Cesta k miliónom #5: Ako sa Slovák stal najúspešnejším hotelierom v New Yorku

Trip Advisor vyhlásil jeden z hotelov H. Kallana – Hotel Aria v Budapešti – za najlepší hotel na svete. Toto ocenenie však nie je jediné, ktoré majiteľ hotelov slovenského pôvodu žijúci v New Yorku dostal. Kallan bol v roku 2016 vyhlásený za hoteliéra roka (Boutique 7 Lifestyle Lodging Association) a ReviewPro vyhlásil jeho Library Hotel Collection za najlepšiu luxusnú butikovú hotelovú sieť na svete za roky 2015 a 2016.

V New Yorku je Henry Kallan považovaný za jedného z najinovatívnejších hoteliérov. Jeho 4 hotely na Manhattane boli jednu dobu zaradené na prvých štyroch miestach zo 463 newyorských hotelov. Jeho svetoznáma Library Hotel Collection sa skladá z Library Hotel, Casablanca Hotel, Hotel Giraffe, Elysee Hotel, všetky na Manhattane v New Yorku, Aria Hotel v Budapešti a nový Hotel X Toronto.

Henry Kallan je rodák zo Šiah a už ako dvadsaťročný sa rozhodol emigrovať z komunistického Československa. Dôvodom mal byť fakt, že tu nevidel žiadne možnosti, len samé limity. Vždy bol rebelom a okrem toho, nie je človek, ktorý znesie limity. Podľa vlastných slov si ich dokáže vytvoriť sám, ale nemôžu mu ich diktovať druhí. Najviac ho „von“ ťahala najmä túžba byť sám sebou.

Po víza odišiel spolu s kamarátom až na rakúsku ambasádu. Do Rakúska išli cez Maďarsko a Chorvátsko vlakom. Na hraniciach s Rakúskom im pohraničná polícia začala kontrolovať doklady. Spanikárili, vyskočili z vlaku a utekali cez pohraničné pásmo. Naháňali ich aj so psami, ale našťastie sa im podarilo dostať na rakúsku stranu.

V Rakúsku sa rozhodli požiadať o politický azyl s nádejou dostať sa do Ameriky. Policajti nemali chuť sa s mladíkmi zaoberať, tak ich pár dní nechali vo väzení.

Následne ich poslali priamo do tábora pre utečencov, kde strávili niekoľko dní. Odtiaľ už odišli do Viedne hľadať si prácu, aby si zarobili na ich vytúženú letenku do Ameriky.

Henryho prvá náplň práce vo Viedni bola, že elektrickým prístrojom vyrezával z látky rôzne diely na „šuštiaky“. Neskôr sa dostal na Mariahilfestrasse do obchodu na predaj týchto šuštiakov, no majiteľ mu povedal, že nemá preňho prácu. Preto mu Henry navrhol, že bude uňho dva týždne robiť zadarmo, až kým nepriláka kšefty.

Majiteľ nemal dôvod nedať mladému Henrymu šancu. Henry za vidinou splniť svoj sľub začal vyhľadávať autobusy s českými, poľskými a maďarskými turistami a šoférovi sľúbil províziu, ak ich dovedie do obchodu. Po dvoch týždňoch mali v obchode tak plno, že museli zamykať dvere.

Keď mal Henry už čo-to zarobené, vydal sa do Ameriky. Hneď na druhý deň po príchode do New Yorku si našiel prácu vo fabrike.

„Platili mi minimálnu mzdu, 56 dolárov na týždeň. Ostal som tam pár mesiacov. Chcel som ísť do školy učiť sa angličtinu a zarobiť viac peňazí. Hľadal som si prácu ako pomocník čašníka, aby som mal možnosť sa pri práci aj najesť,“ vyjadril sa Henry pre Insider Travel Report.

Zamestnal sa vo francúzskej brasserii, robil od polnoci do siedmej ráno. Chodili tam hippies a tí ho o štvrtej ráno učili po anglicky. Zároveň sa učil vo večernej škole. Neskôr si našiel prácu v dnešnom hoteli Peninsula.

„Znie to neuveriteľne, no za šesť rokov som sa stal zástupcom riaditeľa hotela. Ujal sa ma Angličan, ktorý si všimol, že mám dobrý prístup k ľuďom a naučil ma hotelový biznis. Tak som sa ako dvadsaťsedemročný stal riaditeľom. Paradoxne v hoteli, kde som začínal ako pomocník čašníka,“ vyjadril sa hoteliér pre Insider Travel Report.

Štyri roky robil riaditeľa hotela, ktorý potom predali prominentnej rodine z Číny vlastniacej v Hongkongu televíznu stanicu. Henry si padol do oka s majiteľovým synom. Ten bol veľmi ambiciózny a chcel mať po svete veľa hotelov a tento postoj nadobudol aj Henry. Ďalších osem rokov preto ostal pri Číňanoch, postavil hotel v Paríži, Colorade, na Jamajke a v Karibiku.

V roku 1988 Henryho známy kúpil starú budovu pri Metropolitnom múzeu. Mladý hotelier zo Slovenska tu mal 25 a on 75 %. Zo schátraného hotela sa stal aj vďaka Kallanovi úspešný podnik. Stál v jednej z najprestížnejších štvrtí v Manhattane, kde bývajú celebrity.

Ďalší hotel Elysée už kúpil s inými partnermi, aj ten sa však rýchlo presadil. Každý rok mal každý zo spoločníkov čistý zisk milión dolárov.

Aj keď sa Henry môže ubytovať v tých najluxusnejších hotelových izbách, v tomto smere neprechováva zbytočné maniere. „Nepotrebujem mať pre seba vyhradenú izbu. To je ako s mocou, keď niečo môžete mať, nie je to dôležité. Aj s peniazmi je to tak. Sú dôležité, keď ich nemáte,“ hovorí úspešný hotelier pre luxuryhotelassociation.org.

„Život nie je o hoteloch, fabrikách a peniazoch, ale na konci dňa je to o tom, koľko príjemného času človek prežil a akých ľudí má okolo seba. To vytvára život,“ ponúka na záver trochu zo svojej životnej filozofie Henry Kallan pre hospitalitynet.org.