Tomáš Vorobjov alias slovenský „Sheldon Cooper“ riadi americkú astronomickú organizáciu IASC

Prečo si nešiel študovať rovno astronómiu?

Nebol som si na 100 % istý, že sa chcem astronómii venovať viac ako ju mať len ako hobby.

Prečo?

Začal som viac rozmýšľať nad finančným ohodnotením a hlavne ten spôsob života astronómov bol vtedy iný. Teraz je to už lepšie, všetko je doslova na vrcholnej úrovni automatizované a ovládané počítačmi a pravdepodobne už máloktorý výskumník sedí s teleskopmi na observatóriách mimo teplejších budov dole pod kopcami.

Bolo to aj spojené s tým, že ak sa chce človek venovať astronómii, je potrebné sa zamýšľať nad doktorandským štúdiom. Je to dosť finančne náročné bez grantov alebo inej podpory. Práve tá bola dosť limitovaná študentom bez amerického občianstva. Ale na to, aby mal človek možnosť sa dostať na jednu z najlepších graduate škôl, musí mať prax počas leta. Vtedy bolo nemožné sa dostať na internshipy bez toho, aby mal človek americké občianstvo.

Vidieť a počuť, že od začiatku si bral celé štúdium racionálne. Zameral si sa na svoje zabezpečenie do budúcnosti.

Okrem toho, ak sa človek nad tým zamyslí, tak dnes 90 % astronomického výskumu je o spracovaní dát počítačmi. Ono to bola v tom čase voľba, ktorú som nerobil s tým (čo sa týka programovania), že toto je niečo, čo sa mi naozaj zíde. Ale vzniklo z toho niečo užitočné aj v rámci využitia v astronómii.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: archív StartitUP

Teraz takmer 8 rokov pracuješ pre IASC (International Astronomical Search Collaboration) a konkrétne zastrešuješ najvyššiu funkciu, si riaditeľom celej organizácie. Ako organizácia funguje a čo je tvojou úlohou?

Jeden profesor z americkej univerzity v Texase a niekoľko kolegov začali takýto program pre študentov stredných škôl, kde im sprístupnili dáta astronomických observatórií s tým, že už v tom čase ( 2006 – 2008) sa prechádzalo vyslovene na 100 % automatizáciu spracovania dát. To znamená, že človek si napíše pár programov, ktoré potom spracovávajú a vyhodnocujú dáta. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o pozorovanie asteroidov v rámci našej Slnečnej sústavy.

Koncom 90. rokov americký kongres poveril NASA, aby zdokumentovala všetok vesmírny odpad alebo pozostatok Slnečnej sústavy, ktorý by teoreticky mohol predstavovať nebezpečenstvo pre Zem.

NASA dostala poverenie aj peniaze od kongresu, aby začala vyvíjať aktivitu týmto smerom. Tým, že tam boli možnosti financovania, tak sa hneď našlo niekoľko výskumníkov v Arizone a na Havaji. Začali časť na teleskopoch zameriavať na objavovanie a výskum asteroidov v Slnečnej sústave.

Pri drvivej väčšine financovania vedy v Amerike platí, že časť z jednotlivých grantov musí byť publikovaná verejnosti. Je to 10 % z poskytnutej sumy.

Takmer 100 % dát, ktoré dostávame z vedeckých pracovísk sú analyzované iba počítačom. Je tam pomerne dosť veľké miesto na to, aby študenti, ktorí si prezerajú dáta manuálne, tam našli veci, ktoré program jednoducho nenájde. Takže je možnosť, že veľa z tých študentov našlo svoje asteroidy. Tie už majú mená po stredných školách. Možno je to zábavnejšie ako na labákoch fyziky, kde merajú teplotu vody, ako sa rýchlo mení a podobne.

Ďalším veľkým plusom je fakt, že majú prístup a vidia ten proces ako sa pracuje na profesionálnych pracoviskách a prakticky od začiatku zbierania dát, cez teleskopy až po analýzu a spracovanie. Niektorí z najlepších študentov sa prihlásili na letné stáže. A veľa z nich sa na ne aj dostalo a teraz si robia PhD. z astronómie.

Ďalším krokom po spracovaní dát študentom je kontrola, či nájdený objekt naozaj existuje. Máme medzinárodný register všetkých asteroidov, ktorý spracováva pozorovania, výsledky, vyhodnocuje ich. Je to komunikácia na viacerých úrovniach a ja som prakticky ten riaditeľ toho všetkého, toho medzičlánku medzi školami a medzi astronomickými profesionálnymi pracoviskami.

Týka sa to Eúropy alebo organizácie ako takej?

Celej organizácie.

Teraz máme 1 500 škôl z celého sveta, počas celého roka, ktoré sa zapájajú. Veľa vecí sme zautomatizovali. Keď človek chce postupovať ďalej a zvyšovať úroveň, tak počítače do toho musia vstúpiť.

Aký tam je progres, koľko škôl bolo zapojených na začiatku?

Pôvodne sa začínalo s piatimi školami v roku 2007, všetky boli v Amerike. Až do roku 2011 boli všetky školy v Amerike. Potom sa začalo expandovať. Jedným z dôvodov bolo, že to bol zaujímavý program pre NASU, ktorá financuje dosť veľkú časť. Tých povinných 10 % z grantu šlo nakoniec aj mimo USA.

Teraz máme pár škôl v Iráne, kde boli problémy s tým, že je tam embargo. 6 mesiacov sa riešilo to, či tam nie je potrebné s dátami manipulovať, aby náhodou neobjavili špionážne satelity. Potom sme im vysvetlili, že dáta sú verejne dostupné. Americká vláda sa „spamätala“ a dostali sme výnimku, že tie dáta môžu byť hneď dostupné. Jedna z prvých expanzií bola v Iráne a Číne.

Máme aj zapojené školy zo Slovenska?

Momentálne ešte nie. V Európe je pokrytie slabšie. Je to z dôvodu oslovenia učiteľov fyziky, ktorí nemali záujem. Sú tam určité podmienky, ktoré musia byť splnené, napríklad ako školenie, ktoré trvá pár hodín, prečítanie manuálu..

Nie je to pre školy finančne náročné?

Nie je. Škola nám neplatí nič. Musia mať len prístup k počítačom, aby to malo celé zmysel. A nie všetci fyzikári si to vedia zabezpečiť. No pár záujemcov sa našlo, len teraz sú trošku problémy s nedostatkom dát.

Koľko škôl je zapojených v rámci Európy?

Čo sa týka Európy, tak presné čísla neviem. To, čo ja vidím sú kampane, ktoré trvajú 5 až 6 týždňov. Jediné, čo vidím, sú krajiny, z ktorých sú.

A v Česku máme nejakú zapojenú školu?

Tiež nie. V Európe je to prakticky len v Poľsku, Portugalsku a Nemecku.

Zo začiatku to fungovalo tak, že my sme museli aktívne vyhľadávať pozorovateľov, ktorí by boli ochotní sa podeliť so svojimi dátami. A teraz je to naopak, ľudí musíme odháňať, lebo nie všetky dáta sú vyhovujúce. Vývoj technológií pokročil a zautomatizovali sa niektoré procesy. Tie najjasnejšie objekty sú už dávno objavené.

Spolupracuješ s observatóriami po celom svete. Ako s nimi spolupracuješ, o čo ide?

Nedávno sme zapojili ďalšie pracovisko z Arizony. Dali nám dáta, ktoré distribuujeme do škôl. Trvalo to možno jeden, dva roky, kým sme sa s nimi dohodli presne, akým spôsobom chceme od nich dáta dostávať.

Čo sa týka komerčného využitia vesmírneho priestoru v okolí Zeme, ako sme na tom dnes?

Už máme na Slovensku prvú našu družicu skCUBE. Urobili to ľudia zo Sosy v spolupráci so slovenskými univerzitami. Je to pomerne veľký úspech, aj keď sa to nestretlo s nadšením slovenskej vedeckej obce. Je to kvôli financovaniu a ďalším veciam, na ktorých sa ľudia nezhodli.

Kto to financuje?

Sosa si na projekt prvej slovenskej družice zabezpečila prostriedky sama. Nejaká časť financovania však išla zo štátnych rezerv. Je to všetko spojené s tým, že veda na Slovensku je dlhodobo zanedbávaná.

Okej. A ak sa vrátime k otázke o komerčnom využití?

Je to dosť na nízkej úrovni. To, čo sa píše v sci-fi časopisoch, napríklad, že ísť na dovolenku do vesmíru, je to ešte dosť vzdialená budúcnosť. Je ťažké predpokladať, aký by to malo vplyv na ľudské telo…alebo či by existovala poisťovňa, ktorá by ti vedela poistiť dovolenku za normálnu cenu na obežnej dráhe. J Čo sa týka technologických vecí, ktoré využívame na Zemi, tak si myslím, že to napreduje dosť rýchlo.

Na obežnej dráhe začína byť veľa smetia, všelijakých satelitov, ktoré boli vypustené a už nefungujú, alebo sa odklonili od svojej pôvodnej dráhy. Neexistujú presne smernice, čo ohľadom toho robiť. Existuje veľmi veľa noriem a nariadení na to, ako vypustiť svoj satelit.

Ale veľmi málo noriem rieši, čo s tým, keď satelit dožije. Veľké satelity, ktoré majú solárne panely, vypúšťa do vesmíru NASA alebo ESA (Európska vesmírna agentúra). Tie malé komerčné – veľkosti lopty vydržia rok, dva. Napríklad skCUBE je plánovaná na rok, dva.

Nikto nevie, čo sa so satelitom stane. Ono je pravda, keď je na obežnej dráhe, tak postupne začne klesať tým, že v tej vysokej výške existuje minimálna atmosféra. Graduálne sa to spomaľuje. Skôr či neskôr to zhorí alebo padne v atmosfére. No môže to trvať roky. Za ten čas sa tam môže stretnúť s niečím iným.

A to predstavuje problém?

Tá pravdepodobnosť je dosť malá. Priestor je obrovský. Všetky tie objekty sa pohybujú vysokými rýchlosťami. Stačí, ak niečo letí rýchlosťou 8 km/sec, povedzme aj zrnko piesku, tak aj to dokáže narobiť veľkú škodu v prípade, že sa to stretne s hocičím iným. A problém nastane vtedy, ak sa spustí kaskádová reakcia. Dva satelity sa zrazia, roztrieštia sa na tisíce častíc a vytvárajú reťazovú reakciu.

Problém začína byť preto, lebo tam začína byť málo miesta. Na obežnej dráhe je veľa objektov. Prakticky to môže nastať už teraz, keby sa niečo zrazilo, tak to môže ničiť všetko naokolo. A potom by tam bolo iba smetie a nikto by nič nevedel vypustiť. Z technologického hľadiska to však napreduje správne.

Často si dnes ešte ľudia mýlia pojmy, čo sa týka pseudovedy astrológie a astronómie?

Stretávam sa s tým, aj keď možno nie až tak veľa. Je to nedostatok, ktorý korení hlavne v školstve a vo vzdelávaní. Na ľudí majú vplyv médiá. V takmer každom printe máš na posledných stranách horoskop. V koľkých periodikách nájdeš aspoň zmienku o vede alebo súhrn, čo sa stalo vo vede za posledný mesiac?

Čiže nám chýba prírodovedná gramotnosť, áno?

Áno. To je asi najväčší problém. Ja neočakávam od človeka, ktorého stretnem na ulici, že bude vedieť viac ako základné vedomosti z astronómie. Ale keď mu poviem nejakú vec, že sa aspoň nad tým dokáže zamyslieť a povedať „tak to je úplná hovadina“. Keď chcem na tom novom poznatku založiť ďalej svoje alebo stavať na tom ďalej, tak si skontrolujem ako to funguje.

Keď mi niekto povie, že ty si ryba, teraz budeš mať zlý týždeň, tak ja nebudem sedieť doma a čakať, čo zlé sa mi stane..

Je to ako keď sa v škole učí matematika, čítanie, písanie, tak aspoň mať ten základ logického myslenia alebo mať tú predispozíciu spracovávať informácie, ktoré sa v dnešnom svete na teba valia zo všetkých strán.

Je rovnaká situácia aj v Amerike?

Tam je v niektorých častiach ešte horšia situácia . Veľmi je tá spoločnosť polarizovaná, tým že majú systém dvoch strán. A všetko je buď modré alebo červené. Aj keď u nás je podobná situácia, ale určite to nie je také extrémne ako v Amerike.

Tam potom začína to, keď človek vyrastá v niečom, alebo je o niečom presvedčený a nezakladá sa to na žiadnom racionálnom vysvetlení. Keď ti niekto povie niečo iné, čo tomu protirečí, tak dochádzaš do takého extrému, že človek začne stavať na svojich neracionálnych výmysloch a bojovať proti racionálnemu mysleniu ako je napríklad globálne oteplovanie.

Je globálne oteplovanie hoax?

Nie je to hoax. V Amerike však máš republikánov, ktorí prehlasujú, že to hoax je. Veď sa pozri na Trumpa, čo všade hovorí, že to je výmysel. Podľa Trumpa je to údajne výmysel Číny, aby „pokašlali“ ekonomiku. A keď niekto povie takúto hlúposť, aj keby bola z jedného percenta založená na pravde, tak racionálne zmýšľajúci človek musí vedieť, že je to trochu komplikovanejšie.

Ako proti tomu môžeme bojovať?

Musí sa to zrušiť a musí sa urobiť čiara na základnej úrovni. Keď je napríklad ešte dieťa na základnej škole, tak by malo byť do neho vštiepané racionálne myslenie. Jednoducho byť schopný vyhodnocovať informácie na určitej úrovni bez ohľadu na to, či sa mi tá pravda páči alebo nie. To je možno to najťažšie.

Zlý základ je v extrémnych náboženských doktrínach. Jednoducho, že máš autoritu. A strašne veľa ľudí na tom vyrastá. Nehovorím, že náboženstvo má na to zlý vplyv, ale sú prostriedkom. Jednoducho, keď sa človek naučí, čo povie autorita, tak to platí. Aj keď to nie je pravda. Tak potom ťažko v živote v iných veciach sa mu mení názor. Keď ten človek, ktorého pokladá za autoritu, ti povie opak.

Čítal si si niekedy horoskop?

Áno.

Zabával si sa na tom?

Samozrejme. Sú veľmi dobré spôsoby ako ľuďom ukázať, že horoskopy sú výmyslom. Napríklad horoskop naslepo. Ukážeš človeku niekoľko horoskopov, skryješ znamenie, nech si vyberie, ktorý na neho sedí.

Všetky sú veľmi podobné.

Všetky sú tak všeobecné, že človek, keď chce tak si nájde na tom to, čo v ňom rezonuje. Je to už potom chyba ľudskej mysle ako takej. Z evolučného hľadiska sme predurčení na to, aby sme našli rôzne vzorce vo veciach, ktoré ani neexistujú. A zabúdame na to ostatné. Nie je to chyba jedinca ako takého.

Spomínal si, že si objavil okolo 1 000 asteroidov.

To je pomerne ľahké. Všetko sú to 1 až 2 km šutre. J Lietajú niekde medzi Marsom a Jupiterom. Odhaduje sa, že je ich tam okolo 20 miliónov. Doteraz bolo objavených možno 800 tisíc.

Čo nastane, ak niečo narazí na Zem?

Záleží od veľkosti, hmotnosti a zloženia. Prakticky všetky objekty, ktoré boli doteraz objavené, tak vieme, že žiadna zrážka so Zemou ďalších 100, 200, 300 rokov nehrozí.

Médiá často informujú o blízkosti vesmírneho telesa k Zemi. Čo je na tom pravda?

Áno. V priemere raz za mesiac prejde teleso medzi Zemou a Mesiacom. No my máme dosť skreslený pohľad na vzdialenosti vo vesmíre. Keď si predstavíš, že celá Zem svoj priemer posunie za pár minút, tak na to, aby sa s ňou niečo stretlo určitej veľkosti, je potrebné, aby to bolo na minúty presne. Je to veľmi veľká náhoda, no stáva sa to.

Zem sa stretne s niečím, čo by mohlo vyhubiť celý život na Zemi každých 50 až 200 miliónov rokov. Je pravda, že v priemere, keď počítame, že posledné vyhubenie bolo 65 miliónov rokov dozadu, keď zahynuli dinosaury. Keď sa pozrieme na spodnú hranicu priemeru, ako často sa to stáva, je to možno každých 50 miliónov rokov, tak už sme 15 miliónov rokov mimo, že sa to oneskoruje.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: youtube.com

A keby to udrelo do oceána?

Keď je asteroid dostatočne veľký, je jedno, kde to prakticky dopadne. Planétka, ktorá vyhubila dinosaurov, mala v priemere 5 až 10 km, čo je dosť veľa na asteroid. Takých telies v našej Slnečnej sústave nie je veľa. Je ich možno 100, 200. A tie majú dosť stabilné obežné dráhy. Väčšinou ide o kométu, ktorá prichádza až z končín našej Slnečnej sústavy a dôjde za pár tisíc rokov ku Slnku a potom zase odíde.

Medzi Marsom a Jupiterom sú o dosť väčšie asteroidy. V tej vzdialenosti, v ktorej teraz sú, ich pozorovať nemôžeme. To nebezpečenstvo hrozí skôr odtiaľ. Keď sa približujú tak idú dosť pomaly. Keby k nám smerovalo teleso, vedeli by sme o tom 5 rokov dopredu. A za tých 5 rokov sa už teoreticky dá niečo urobiť.

Tá planétka, o ktorej som hovoril, dopadla v oblasti Jukatánu. Mala priemer asi 6 km. Uvoľní toľko energie ako 10 miliárd bômb v Hirošime. Čiže to spopolní všetko v okruhu 500 km. Do atmosféry sa uvoľní veľa dymu, celé sa to zvíri. Celá atmosféra je kontaminovaná na desiatky rokov. Čiže máš nukleárnu zimu.

Všetká flóra zahynie do 3 až 6 mesiacov po dopade. Baktérie zahynú do roka. Prežijú len extremofily na dne oceána. Z toho vznikne neskôr ďalší život.

Čo je pre teba najzaujímavejšie v astronómii?

Je tam vzdialená teoretická rovina čiernych dier a kozmológie. Čierne diery z toho hľadiska, že nechápeme presne ako tie procesy nastávajú. Alebo teda fyzika a matematika, ktorú máme, za určitou hranicou nefungujú.

Kozmológia z toho hľadiska, že je zaujímavé ako ten vesmír naozaj vznikal. Ale je to dosť teoretické, aj keď teraz sa gravitačnými vlnami to dostáva do roviny, kde sa dá niečo pozorovať. Človek môže prísť s teóriami, ktoré sa dajú overiť.

Na druhej strane je pre mňa zaujímavá blízka astronómia, čo sa týka našej Slnečnej sústavy, napríklad výskumy mesiacov Jupitera a Saturnu môžu byť zaujímavé, kde by teoreticky mohla byť vrstva ľadu a pod ňou oceán. Môže tam existovať bakteriálny život.

Tiež by bolo zaujímavé vrátiť človeka naspäť na Mesiac a skúsiť tam vybudovať stabilnú základňu.

A aké sú tvoje ciele v tejto práci?

Asi ten najväčší cieľ je vzdelávací. Snažiť sa zapojiť do projektu aj školy zo Slovenska. Máme OZ o slovenských planetáriách, ktoré pracuje s developermi na vybudovaní planetária v Bratislave. Tak dúfam, že to pomôže vedeckej gramotnosti. :)

Akým hoaxom dnes ľudia veria?

Tých je.

S akým sa stretávaš často?

Okrem tých troch hlavných náboženstiev myslíš? :) Je to poverčivosť. Ale s tým nemám problém. Potom sú také horšie, že očkovanie spôsobuje autizmus. Lebo toto už môže mať dosť veľké následky pre celú spoločnosť.

Keď mi niekto povie, že ja verím len v alternatívnu medicínu, tak sa opýtam „vieš z čoho je aspirín?“ Že je to z kôry brezy.

Človek si neuvedomuje, že moderná medicína za posledných 100-200 rokov preskúmala všetky tie veci, ktoré boli z pôvodnej ľudovej medicíny. A všetko, čo fungovalo, je teraz medicína. A všetko, čo nefungovalo, je dnes alternatívna medicína.

Čo sa týka progresu, vývoja astronómie v krajinách V4, ako je na tom je Slovensko?

Čo sa týka astronómie, v Česku sú jednoznačne najďalej. V Maďarsku sa to dobre rozvíja, najmä v Budapešti. My sme na tom porovnateľne rovnako s ostatnými krajinami V4.

Čo má človek robiť, kam sa má pozrieť, ak má záujem o astronómiu?

Záleží od toho, ako veľmi sa chce tomu venovať. Ak si chce len rozšíriť vedomosti, tak najvhodnejšie je planetárium, ktoré zatiaľ ešte v Bratislave nie je. Ale môže ísť do Viedne alebo do Brna. Sú tam pracoviská na veľmi vysokej úrovni.

My tiež ako slovenské planetáriá robíme vedecké pozorovania pri Eurovei. A keď bude PKO dokončené, presunieme sa tam.

Máš rád seriál – Teória veľkého tresku?

Veľmi som to mal rád, no posledné dve série ma prestali baviť. Presunulo sa to z veľmi dobrej vedeckej satiry do nudnej soap opery.

Sheldon skúmal teóriu strún. Zaujímal si sa aj o to?

Je to úzko spojené s čiernymi dierami a kozmológiou.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: youtube.com

Dve najlepšie vedecké teórie sú teória relativity a kvantová mechanika. Teória relativity popisuje veci veľmi dobre na veľkej škále celého vesmíru. Keď to Einstein vymyslel, vysvetlil tým veľa vecí, na ktoré sme nevedeli prísť. Napríklad Newtonova teória gravitácie fungovala úplne super až na nejaké detaily.

Napríklad že dráha Merkúru je elipsa, ktorá sa sama stáča v priestore (odborne sa to volá precesia). Je to spôsobené gravitačnými poruchami ostatných planét. A keď to všetko spočítaš dokopy, tak výsledok podľa Newtonovej teórie sa líši a 38 oblúkových sekúnd za rok od pozorovanej hodnoty.

Prišiel Einstein, do svojich vzorcov hodil tie čísla a vyšlo mu to úplne presne.

A podobné veci sa dajú povedať o kvantovej mechanike. Na rozdiel od teórie relativity sa kvantová mechanika zaoberá štúdiou sveta na úrovni atómov a elementárnych častíc. Predpovedá napríklad tzv. kvantové tunelovanie. Predstav si napríklad, že si v uzavretej miestnosti a hádžeš si tenisovú loptičku o stenu. Z toho, čo vieš a svete okolo seba, predpokladáš, že loptička sa vždy pri dopade na stenu odrazí späť. V kvantovej mechanike existuje možnosť, že loptička jednoducho prejde (pretuneluje sa) cez stenu a objaví sa vo vedľajšej miestnosti.

Začiatkom minulého storočia vedci vedeli, že naše Slnko je prakticky termonukleárny reaktor, v jadre ktorého sa fúziou mení (väčšinou) vodík na hélium. Teplota v jadre Slnka bola ale príliš nízka. Protóny vodíka by nemali dostatok energie priblížiť sa dostatočne na to, aby prekonali elektrostatický odpor – oni sú kladne nabité, čiže sa odpudzujú. Prakticky, termonukleárna reakcia by na Slnku nemala prebiehať a Slnko by nemalo svietiť. Život na Zemi (vo vesmíre) má tak na svedomí práve kvantové tunelovanie, vďaka ktorému sa protóny v jadrách hviezd vedia navzájom priblížiť oveľa viac, ako im to umožňujú klasické teórie.

Obe teórie, teória relativity a kvantové mechanika sú najúspešnejšími a najčastejšie testovanými teóriami v histórii vedy. Predpovedajú procesy, ktoré ani neboli pozorovateľné v čase, keď tieto teórie vznikli. Napr. Einstein pred vyše 100 rokmi predpovedal existenciu gravitačných vĺn, ktoré boli prvýkrát priamo pozorované až v roku 2015. Kvantové mechanika zas dokáže presne predpovedať hodnoty niektorých odmeraných veličín na 12 desatinných miest.

A potom príde taká Čierna diera, ktorá skombinuje teóriu relativity (extrémnu gravitáciu) a kvantovú mechaniku (veľkosti / vzdialenosti na škále elementárnych častíc), a celú fyziku môžeme vyhodiť von oknom, lebo prestáva fungovať

Ešte horšie je to v prípade tzv. kozmologickej konštanty. Tá na základe Einsteinových rovníc vo všeobecnej teórii relativity vysvetľuje zrýchľovanie rozpínania vesmíru (dá sa chápať ako repulzívna sila pôsobiaca proti gravitácii). Jej hodnota sa teda dá určiť z teórie relativity.  Vieme ju ale vypočítať aj pomocou kvantovej mechaniky. Keď tieto dve hodnoty (jednu z teórie relativity a jednu z kvantovej mechaniky) porovnáme, líšia sa o vyše 120 rádov. To znamená jednotka a za ňou 120 núl! To je najhorší možný výsledok v dejinách vedy.

Pre vedcov je to fascinujúce, že máš dve veci, ktoré fungujú úplne geniálne, pokiaľ ich nespojíš dokopy a nesnažíš sa obidvoma popísať tú istú vec.

Čiže to nefunguje tak geniálne, ak sa teórie nevedia zhodnúť na jednej veci.

Áno. Už aj Einstein skúšal vynájsť teóriou Grand Unified Theory, že prakticky by to bola jedna teória, ktorá popisuje celý vesmír všade dookola.

Je to také zaujímavé. Lebo GPS satelity, ktoré sú, to je taká moja každodenná aplikácia teórie relativity. Môže sa zdať, že to je veľmi teoretické, že také niečo sa bežných ľudí netýka.

Satelity, ktoré behajú okolo Zeme, ktoré majú GPS, fungujú na tom, že máš rádiový signál, ktorý sa pohybuje rýchlosťou svetla. Keď máš dva alebo tri satelity s tvojím prijímačom, tak na základe trošku komplikovanejšej triangulácie ti vedia povedať presne, kde sa nachádzaš na Zemi. Tie satelity majú atómové hodiny (ktoré merajú čas s presnosťou na 1 nano-sekundu), lebo potrebujú presne merať.

Potrebujú zmerať s veľmi vysokou presnosťou, zmerať čas, ten signál, ktorý ti odošle, aby sa vrátil späť. Na základe toho vedia vypočítať ako si od nich ďaleko.

Len čas na obežnej dráhe beží rýchlejšie ako na Zemi. Lebo na Zemi si vo väčšej gravitácii. Atómové hodiny musia byť korektované. Toto, keby si neurobila každý deň, tak vzdialenosť, ktorú ti satelit odmeria, zmení o 10 kilometrov. Čiže veľmi rýchlo by bolo celé GPS nepoužiteľné.

Čiže to nie je len veľmi teoreticky chápaná vec, ktorá je pre vedcov, ktorí nevedia, čo robiť a počítajú si na tabuli. A to isté platí v kvantovej mechanike, bez nej by sme nemali počítače. Ako fungujú polovodiče, vieme vysvetliť len na základe fyziky tuhých látok, ktorá je založená na kvantovej mechanike.

Nie je to o tom, že sa k tomu bežný človek nedostane. Neočakávam od ľudí tieto vedomosti, no vedieť aspoň fakt, že ten výskum nie je úplnou „hovadinou“, keď na to dávame peniaze. A nie hovoriť „máme tu ďalšie veci, o ktoré je potrebné sa starať“. Možno tak vytunelovať ďalšiu diaľnicu. :)

Povedal by som, že peňazí je dosť, len priority ľudí sú niekde inde.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory