chceme zmeniť postoj k diskriminovaným skupinám ľudí na Slovensku, musíme najprv nejakého človeka z danej skupiny poznať a vypočuť si jeho príbeh. Ja verím, že príbeh má veľkú silu a dokáže zmeniť pohľad jedinca na svet a možno aj zmeniť jeho život.

Rada pre „gádžov“: majte stŕpenia, pýtajte sa otázky a majte otvorenú myseľ. Rada pre „Romákov“: vysvetľujte, rozprávajte, nebojte sa priznať, že ste Rómovia. Tým, že ste vy slušní, hrdí a viditeľní, meníte pohľad sveta na to, akí „Romáci“ sú.

Aké sú tvoje plány do budúcna, kde sa vidíš o 5-10 rokov?

Uvidím sa určite v zrkadle. Ale nie. Veľmi rád by som navštevoval univerzitu v Tokiu a študoval buď marketing, alebo na fakulte vzdelávania. Mám v pláne žiť v Japonsku, USA, Francúzku, Nemecku a potom sa vrátiť s nadobudnutými skúsenosťami na Slovensko. Slovensku chcem vrátiť to, čo mi bolo dané.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory