Projekt Čierne diery mapuje priemyselné dedičstvo Slovenska. Starajú sa oň, hoci nie sú pamiatkári

Projekt s názvom Čierne diery sám seba definuje takto: „Sme nadšenci. Postupne mapujeme a popularizujeme priemyselné dedičstvo na Slovensku, ale aj iné zabudnuté miesta, ktoré sú zaujímavé napríklad kultúrnym presahom. Nemyslíme si, že staré továrne boli vždy prospešné. Dnes však slúžia ako významné dokumenty doby a určujú charakter miest a obcí.“

Myšlienka zaoberať sa chátrajúcimi kultúrnymi pamiatkami sa zrodila v novembri 2014 a s ňou aj prvá oficiálna verzia webu ciernediery.sk, kde sa začali objavovať texty o zabudnutých miestach na našom území. Už pár mesiacov na to, na jar 2015, si prvý článok (o trnavskom cukrovare) mohli prečítať všetci čitatelia Denníka N a odvtedy si si tu mohol prečítať množstvo textov z dielne tých, ktorí síce nie sú pamiatkármi, no výrazne sa v tejto sfére angažujú.

Pre heroes.sk jeden z trojice zakladateľov Čiernych dier, Martin Lipták, prezradil: „Máme veľkú komunitu ľudí, ktorí nám píšu rôzne tipy a niekedy aj podrobnejšie informácie. Okrem toho podrobne vyhľadávame, navštevujeme archív, zbierame knihy, rozprávame sa s miestnymi obyvateľmi.“

Traja zakladatelia Čiernych dier pochádzajú z výrazne odlišných odvetví. Miroslav Beňák je architektom, Andrej Sarvaš editorom Denníka N a Martin Lipták sa venuje komunikácii s médiami a sociálnym sieťam prezidenta Andreja Kisku. Pre heroes.sk Martin povedal: „Dobrú organizáciu spoznáš podľa toho, že ju má kto zveľaďovať aj po odchode jej zakladateľov. My sme v prvom rade partia kamarátov a keď nás to jedného dňa prestane baviť, je celkom možné, že Čierne diery skončia a my sa budeme venovať zase niečomu inému.“

Za najväčší poklad, ktorí nadšenci objavili, považujú Hanušovskú sušiareň liečivých rastlín (ktorej príbeh sme ti vďaka Čiernym dieram vyrozprávali aj my TU). Jej záchrana trápi nie len domácich a v súčasnosti je jej osud v rukách polície a pamiatkárov. Podľa slov Martina, sa niektoré pamiatky nepodarí zachrániť, no niektoré musia dostať majitelia do pôvodného stavu.

Hoci sa Čierne diery primárne venujú priemyselnému dedičstvu našej krajiny, množstvo nimi nájdených pamiatok vypovedá príbeh z vojny (napríklad Bunkre pri Slatinskej Hute) alebo si ich pamätajú len starí obyvatelia menších obcí (napríklad Starý kostol v Sirku) a množstvo ďalších. Pamiatky na mapu Slovenska opäť dostávajú vo významnej miere aj samotní obyvatelia, ktorí sa chcú do projektu zapojiť.

O celom projekte sme sa so zakladateľmi chceli porozprávať osobne, no keďže aktuálne pripravujú veľkú novinku, času majú pomenej. Už čoskoro by mala vyjsť totižto z produkcie Čiernych dier kniha venovaná ich niekoľkoročnej práci. Martin pre heroes.sk hovorí: „Zvolili sme reportážno-popularizačný koncept. Opisy historických miest budú doplnené o niekoľko príbehov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí možno s pamiatkami súvisia len voľne. Prvýkrát sme sa rozhodli napísať aj trochu o sebe, ako za pamiatkami cestujeme a čo sme zažili.“ 

Nesmieme tiež zabudnúť pripomenúť obrovskú vlnu pozitívnych ohlasov na prácu Čiernych dier, ktorá bola nedávno dokonca ocenená nomináciou v rámci Národnej ceny ICOMOS, slovenskej pobočky medzinárodnej rady pre pamiatky.

Šikovných chlapcov z Čiernych dier môžeš pravidelne stretávať so svojimi grafikami, tričkami či mapami na Dobrom Trhu v Bratislave a Trnavskom rínku. Na výstave ich videli aj v Bruseli, vydali časopis a pripravujú ďalšie, pripravujú svoj vlastný e-shop a zo zarobených peňazí podporujú pamiatky. Jednoznačne projekt, ktorý sa oplatí sledovať a my veríme, že čoskoro sa dozvieme ešte o niečo viac.