Ľudia si myslia, že sú chodiace mŕtvoly: Nebezpečný syndróm transformuje realitu

Ľudská myseľ, spletitý labyrint myšlienok a vnemov, môže byť aj rodiskom mimoriadnych a tajomných podmienok. Cotardov syndróm je zriedkavá neuropsychiatrická porucha, informuje Science Alert. Ponára človeka do hlbín vlastnej mysle a mení vnímanie vlastnej existencie postihnutých.

V ríši Cotardovho klamu sú jednotlivci uväznení v znepokojujúcej realite a veria, že sú chodiace mŕtvoly alebo duchovia bez tela, určení pre večný život. Takéto skreslené vnímanie ich vedie k tomu, že popierajú svoju telesnú existenciu. Vzdávajú sa svojich základných potrieb, čo často vedie k samovyhladovaniu.

Ľudia sa považujú za chodiacich zombie

Stalo sa to aj jednej žene v strednom veku, ktorá trpela anamnézou úzkosti a psychózy. Keď jej myseľ ovládli nihilistické bludy, opakovane vyslovovala strašidelné slová: „Som mŕtva.“ Čoskoro potom odmietla výživu aj lieky a skĺzla ďalej do priepasti svojich halucinácií.

Podobne mrazivú premenu zažil aj 49-ročný muž, ktorý sa zriekol starostlivosti o svoje fyzické blaho a rozdal svoj majetok. Pohltený paranojou veril, že sa k nemu približujú zlomyseľné sily, ktoré ho nútia vzdať sa výživy.

Zdôveril sa lekárom, presvedčený, že jeho telo sa rozkladá. Znehybnený svojimi nočnými myšlienkami tvrdil, že počuje hlasy, ktoré ho označujú za diabla.

Tieto prípady jasne ukazujú závažnosť a zložitosť tajomného Cotardovho syndrómu, ktorý môže viesť k dramatickým a desivým prejavom u ľudí trpiacich týmto ochorením.

Nová forma depresie

Počiatky Cotardovho syndrómu siahajú do roku 1880, pripisujú sa priekopníckej práci francúzskeho neurológa Julesa Cotarda. Opísal novú formu depresie charakterizovanú úzkostnou melanchóliou, odmietaním seba samého, necitlivosťou voči bolesti, ilúziami o telesnej neexistencii a vierou v nesmrteľnosť.

V jeho najskoršom zaznamenanom prípade 43-ročná žena tvrdila, že jej úplne chýba mozog, nervy, žalúdok a duša. Preto si postupne začala myslieť, že výživu vôbec nepotrebuje, pretože sa považovala za nesmrteľnú bezduchú chodiacu schránku.

Žiaden mobil pred spaním a vyvetraná izba. Nauč sa milovať ranné vstávanie a využi deň naplno

Napriek pokroku v pochopení syndrómu sú Cotardove pozostatky zahalené rúškom tajomstva. Moderní vedci špekulujú, že to nemusí byť nezávislá porucha, ale skôr symptóm základných stavov, ako je bipolárna porucha, schizofrénia, depresia alebo anamnéza užívania drog alebo záchvatov.

Revízia z roku 2018 odhalila, že mnohí Cotardovi pacienti, ktorí mali pocit, že umierajú, tiež verili, že ich telá požierajú zvnútra vírusy alebo chrobáky. Iní pacienti zase hlásili halucinácie červov lezúcich v ich mozgoch, čo ich časom viedlo k tomu, že pochybovali o potrebe výživy v ich bezduchom stave.

Ako sa taký stav lieči

Liečba Cotardovho syndrómu závisí od konkrétneho prípadu a závažnosti symptómov. Terapeutický prístup zahŕňa psychoterapiu, farmakoterapiu, prípadne hospitalizáciu v prípade závažných prejavov.

Psychoterapia, ako individuálna alebo skupinová forma, sa zameriava na identifikáciu iracionálnych myšlienok a spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať. Farmakoterapia môže zahŕňať antipsychotiká a antidepresíva na zmiernenie príznakov. V prípade nebezpečných situácií treba vyhľadať okamžitú pomoc a záchranné služby.

Janina vstala z mŕtvych po 11 hodinách a dala si palacinky. Lazarov syndróm desí aj lekárov

Podpora rodiny a blízkych je dôležitá pre emocionálnu oporu pacienta. Liečbu by mali poskytovať kvalifikovaní odborníci v oblasti psychiatrie a psychoterapie, ideálne v špecializovanom stredisku so skúsenosťami s neuropsychiatrickými poruchami.

Hoci Cotardov syndróm zatiaľ ostáva nevysvetlený vo veľa ohľadoch, treba si uvedomiť, že aj v strede týchto temných zákutí zvláštneho ochorenia existuje nádej. Správnym zásahom, vrátane užitia antipsychotík, antidepresív, psychoterapie a v závažných prípadoch elektrokonvulzívnej terapie, možno tieto nepríjemné symptómy efektívne zvládnuť a vrátiť sa do normálu.