Ľudia v referende hlasovali jasne, no to nestačí. Nebude platné

Deviate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky je podľa neoficiálnych výsledkov neplatné. Po sčítaní takmer 97 percent okrskov sa na ňom zúčastnilo iba 27,47 percenta občanov oprávnených hlasovať. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Priebežné neoficiálne výsledky zverejňuje Štatistický úrad SR, informuje TASR.

Podľa denníka SME hlasovala väčšina za „áno“, avšak to na platnosť referenda nestačí.

Dnes sa konalo referendum, ktoré obsahovalo jednu otázku: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady je možné uskutočniť referendom alebo uznesením NR SR?“ 

Celé referendum bolo iniciované najmä politikmi opozičných strán a na ich čele stál predseda strany Smer-SD Robert Fico. 

Ráno 21. januára 2023 sa na Slovensku začalo deviate referendum v histórii samostatnej SR. Týkalo sa zmeny Ústavy SR. Hlasovacie miestnosti boli otvorené do 22:00. Voliči, ktorí sa chceli referenda zúčastniť, museli mať so sebou platný občiansky preukaz.

V miestnosti mohli na hlasovacom lístku odpovedať na jednu otázku a zakrúžkovať jednu z dvoch možností – „áno“ alebo „nie“, inak bol lístok neplatný.

Referendum by bolo platné jedine v prípade, ak by sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak by bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda, tak to hovorí Ústava SR.

Na Slovensku môže voliť približne 4,4 milióna ľudí. Referendum by bolo teda platné, ak by prišlo hlasovať približne 2,2 milióna voličov. Ak by nadpolovičná väčšina z nich, teda asi 1,1 milióna voličov, odpovedala na otázku kladne, bolo by referendum úspešné. V takom prípade by návrhy prijaté v referende vyhlásila Národná rada SR ako zákon, vyplýva to z ústavy.

Kto nestihol, má smolu. Dvere hlasovacích miestností sa zatvorili (SLEDUJEME ONLINE)

Slabá tradícia 

Riaditeľ prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích pre redakciu Startitup povedal, že tradícia referend na Slovensku je veľmi slabá. „Referendum bude zrejme viac fungovať ako kampaňová vec, nie ako reálny ústavný akt, asi sa s tým aj dopredu rátalo,“ podčiarkol.

Podľa experta strany často využívajú práve tematiku referenda ako určitý nástroj na zviditeľnenie svojej strany a ideológie.

K referendu verejne nevyzývali takmer žiadne politické strany, takže Slováci nemuseli pocítiť, že sa niečo také v krajine vôbec deje. K tomu, aby občania Slovenska vôbec išli zahlasovať za referendovú otázku a aby bola ich odpoveď „áno“, nabádali najmä opoziční poslanci.

„Nikto nemá povinnosť robiť kampaň. Ale keďže nebola ani kampaň za a ani proti, tak sa zdá, že to brali trochu menej vážne zástancovia a aj odporcovia referenda,“ myslí si šéf AKO.

Povedal, že už keď sa referendum vyhlásilo, bolo jasné, že predčasné voľby budú tak či tak, a bolo jasné, že referendum skôr už len tak „vyšumí“. 

Počas dňa Peter Pellegrini priznal, že referendum môže skončiť fiaskom a že naň vôbec nemusí prísť veľa ľudí. Prezidentka SR, dočasne poverený premiér Eduard Heger a predseda parlamentu Boris Kollár ešte pred konaním referenda informovali, že sa ho neplánujú zúčastniť. 

Okrsky hlásili už v poobedných hodinách účasť okolo desiatich percent, niekde to bolo aj dvanásť a inde zase menej. V prípade sídliska Luník 9 sa do 15:00 referenda zúčastnilo z približne 2 700 oprávnených voličov len šesť z nich, informovala SITA.