Lockdown stvoril generáciu spomalených detí. Od bábätiek po školákov

Írski vedci zistili, že deti narodené počas prvého lockdownu dosahujú vývinové míľniky neskôr, než deti narodené pred pandémiou – začínajú neskôr hovoriť prvé slová, ukazovať prstom či kývať –, zato sa však o čosi skôr plazia. Vyplýva to z výsledkov štúdie, ktorú v stredu zverejnila britská Kráľovská pediatrická fakulta (RCPCH). TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

V roku 2020 sa v Británii a Írsku narodilo 660 000 detí. Z dôvodu prísnych opatrení však boli v tomto období pozastavené predtým bežné aktivity, na ktorých sa batoľatá so svojimi rodičmi zúčastňovali. Pre obmedzenie cestovania tiež často nemohli navštíviť starých rodičov, pripomenuli bádatelia.

Obľúbená destinácia má problém. Kedysi tretie najfrekventovanejšie letisko sveta sa rúca

„Lockdown v Írsku bol mimoriadne prísny. Počas prvých šiestich mesiacov pandémie sa rodiny, ktoré boli súčasťou štúdie, v priemere stretávali okrem členov vlastnej ‚nukleárnej rodiny’ len so štyrmi ďalšími ľuďmi,“ uviedla detská neurologička Susan Byrneová z RCPCH.

Merateľný vplyv lockdownu na deti

Výskumníci skúmali 309 „lockdownových detí“ narodených medzi marcom a májom 2020, ktorých rodičia mali zaznamenávať desať vývinových míľnikov vrátane schopnosti plaziť sa, uchopenia predmetov palcom a ukazovákom či vyslovenia aspoň jedného plnovýznamového slova.

Výsledky štúdie ukázali, že lockdown mal na deti malý, avšak merateľný vplyv – v porovnaní s deťmi narodenými pred pandémiou mali problém s rozprávaním, ukazovaním na ľudí či objekty a mávaním. Vedeli sa však lepšie plaziť, čo vedci pripisujú tomu, že strávili viac času doma na dlážke než v kočíkoch či autosedačkách.

„Tieto deti boli stále doma a nevideli ľudí odchádzať, tak sa nenaučili dávať pá-pá. Rovnako nemali potrebu ukazovať na nové veci, keďže doma už všetko poznali,“ vysvetlila Byrneová. Zdôraznila, že rodičia môžu proti tomuto fenoménu bojovať tak, že sa budú deťom viac venovať, čítať im a rozprávať sa s nimi.

zdroj: Unsplash/Jelleke Vanooteghem

„Bábätká sú od prírody odolné a zvedavé. Je veľmi pravdepodobné, že s opätovným objavovaním spoločnosti a zväčšením sociálnych kruhov sa ich schopnosti sociálnej komunikácie zlepšia,“ povedal Byrneová.

Trpia i najmladší školskí žiaci

The Guardian v máji informoval aj o štúdii, podľa ktorej pre lockdown prišli o veľa aj deti vo veku prvákov na základných školách. Konkrétne utrpel ich vzdelávací a sociálny rozvoj.

Učitelia sa pre tieto nedostatky momentálne často stretávajú s agresívnym správaním ako je hryzenie a udieranie. Deti sa tiež zvyknú v triede trápiť. 

„Nielenže to naznačuje, že deti, ktoré začali chodiť do školy v roku 2020, majú problémy v špecifických vzdelávacích oblastiach gramotnosti a matematiky, ale aj to, že len malá časť týchto detí dosahuje dobrú úroveň rozvoja,“ vysvetľuje Claudine Bowyer-Craneová z britského Národného inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum.

„Obdobie lockdownu bolo pre mnohé deti ešte ťažšie pre stiesnené životné podmienky, nedostatok zelene, psychické problémy rodičov či finančné ťažkosti. Pri nástupe do školy sa museli potýkať so širokým narúšaním, ktoré priniesli opatrenia v súvislosti s Covidom. Nakoniec sa navyše po istom období vrátili pre lockdown naspäť domov,“ uzavreli vedci.