Veľký nezávislý test pív odhalil významné nedostatky, ale aj poctivé výrobky

O pomoc v testovaní požiadal odborníkov z Ústavu analýzy potravín a výživy VŠCHT. Tí vďaka citlivým technológiám odhaľovali procesné kontaminanty, ktoré reprezentuje predovšetkým furan. Ide o látku, ktorá vzniká najmä pri spracovaní sladu pri vyšších teplotách.

Predmetom skúmania boli taktiež mykotoxíny, ktoré do piva prechádzajú zo sladu. Práve podľa obsahu mykotoxínov, toxických produktov plesní, je možné zistiť, či bolo pivo vyrobené z plesnivého jačmeňa. V tomto smere odhalili nezávislé testy hneď niekoľko hriešnikov, no našli sa aj poctiví výrobcovia.

Zvýšený počet mykotoxínov obsahovali napríklad Krušovice 12° vyrábané zo Žateckého chmelu. Maximálnu dávku tejto toxickej látky by dospelý muž s hmotnosťou 80 kg prekročil, ak by denne vypil 7 takýchto pív. „Samozrejme, nebezpečné mykotoxíny sa do tela nedostávajú len z piva. Preto by v praxi stačilo týchto pív ešte menej,“ zdôrazňuje Jan Tuna. Druhý najvyšší podiel toxických látok obsahovalo podľa laboratórnych testov pivo Radegast 12°, za ktorým v rebríčku nasledoval Kozel 11°.

Zobraziť celú galériu (4)

Naopak 6 pív obstálo z hľadiska produktov plesní na výbornú. Buď neobsahovali vôbec žiadne, alebo len nepatrné množstvo. Sem sa zaradilo napríklad pivo Holba Šerák, Samson ležiak 12°, Lobkowicz ležiak Premium, Budweiser Budvar B: Original, Bernard ležiak 12°. Odborníci zdôrazňujú, že pri výrobe týchto pív bola použitá naozaj kvalitná surovina. “Najznámejšie české pivo Pilsner Urquell neobsahovalo ani príliš veľké množstvo produktov plesní, no nebolo ich tam ani úplne málo,” upozorňujú odborníci z VŠCHT.

Nežiadúci furan

Odborníci sa v nezávislých testoch bližšie pozreli aj na obsah rakovinotvornej látky furan, ktorá vzniká pri nesprávnom tepelnom spracovaní potravín. V tomto prípade pri sušení sladu. V testoch sa našťastie potvrdilo, že väčšina pív túto látku neobsahuje. Až na dve výnimky. „Objavili sme len dve pivá, ktoré mierne presahovali tolerovanú hodnotu furanu,“ hovorí Ján Tuna.

Najviac furanu sa našlo v pive Budweiser Budvar B: Original a v pive Lobkowicz ležiak 12° Premium. Veľmi nízke hodnoty furanu boli namerané v pive Veľkopopovický Kozel 11° a v pive Svijany – Svijanský Rytíř.

Zobraziť celú galériu (4)

V testoch sa bližšie rozoberali aj etikety jednotlivých pív. Test sa zameral na možnosť určiť z nich presné zloženie piva. Až na jednu výnimku, pivo Budweiser, nebolo možné zistiť presné zloženie nápojov. Jediný Budvar uvádza v zložení konkrétnu surovinu, a to hlávkový chmeľ. Krušovice tento chmeľ síce uvádzajú v názve, ale na etikete ho nenájdeš.

Zobraziť celú galériu (4)

zdroj: wikipedia.org

Výrobcovia ostatných pív na etiketách zväčša uvádzajú len zložku s názvom chmeľové produkty. Pod toto pomenovanie sa však dajú ukryť rôzne látky.  Z legislatívneho hľadiska je to síce v poriadku, no môžu sa tu nachádzať aj chemicky spracované produkty. Ide predovšetkým o hydrogenovaný tetrahop, chemicky upravený extrakt, ktorý pivovary do piva pridávajú, pretože ovplyvňuje horkosť a drží penu. Aj keď ide de facto o „éčko“, výrobca ho na obale nemusí priznať.

Energetická hodnota: Medzi najkalorickejšie pivá sa v nezávislých testoch zaradili Krušovice a Radegast 12°. Najmenšiu energetický hodnotu mal naopak Kozel 11°.

Alkohol: Najnižšie percento alkoholu bolo namerané pri pive Pilsner Urquell a to 4,4 %. Najvyšší obsah alkoholu obsahuje pivo Gambrinus s 5, 2 %.

Víťazi testu

Víťazom veľkého testu pív sa vďaka najmenšiemu obsahu škodlivých látok stal Samson 12° ležiak a Bernard sviatočný ležiak. Veľmi dobre z hľadiska škodlivých látok dopadli aj pivá Holba a Svijany. Ako jediné z testovaných pív však obsahujú pridaný cukor. Preto nemohli byť zaradené na vrchol rebríčka.

Najhoršie výsledky

Kvôli vysokému obsahu toxických produktov plesní v testoch neuspeli Krušovice 12°. Tie obsahujú taktiež najväčšie množstvo furanu, aj keď v tolerovanom množstve.

Kompletné výsledky testovaný pív nájdeš TU.