Ľudský mozog sa začal zmenšovať. Vedci zrejme zistili, čo za tým stojí

Globálne otepľovanie podľa nedávnej štúdie ovplyvňuje rôzne druhy živočíchov, vrátane ľudí. Štúdia naznačuje, že v priebehu posledných tisícročí sa veľkosť ľudského mozgu znížila približne o 10 %. To by mohlo znamenať, že teplotné zmeny v našom prostredí majú niečo spoločné s tým, ako sa náš mozog vyvíja.

Zmeny klímy boli široko uznávané ako hnacie sily biologických zmien, ktoré vedú k adaptáciám u zvierat, od zmenšujúcich sa vtákov po predčasné starnutie u jašteríc. Dokonca ani my, ľudia, nie sme imúnni voči týmto zmenám. Štúdia, zverejnená v časopise Brain, Behaviour a Evolution, poukazuje na to, že mozog ľudí sa zmenšuje v dôsledku globálneho otepľovania.

Evolúcia mozgu

Vedec Jeff Morgan Stibel, ktorý sa zaoberá myslením a učením, je jedným z autorov tejto štúdie. Zdôraznil, že je dôležité pochopiť, ako sa menil mozog ľudí v priebehu evolúcie. Veľkosť mozgu sa vo všeobecnosti zväčšila u rôznych druhov živočíchov počas miliónov rokov. Trendy týkajúce sa vývoja ľudských mozgov sú však stále málo preskúmané a neznáme.

Predchádzajúci výskum z Univerzity v Cambridge naznačil, že veľkosť tela ľudí sa mení v závislosti od toho, kde žijú. Ľudia majú väčšie telá v chladnejších oblastiach, aby sa lepšie udržali v teple. Naopak, v teplejších krajinách majú ľudia menšie telá, aby sa pred prehriatím ochránili.

Vedci vytvorili „Dinokurčatá“, spojili kura a dinosaura do jedného živočícha. Experiment odhalil nečakané javy

Na druhej strane, veľkosť nášho mozgu bola viac ovplyvnená množstvom rastlín v našom okolí. Ak bolo menej rastlín a potravy, pravdepodobne sme sa venovali náročnejšiemu lovu. To malo za následok podporovať rast nášho mozgu.

Časové obdobie

Výskum od Jeffa Morgana Stibela, ktorý zanalyzoval 298 lebiek za posledných 50 000 rokov ukázal, že veľkosť ľudského mozgu klesla o približne 10 % počas obdobia otepľovania, ktoré sa nazýva holocén. To znamená, že v teplejších časoch sa náš mozog zmenšoval.

Prírodné zmeny majú vplyv na náš ľudský organizmus. „Teraz, keď sa Zem stále otepľuje, nevieme presne, ako to bude ovplyvňovať naše telo a zdravie dlhodobo. Je potrebný ďalší výskum, aby sme túto problematiku lepšie pochopili,“ zdôraznil Stibel. 

Štúdia využívala vzorku 298 pozostatkov, pričom odhady veľkosti tela boli odvodené z geografického pôvodu a pohlavia na vyváženie rozdielov v encefalizácii. Fosílie triedili podľa toho, z ktorého obdobia pochádzali, aby ich mohli lepšie preskúmať. Informácie o tom, aké boli veľké mozgy týchto ľudí, získali zo záznamov podľa toho, z akej doby pochádzali.

Zmeny klímy

Stibel poukázal na trvajúcu evolúciu ľudského mozgu, pričom trendy vo veľkosti mozgu sa začali prejavovať už pred približne 15 000 rokmi a môžu pokračovať až do súčasnosti. Predovšetkým v reakcii na otepľovanie holocénu. Štúdia taktiež zdôraznila vplyv vlhkosti a zrážok na veľkosť mozgu.

Príbeh najväčšieho ľudožrúta histórie je desivý. Oči si navliekal na špagátik

V budúcnosti chcú preskúmať, či veľkosť našich mozgov a tela priamo reagujú na výber, teda na to, ako sa prispôsobujeme zmenám v klíme. Alebo či ide skôr o to, že tieto dve veci sú nejako spojené v súvislosti so zmenami klímy. Dokonca aj malý pokles veľkosti mozgu u dnešných ľudí by mohol mať dôležité, aj keď ešte nie úplne pochopené dôsledky na našu fyzickú kondíciu a zdravie.

Táto štúdia poukazuje na dôležitosť pochopenia toho, ako sa mozog človeka mení v priebehu vekov. Aj malé zmeny v ľudskej fyziológii môžu mať významné dôsledky na našu schopnosť prispôsobiť sa meniacemu sa svetu. „Nakoniec, otázky týkajúce sa toho, ako budeme v budúcnosti reagovať na klimatické zmeny, zostávajú otvorené,“ dodal Stibel.