Pracoval na mieste, kam sa nedostaneš so žiadnou cestovkou. Andrej má unikátnu prácu

Ako dlho už žiješ v Nórsku? A prečo práve táto severská krajina?

Žijem tu viac ako osem rokov. V dobe, keď som sa rozhodoval kam sa presťahujem, všetci chodili do Anglicka a Írska. Tak som sa chcel odlíšiť. Úplne presne to neviem ani sám. Bola to zhoda náhod. Asi to tak malo byť.

Ako rýchlo si sa naučil po nórsky a kde momentálne bývaš?

Začal som sa učiť ich jazyk asi po roku života v Nórsku. Kým som sa naučil na takú úroveň, že som sa vedel dohovoriť, trvalo to asi pol roka a lepšie hovoriť som vedel po približne dvoch rokoch. Momentálne bývam pri Osle, pred tým som býval sedem rokov v Stavangeri – zažil som sedem rokov dažďa. :)

Ako si sa dostal na ropnú plošinu a koľko si tam pracoval?

To ako som sa tam dostal je taký dlhý príbeh, že som o tom napísal knihu. No v skratke, prišiel som do Nórska, naučil som sa jazyk, prekonal som milión problémov, našiel si prácu, spravil si kurzy a potom som dostal príležitosť. Bol som tam šesťkrát na dva týždne.

Ako vyzerá tvoj pracovný deň?

Bežný deň vyzerá tak, že začneš buď o siedmej ráno alebo večer. Pracuješ dvanásť hodín denne. Každé dve hodiny máš prestávku pol hodinu plus hodinu na obed. Jedáleň je nonstop otvorená, či už pracuješ dennú alebo nočnú, stále je čo jesť. Je si z čoho vyberať, vždy je navarené jedlo s mäsom, bez mäsa a na výber máš aj šalát. K tomu všetkému máš k dispozícii pečivo a zmrzlinový bar. Bolo to moje obľúbené miesto. Možno sa budeš čudovať, ale nebol som sám, čo si dával zmrzlinu na raňajky. :)

Rotácia je väčšinou nastavená tak, že pracuješ dva týždne a štyri máš voľno. Niektoré firmy majú nastavenú prácu na cyklus – dva týždne a tri týždne voľno. Je to rôzne, ale za tie dva týždne odpracujete to, čo za mesiac v normálnej práci. To, že je víkend viete iba tak, že je bingo a na stole kopec želé cukríkov a rôzne koláče a torty – samozrejme, všetko je zadarmo.

Čo je na tom celé najťažšie?

Na práci na plošine je asi najťažšie sa tam dostať. Keď tam už robíš, je to pohoda. Druhá najťažšia vec je nezožrať tam všetky tie pizze, burgre, hranolky a zmrzlinu a nepribrať dvesto kíl. No najťažšou vecou je vzdialenosť od svojej rodiny.

Veľa Slovákov sa chce dostať na ropnú plošinu a hlavne kvôli zárobku. Je to dnes jednoduché? Aká fáma o tomto jobe koluje najčastejšie?

To je dobrá otázka. Môj názor je, že ak máš určité špecifické znalosti, vzdelanie a skúsenosti, vieš výborne nórsky a anglicky a ešte máš známosti… v tom prípade máš šancu sa tam dostať.

Od pádu ceny ropy v roku 2014 prepustili v nórskom ropnom priemysle asi 30 000 ľudí. Všetci títo majú skúsenosti a vedia reálne vykonávať túto prácu. Ak by si sa dnes chcel dostať na ropnú plošinu, každý jeden z týchto ľudí je tvojou potencionálnou konkurenciou. Nechcem tým povedať, že sa to nedá, to nie. Len je to v dnešnej dobe podľa mňa o dosť ťažšie ako to bolo, keď stála ropa 140 dolárov za barel. Ľudia si pravdepodobne myslia, že ich tam dokáže dostať agentúra zo Slovenska, a že nepotrebujú vedieť ani jazyk. To je podľa mňa úplný nezmysel. Dostane ťa tam jedine tvoja práca, snaha a šikovnosť.

Koľko ti trvalo napísať knižku o ropných plošinách?

Ak by som mal počítať celé to obdobie od námetu, povedal by som roky. Reálne som knihu napísal asi za 4-5 týždňov. Bral som to ako prácu, ráno som vstal a písal. Po obede? Písal som. Večer tiež. Niekedy viac, niekedy menej. Veľmi ma to bavilo a zažil som pri tom dobrodružstvo. Dúfam, že keď si knihu budeš čítať, zažiješ s ňou aspoň toľko zábavy, ako som zažil ja.

Viac informácii nájdeš na Facebooku Travelistanu.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory