Michal pracoval 10 rokov v Anglicku, aby sa mohol vrátiť do Tatier a otvoriť si penzión

Dnes doba praje cestovaniu nielen za objavovaním, ale aj za prácou. Kto je mladý, šikovný a môže, odchádza za skúsenosťami do zahraničia, kde ho čaká pretĺkanie sa, no často aj slušné peniaze. Pre rovnakú cestu sa rozhodol aj dnes 35-ročný Kežmarčan Michal Repčák, ktorý vyrastal pod Tatrami a odjakživa vedel, že tam raz chce mať vlastný hotel. Nastúpil preto na hotelovú strednú školu, aby sa k svojmu snu priblížil, no rýchlo zistil, že bude potrebný istý medzikrok, a to práca v zahraničí.

„Nebudem klamať, že som odišiel kvôli zlepšeniu svojej angličtiny. Odišiel som najmä kvôli zárobku, kvôli peniazom. Mal som svoj sen o podnikaní a nevedel som si predstaviť nájsť na Slovensku poctivú prácu, ktorou by som vedel zarobiť dosť peňazí na jeho splnenie. Prácu som si našiel ľahko. Stačí vedieť jazyk, chcieť a mať odvahu a chuť pracovať,“ povedal Michal pre Startitup.

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: unsplash.com

Vypracoval sa na hotelového manažéra

Mladý Slovák sa preto vybral do sveta – najprv na stáž do Talianska, potom do Švajčiarska. Nasledovala univerzita, na ktorú bolo tiež treba peniaze. Zamestnal sa preto v Nemecku, no po čase diaľkové štúdium zanechal. Napokon skončil na desať rokov žiť a pracovať v Anglicku, kde si vybudoval slušnú kariéru v hotelovom biznise. Vypracoval sa až na manažéra siete boutique hotelov a pravidelne sa pohyboval medzi smotánkou.

„Samozrejme som začínal zdola a nemám s tým problém ani teraz. Bol som lojálny jednej rodinnej firme, pre ktorú som pracoval celý čas. Verili mi a dávali mi možnosť realizovať sa a zbierať nové skúsenosti a znalosti. Neskôr som s biznis partnerkou založil spoločnosť, ktorá sa zaoberala výrobou ginu. Doma mám aj vinohrad a milujem prácu s vínom,“ prezradil Michal. Gastro biznis je podľa neho v Anglicku na vysokej úrovni. „Bez ľudí zo Slovenska a Poľska by však tento biznis prakticky skolaboval. Sám Jamie Oliver to povedal,“ dodal. 

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: unsplash.com

Skúsenosti sa vrátil zužitkovať domov

Slovákov podľa neho vo svete poznajú ako šikovných ľudí, ktorí sa nezľaknú žiadnej práce. Teší ho, že toľko mladých chodí do sveta zbierať skúsenosti aj nové zmýšľanie a potom sa vracia zužitkovať ich doma. Rovnako ako Michal, ktorý sa pred dvomi rokmi rozhodol vrátiť späť a rozbehnúť to, o čom tak dlho sníval. Skúsenosti s manažovaním hotelového biznisu už mal, tak prečo si konečne neotvoriť vlastný?

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: Penzión Raimund

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: Vila Zvonica

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: Vila Zvonica

„Nikdy som nechcel zostať žiť v zahraničí. Milujem Slovensko, len mi dlhšie trvalo, kým som konečne natrvalo mohol ostať doma a bez problémov si zabezpečiť štandard, ktorý som si predstavoval pre moju rodinu,“ hovorí Michal, ktorému práve rodina vo svete najviac chýbala. Návrat domov však nebol jednoduchý. Už prvý pokus s podnikaním na Slovensku, do ktorého vložil nemalé peniaze, mu nevyšiel a on sa musel vrátiť do zahraničia. Chcelo to len trochu času. 

Dnes je už hrdým majiteľom penziónu s reštauráciou Raimund v Dolnom Smokovci a Vily Zvonica v Malom Smokovci, kde sa snaží poskytovať kvalitné služby. „Na jedálnom lístku máme napísané: Poctivé menu. Pečieme si vlastný chlieb či štrúdľu, džemy, mäso či mliečne výrobky máme z bio farmy z Važca, pstruhy z vedľajšej dediny. Snažím sa, aby naše jedlá boli poctivé, neokrádame zákazníkov. Ak však chcete robiť kvalitné jedlo a zamestnávať kvalitných ľudí, na reštauračnom biznise u nás nezarobíte hromadu peňazí,“ zdôrazňuje Michal, ktorý vníma reštauráciu skôr ako doplnok k ubytovaniu. 

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: Penzión Raimund

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: Penzión Raimund

Máme čo meniť k lepšiemu

Napriek tomu, že na Slovensku pribúda služieb a biznisov na úrovni, podľa Kežmarčana máme ešte stále obrovské medzery, ale tiež potenciál ich zaplniť. Najväčšie rezervy vidí v kúpnej sile a veľkosti nášho trhu, na ktorom sa ešte nedokážu uživiť dobré podniky. Rovnako tiež vo vzdelaní konzumentov, ktorí často kvalitu nevedia dostatočne doceniť. Ten najväčší problém však vidí v prehnanej byrokracii, ktorá kladie ľuďom polená pod nohy.

„Množstvo vecí sa dá vybaviť cez internet, ale my tu stále chodíme po úradoch ako v minulom storočí. Keď som si vybavoval povolenia na reštauráciu, potreboval som na to takmer dva mesiace, absolvoval som množstvo kontrol a o hygiene ani nehovorím. Náš systém vôbec nepodporuje používanie vlastných či lokálnych surovín. Na všetko je potrebné mať plno povolení a papierov, čo je pre malého podnikateľa obrovská záťaž,“ myslí si Michal.

Dnes je rád, že sa domov mohol vrátiť, no obraz o Slovensku si už viac neidealizuje. O to viac sa však snaží pomôcť tam, kde sa dá, a vrátiť tak krajine to, čo sám dostal. To isté odporúča aj mladým. Vybrať sa do sveta, ale nezabudnúť pritom na svoj domov a neskôr sa vrátiť zužitkovať získané skúsenosti doma. „Kto iný to má zmeniť k lepšiemu, ak nie my?“ dodal Michal.

Zobraziť celú galériu (17)

zdroj: archív Michala Repčáka

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska