Vydavateľstvo Taktik: Ich prvá kancelária mala 18 m2 a prvú učebnicu napísali na kolene
- Porozprávali sme sa s CEO vydavateľstva Taktik, Miroslavom Tokarčíkom, ktorý stál pri zrode jedného z prvých “startupov”
- Prečítaj si pútavé rozprávanie o tom, ako piati kamaráti skúsili šťastie vo veľkom biznise s pár drobnými vo vrecku a dnes vlastnia úspešné vydavateľstvo
- Na trh s učebnicami sa však pozrieme aj kritickým očkom

- Porozprávali sme sa s CEO vydavateľstva Taktik, Miroslavom Tokarčíkom, ktorý stál pri zrode jedného z prvých “startupov”
- Prečítaj si pútavé rozprávanie o tom, ako piati kamaráti skúsili šťastie vo veľkom biznise s pár drobnými vo vrecku a dnes vlastnia úspešné vydavateľstvo
- Na trh s učebnicami sa však pozrieme aj kritickým očkom
Predstavme si vydavateľstvo Taktik tak, ako vyzerá dnes.
Momentálne pôsobíme na Slovensku, v Českej republike a v Poľsku a v rámci týchto krajín zamestnávame viac ako 60 zamestnancov. Ročne predáme cez 1 milión publikácií a obratovo sme za posledný rok niekde na úrovni 3,5 milióna eur (za celú skupinu), 1,3 milióna za Slovensko. Na Slovensku máme v portfóliu zhruba 150 titulov, v Česku je to cez 200 titulov.
Slovenský Taktik vznikol pred 11 rokmi, o rok na to sme otvorili pobočku v Českej republike a poľskú filiálku rozbiehame asi posledné tri roky.
Za vaším vznikom je zaujímavý príbeh, však?
Začínali sme ako startupový projekt, aj keď pred 11 rokmi sa to ešte startup nevolalo. Boli sme piati kamaráti a bavila nás matematika. Zorganizovali sme vlastnú korešpondenčnú matematickú súťaž – úlohy sme rozposlali do škol, na konci roka sme ich po štyroch kolách vyhodnotili a poslali im drobné vecné ceny. Keďže sme mali dobrú odozvu, rozhodli sme sa dať dokopy „obrovský kapitál“ 50 000 slovenských korún a založiť prvú s.r.o.-čku. To sme boli práve po strednej škole.
Najpodstatnejšie bolo, že sme mali kontakt so školstvom a práve vtedy prišla veľká školská reforma (2008), ktorá podstatne zmenila spôsob vzdelávania. V máji bola schválená a už v septembri sa muselo v školách učiť podľa nového vzdelávacieho programu – bolo jasné, že žiakom budú chýbať učebnice. Vtedy sme si prenajali našu prvú kanceláriu, ktorá mala 18 metrov štvorcových a celé leto sme tam my piati dávali dokopy našu úplne prvú publikáciu, ktorá sa volala Hravá matematika 5. Celé leto sme strávili vymýšľaním príkladov, ktoré sme si navzájom krížovo opravovali, prvú grafiku sme pripravili celú vo worde (smiech) a z úspor vytlačili našich prvých 1000 kusov učebníc.
Ako ste naložili s hotovými učebnicami?
Zhruba 600 kusov učebníc sme ako vzorky rozposlali na základné školy. V tomto období sme pripravili aj našu prvú webstránku, úplne základný e-shop s možnosťou objednať jediný produkt.
Prvé dva týždne boli úplne bez odozvy. Nechceli sme však len čakať v kancelárii, a tak sme sa na feedback na naše učebnice vybehli opýtať priamo do škôl. Na naše počudovanie nám všade povedali, že Hravá matematika je perfektná, výborne napísaná, doslova „hravá“ a s príkladmi zo života.
Po dvoch týždňoch nám začalo chodiť toľko objednávok, že sme nestíhali zdvíhať telefóny. Bolo to neskutočné. Absolútne sme na to neboli pripravení. Z tržby za prvé objednávky sme narýchlo urobili prvú dotlač, ale celá logistika bola stále na nás. Zháňali sme si krabice po všetkých známych v obchodoch a prvé matematiky tak prišli do škôl napríklad v krabici od vysávača či televízora. Doobeda sme riešili klientsky servis, poobede sme všetko balili a nosili na poštu.
V čom bola vaša učebnica iná v porovnaní s ostatnými?
Učebnice sme dali skontrolovať našim známym pedagógom. Tí sa na Hravú matematiku pozreli z potrebného didaktického hľadiska a keďže sme školám ako úplne prví ponúkli publikáciu, ktorá bola v súlade s najnovším štátnym vzdelávacím programom, z 50 000 piatakov v danom roku až 18 500 detí používalo práve našu učebnicu.
Keď sme videli, aký úspech má naša matematika pre piate ročníky, ešte v tom roku sme stihli urobiť Hravú matematiku 6. S ňou sme prišli až na konci októbra, ale pracovali sme doslova v nonstop režime. V tom období sme prijali prvú zamestnankyňu, administratívnu pracovníčku. Dnes pôsobí ako šéfredaktorka a vedie celé redakčné oddelenie.
Prvý kapitál sme si ale nerozdelili medzi sebou, ale investovali ho do budovania Taktiku. V matematike sme dokončili sériu 5. – 9. ročník, neskôr 1. – 4. ročník a tak ďalej. Dnes máme v portfóliu viac ako 150 titulov a predávame vyše milión publikácií ročne.
V tom istom roku odišli traja spoločníci študovať do Prahy a tam sme založili druhú pobočku.
A čo poľská pobočka? Aj tu niekto z vás študoval?
V Poľsku neštudoval nikto a to je možno chyba (smiech). Ak by tam niekto z nás študoval a žil, možno by sme sa ľahšie dostali aj na tento trh. Momentálne fungujeme tak, že CEO pre Poľsko, obchodný partner Maroš Blahovec, trávi 2 dni v Prahe a 3 dni v Poľsku. Taktik totiž nefunguje ako klasický e-shop – z jedného distribučného skladu do viacerých krajín. My máme v každej z krajín, kde pôsobíme, samostatnú redakciu a sklady, čiže 30 zamestnancov na Slovensku, 30 v Prahe a zhruba šiestich v poľskom Krakove.
A zrazu máte 10 rokov. Ste spokojný s tým, čo ste dosiahli?
Jasné, musím poklopať. Dá sa však povedať, že na Slovensku nás najviac limituje legislatíva. Vo väčšine európskych krajín si školy vyberajú učebnice samy, čo však neplatí pre Slovensko, Maltu, Cyprus a Grécko, kde funguje uzavretý učebnicový trh a učebnice vyberá ministerstvo školstva. A to nás vlastne brzdí v rozvoji. Učitelia nemôžu bezplatne vybrať pre svojich žiakov učebnice, ktoré považujú za kvalitné. Musia sa spoľahnúť na tie, ktoré vyberie štát prostredníctvom verejného obstarávania. Myslím si, že skutočným úspechom nielen pre nás, ale aj konkurenčné vydavateľstvá, by bolo otvorenie učebnicového trhu a prenechanie možnosti voľby na školy, nie sedemčlennú komisiu ministerstva školstva.
Takže u nás funguje model, kde určuje jedna komisia, že podľa tejto učebnice sa budú všetci učiť matematiku, podľa tejto prírodovedu?
Presne tak. Je to vyslovene zastaralý, centralistický model zabezpečovania, ktorý, ako som spomínal, funguje už len v troch ďalších európskych krajinách. Všade inde už pochopili, že učiteľ predsa vie najlepšie, ktorá učebnica bude pre jeho žiakov vhodná.
Predstavte si, že ste učiteľkou slovenčiny a máte skvelý nápad, ako lepšie vysvetliť svojim žiakom ten predmet. Mali by ste novú didaktickú koncepciu a chceli by ste, aby sa dostala k žiakom po celom Slovensku. Tak by ste napísali rukopis. No pokiaľ nevyhráte verejné obstarávanie, tento rukopis by ste mohli odložiť do zásuvky a učebnica by sa nikdy nedostala k deťom práve preto, že máme uzavretý trh. Alebo sa môžete dohodnúť s nami. My vašu učebnicu radi vydáme, ale na to, aby ju mohli školy používať, by si ju museli normálne objednať bez nároku na štátny príspevok. A to je už samozrejme problém, pretože nie každá škola, dedina, rodina, má peniaze na to, aby si z vlastných zdrojov zaplatila alternatívne, častokrát možno lepšie učebnice.
Ďalším problémom uzavretého trhu je, že vydavateľstvo, ktoré vyhrá verejné obstarávanie, má zabezpečený odbyt na 5-10 rokov, podľa doby platnosti tzv. schvaľovacej doložky (dokladu o súlade so Štátnym vzdelávacím programom a o preplácaní učebnice). Nemusí sa báť, že zajtra príde iné vydavateľstvo, požiada o doložku a bude mu konkurovať. Napríklad v Českej republike stačí, že vy urobíte perfektnú učebnicu, predložíte ju štátu, ten potvrdí súlad so vzdelávacím programom a o rok si ju školy môžu bezplatne objednať. My chceme, aby aj u nás vznikol podobný konkurenčný trh, ktorý prinesie konečnému spotrebiteľovi možnosť výberu.
Vy ako vydavateľstvo môžete aj aktívne niečo urobiť, aby sa táto situácia zmenila?
Potrebu zmeny síce môžeme mediálne komunikovať, no žiaľ, odozva od ministerstva školstva zatiaľ neprichádza. Ani v novej reforme školstva sa s ňou neráta. Napriek tomu, že aj analytické inštitúcie upozorňujú na potrebu zmeny (dokument Zviazané učebnice Inštitútu vzdelávacej politiky), zmena sa nechystá. Ministerstvo síce argumentuje finančnou výhodnosťou tohto spôsobu obstarávania, ale trebárs náklad a distribúcia, ktorá sa u nás rieši prostredníctvom osobitného verejného obstarávania na akvizíciu distribútora, by pokojne mohla prejsť na náklady vydavateľstva tak, ako v Česku.
V Česku sa vám teda darí viac ako doma?
Áno, rozhodne, keďže je tam učebnicová politika voľnejšia a učebnice si vyberajú priamo školy, nie štát.
A v Poľsku?
Momentálne sme tam len tri roky, takže sa len rozbiehame a snažíme aklimatizovať na ich trhu.
Chápem, nerozprávajme sa však len o tom, čo vás brzdí, ale povedzme si niečo viac o tom, čo vás rozvíja.
Sme pomerne mladé vydavateľstvo a máme veľmi radi nové trendy. Preto sme si povedali, že vytvoríme perfektnú interaktívnu výučbu. Je to veľká pridaná hodnota výučby a mnohí pedagógovia si ju pochvaľujú. Na interaktívnej tabuli si publikácie nevedia len klasicky listovať, ale úlohy tu môžu priamo riešiť a kontrolovať, prezerať videá, hrať krátke hry. Interaktivitu si jednoducho, bez nutnosti inštalácie nejakých programov, otvoríte rovno v prehliadači a máte dostupné publikácie priamo pred sebou.
Všetky vaše učebnice sú interaktívne?
Momentálne nie. Je tam približne 40 % našich publikácií, pretože je to pomerne zložitý proces. Keďže neprinášame len „listovačku“, ale obrovské množstvo doplňujúcich úloh, to tempo je pomalšie. Napríklad k nášmu 200 stranovému šlabikáru máme priložených ďalších 400 interaktívnych úloh.
Ako súvisí s Taktikom projekt Hravá škôlka?
To je náš samostatný „podprojekt“. Keďže robíme publikácie pre materské školy, povedali sme si, že budeme prostredie materských škôl rozvíjať celkovo – nie „len“ klasickými hračkami, ale edukatívnymi didaktickými pomôckami. Projekt sme spustili pred tromi rokmi a funguje na samostatnej platforme oddelenej od našej ponuky pre ZŠ, aby sme sa aj našim najmenším zákazníkom mohli venovať čo najviac.
V roku 2016 ste ale nahliadli aj do sveta beletrie, je to tak?
Keďže som mal pocit, že začínajúci slovenskí autori majú skutočne málo podpory a problémy presadiť sa na trhu, vymyslel som súťaž „Hľadá sa slovenský Andersen“. Hľadali sme teda autorov rozprávok a dostali viac než 150 rukopisov. Z nich vzišla séria publikácií venovaných deťom. Perfektne sa chytila napríklad knižka Škriatok v pyžamku plná edukačných rozprávok (nielen) pre neposlušné deti. Beletriu však stále berieme ako okrajový segment, pretože sa profilujeme hlavne ako odborné vydavateľstvo. Organizovali sme aj súťaž „Hľadá sa slovenský Komenský“, v ktorej sme hľadali autorov edukačnej literatúry (publikácií pre deti so špecifickými potrebami, poruchami učenia a podobne). Tieto publikácie momentálne pripravujeme.
Keďže vaším primárnym segmentom je edukatívna tvorba, v čom ste v tomto odvetví lepší ako vaša konkurencia?
Myslím si, že máme moderné, atraktívne publikácie, premakanú interaktivitu a neustále hľadáme nové koncepty, pričom kladieme dôraz na to, aby boli stále hravé.
Prijímate pripomienky aj od učiteľov samotných?
Áno, máme vo vydavateľstve takú filozofiu, že robíme učebnice “od učiteľov pre učiteľov”. Všetky publikácie konzultujeme s učiteľmi z praxe zo základných škôl a aj s odborníkmi na didaktiku z pedagogických fakúlt.
A aké sú vaše plány do najbližšej budúcnosti?
Rozbehnúť naplno Poľsko. To je veľká výzva. Sme tam tri roky a konkurencia je neskutočná. Na Slovensku sa naplno púšťame do publikácií pre stredné školy, neustále rozvíjame aj Hravú škôlku a aj tú by sme radi implementovali na český a poľský trh. Samozrejme, naďalej budeme komunikovať smerom k verejnosti potrebu otvorenia učebnicového trhu, aby sme sa v legislatíve posunuli k zvyšku Európy.
V prípade, že sa otvorí učebnicový trh, nebojíte sa konkurencie?
Som si plne vedomý toho, že ak sa trh otvorí, zvýši sa počet vydavateľov, pretože aj zahraničné vydavateľstvá začnú mať o Slovensko záujem, aj keď teraz na nás hľadia skepticky. Beriem to však ako výzvu. A hlavne to bude férový boj. Sme pripravení bojovať o priazeň učiteľa, a to hlavne kvalitou našich pomôcok.
Čítajte viac z kategórie: Rozhovory