Lucia Ďuriš Nicholsonová: Neznásilňujú len agresori, ale aj osloboditelia (KOMENTÁR)

Autorka je europoslankyňa a bývalá poslankyňa NRSR

Počúvam správy o znásilňovaní ukrajinských dievčat a žien. „Znásilníme vás toľkokrát opakovane, že už nikdy nebudete chcieť mať sex. A keď nebude sex, nebudú ani ukrajinskí pankharti,“ čítala som v niektorom z článkov o masovom znásilňovaní Ukrajiniek ruskými vojakmi.

Znásilňovanie ako zbraň

Znásilňovanie žien sa vo vojnách objavuje od nepamäti. Je to súčasť stratégie ponižovania nepriateľa, je to zbraň, ktorá síce nezabíja, ale ničí. Znásilnené ženy sú vojnovou korisťou násilníkov. Masové znásilňovanie je súčasťou genocídy, ktorej sa Rusko na Ukrajine podľa viacerých správ dopúšťa.

Keď čítam tie články o surovom správaní sa ruských vojakov, myslím na moju babičku. Prežila druhú svetovú vojnu ako násťročné dievča, jedna z piatich dcér a piatich synov výpravcu stanice. Pendlovali po celom Slovensku, výpravca stanice bola vtedy vcelku významná spoločenská šarža.

Ukrajina vstúpila do druhej fázy vojny. Rusko zintenzívňuje útočné operácie

Vrahovia v bielych rukavičkách

Videli hrôzy vojny, videli transporty Židov. Babička hovorila, že to bola hrôza, na ktorú sa nedá zabudnúť. Často spomínala na dievčatá so žltou hviezdou v jej veku, ktoré hnali do vagónov ako dobytok.

Viacerým pomohli. Mnohým nestihli pomôcť. Viacerých poznali po mene. Babičku to prenasledovalo takmer celý život.

Na železničných staniciach početná rodina babičky aj bývala. Často sa stávalo, že sa k nim nasťahovali nemeckí dôstojníci. Nepýtali si nocľah, len prišli. Na rukách mali biele rukavičky. Mali spôsoby. Jazdili na plnokrvníkoch. „Ale stále to boli vrahovia,“ hovorila babička. „Byť s ním pod jednou strechou bola pre nás hrôza, aj keď nás, sestier, sa nikdy nedotkli.“

Príchod osloboditeľov

No a potom prišli osloboditelia. Ruskí vojaci. Vtrhli na stanicu, do ich domu. Boli negramotní, primitívni. Jedli z pľuvadiel. Nemali žiadnu morálku. Pili všetko okrem vody. Brali si potraviny, šatstvo aj dievčatá. Nepýtali si, boli to predsa osloboditelia. „Siahali po nás ako besní, no otec ich nemohol vyhodiť, lebo to boli naši osloboditelia,“ zvykla mi hovoriť babička.

„Krajine priniesli slobodu, ale do nášho domu priniesli strach a hrôzu,“ hovorila babička. Nikdy mi explicitne nepovedala, že bola znásilnená. Ale rabujúci a znásilňujúci ruskí vojaci zostali pre ňu osobne tou najtemnejšou spomienkou na zverstvá druhej svetovej vojny.

Vyvodenie zodpovednosti

Predstava znásilňujúcich ruských vojakov na Ukrajine je rovnako hrozná, ale prirodzenejšia ako predstava znásilňujúcich ruských vojakov na konci druhej svetovej vojny. Agresor sa odsudzuje ľahšie ako osloboditeľ.

Aj kvôli osudom všetkých znásilnených žien počas druhej svetovej vojny, ktorých násilníci sa nikdy nepostavili pred súd, verím, že zverstvá páchané na ukrajinských ženách sa v 21. storočí vyšetria a za každú jednu znásilnenú ženu bude vyvodená zodpovednosť.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre