Lucia Šicková: Deti by mali učiť programovať už v materských škôlkach

Čo vlastne v IT robíš? Kedy a kde si s IT začala?

Od začiatku svojej profesnej kariéry pracujem v IT firme, alebo na pozícii s IT súvisiacej. Osobne si myslím, žehranica medzi IT, alebo “neIT” je už dnes veľmi imaginárna. Technológie sú všade okolo nás, sú súčasťou procesov, komunikácie, sú nástrojom a netreba sa ich báť.

V 2007 som bola jeden zo štyroch ľudí, ktorí stáli za ideou Pixel Federation. Už pred založením firmy sme pracovali vo vývojárskej firme. Po odchode sme zvažovali čo ďalej a ja som si nevedela po rokoch na voľnej nohe veľmi predstaviť, že sa niekde zamestnám. Veľmi mi vyhovovala relatívna sloboda v rozhodovaní, aj so všetkými rizikami, ktoré s podnikaním idú.

Vieš programovať? Aké technológie ovládaš?

Nie som programátorka, ale základným princípom rozumiem. Posledných zopár rokov, ktoré som strávila hlavne starostlivosťou o svoje 3 deti, som robila webové prezentácie na WordPresse, kde sa musela naučiť základným princípom web developmentu.

Čo a/alebo kto ťa priviedol k práci v oblasti informačných systémov?

Moja prvá pracovná skúsenosť ma profilovala skôr smerom k práci s ľudskými zdrojmi. Potom sa stali dve veci, stretla som sa s mojim dnes už manželom Šimonom a začala som pracovať freelance. Naskytla sa mi výborná príležitosť pracovať na junior konzultantskej pozícií pre jednu kanadskú poradenskú spoločnosť, kde som pôvodne mala ísť robiť hlavne HR, ale nakoniec som robila práve na vývoji IT nástrojov, ktoré mali pomôcť optimalizovať HR procesy. Po tejto skúsenosti som začala so Šimonom pracovať na hernom projekte a odrazu som bola v IT oboma nohami.

Ak by si sa mohla rozhodovať znova, rozhodla by si sa tiež pre prácu v IT?

Pre mňa je dôležité, aby moja práca robila pozitívny rozdiel. Ja mám 3 ešte stále relatívne malé deti. Môj najstarší syn má 7 rokov, prostredný 4,5 a najmladšia dcéra 2. Že chcem ísť pracovať, som riešila už dávnejšie, ale potrebovala som nájsť niečo zmysluplné. Príležitosť prišla koncom minulého roka.

V rámci Pixel Federation robím na dvoch väčších iniciatívach. Prvou je Edufactory, náš vzdelávací CSR projekt, kde sme si určili 3 priority – vzdelávanie a deti, hry ako vzdelávací nástroj a technológie vo vzdelávaní. Vybrali sme si niekoľko projektov, iniciatív a inštitúcií, ktoré podporujeme formou knowledge sharingu, mentoringu, vytvorením konkrétneho diela, príspevkom na pilotný projekt a podobne.

Druhou iniciatívou je nastavenie systému firemného vzdelávania a knowledge sharingu. Obe sa v mnohých bodoch prelínajú. Taktiež sa tu prelína môj HR a IT project management background.

V čom vidíš klady práce v IT oproti iným odvetviam? Aký je prínos pre tebe osobne?

IT odvetvie je veľmi dynamické, rýchlo sa meniace odvetvie so rozsiahlym záberom a človek je nútený sa neustále učiť, sledovať trendy, skúmať možnosti, networkovať. Pre mňa osobne je zaujímavé sledovať dve roviny – to, ako moja generácia, ktorá mala s technológiami v detstve relatívne limitované skúsenosti, dnes riadi obrovské technologické iniciatívy a ako generácia mojich detí už technológie nevníma ako nejakú externalitu, ale súčasť dennodennej existencie, akoby už technológie mali vo svojej DNA. :-)

Čo by si chcela ešte v IT dokázať?

Jedna z kľúčových tém pre mňa nie je úplne čisto IT, ale súčasťou celého bloku IT tém. Chcem práve prostredníctvom iniciatív, ktoré sme už cez Edufactory podporili a pomocou ďalších, ktoré pripravujeme, docieliť, aby hry boli vnímané ako relevantný nástroj na vzdelávanie (educational games, games for change), ako nástroj na pomoc pri znevýhodnení (serious games) a ako vývoj hier aby bol vnímaný akotéma hodná univerzitného titulu. Aby práca v hernej firme, či štúdium tvorby hier nebolo rodičmi vnímané ako dočasný výstrelok kým dieťa “nedostane rozum“.

Verejnosť stále vníma IT ako predovšetkým mužskú doménu. Je to aj tvoj názor? 

Je to stále viac mužský svet, ale aj vďaka iniciatívam ako je Aj Ty v IT vidno drobné zmeny. V hernom priemysle je to rovnako. Podľa prieskumu Medzinárodnej asociácie herných vývojárov (International Game Developers Association (IGDA)) z roku 2014 pracuje na vývoji hier 22% žien. V roku 1989 časopisu Variety to boli 3%.

Čo by si poradila dnešným rodičom, ktorí pre svoje dcéry chcú to najlepšie. Poslať ich alebo neposlať do IT? Čím a kedy začať?

My máme doma jasné pravidlá, čo sa týka technológií. Už 7 rokov nemáme televíziu. Naše deti majú povolené hrať sa hry, ktoré im vyberám, a mnohé si už žiadajú aj sami, na iPady. Môžu sa hrať každý deň. Hrajú sa hry, ktoré učia programovať, hrajú sa hry, ktoré učia environmentálnemu uvedomovaniu, hrajú sa hry z reálnej histórie, ale hrajú sa aj hry, ktoré sú len čistou zábavou. Akákoľvek hra dieťa rozvíja, lebo je to aktívna forma zábavy a deti sa hraním najlepšie učia. Ja si myslím, že programovanie by sa malo začať učiť už v materských škôlkach, že existuje dostatok aplikácií, ktoré by sa na to dali použiť aj zajtra. Ak si moje deti vyberú IT smer, budem určite rada.

Lucia Šicková v súčasnosti manažuje edukačné programy spoločnosti PIXEL FEDERATION, ktorých cieľom je:

• šíriť dobré meno hrám, ktoré slúžia ako nástroj pre vzdelávanie, pomáhajú hravou formou zlepšiť kognitívne zručnosti,
• gamifikácií ako nástroju na zvyšovanie angažovanosti na rôznych spoločenských, verejných a korporátnych témach,
• v spolupráci s edukátormi vytvárať inovatívne formy vzdelávania,
• využívanie inovatívnych technológii pre vzdelávanie a lepšie porozumenie rôznych spoločenských tém.

 

foto: FB/Pixel Federation

zdroj: robime.it, zdroj fotografií: robime.it, FB/Edufactory by Pixel Federation

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory