Lukáš Ondrišák: Mal som skončiť v korporátnom svete, nakoniec som skončil pri exotickom kulinárskom projekte

Študoval si na prestížnej univerzite v Yogyakarte. Ako by si toto štúdium opísal a čo ti dalo? Bolo to finančné nákladné?

Išlo o výmenný študijný pobyt medzi univerzitou v Holandsku, kde som študoval bakalára a lokálnou univerzitou v Indonézii. Študijné pobyty sú väčšinou zamerané viac na cestovanie, spoznávanie novej krajiny, kultúry a ľudí ako na samotnú výučbu. Hralo mi do kariet to, že študijný level v Holandsku bol podstatne vyšší ako tu v Indonézii, takže teória aj práca na projektoch bola hračkou a tým pádom som mal veľa času na spoznávanie Indonézie. Mesačne náklady sa pohybovali okolo 200-300 eur.

zdroj: archív Chute Indonézie

Najväčší benefit vidím v tom, že som spoznal mnoho zaujímavých ľudí, získal základy ako komunikovať a pracovať s Indonézanmi, keďže je tu veľký rozdiel ako pristupujú k práci lokálni a ako my. Raz darmo, netreba čakať nijaké zázraky a nebodaj, že budú veci spravené podľa požiadaviek hneď na prvýkrát alebo, že niečo bude na čas. :)

Čomu si sa venoval pred projektom Chute Indonézie?

V živote som sa venoval mnohým veciam, od hudby, cez skateboarding a snowboarding, prerábky starších automobilov, sochárstvu až po grafický dizajn. Pred projektom Chute Indonézie som bol študentom na holandskej univerzite, mal som za sebou prácu finančného kontrolóra v thajskom Bangkoku, a v tom čase som externe pracoval pre holandskú firmu ako analytik pre expanziu firiem, ktoré majú v pláne vstup na nové trhy.

zdroj: archív Chute Indonézie

Vanilka je po šafráne druhým najdrahším korením vôbec. Ako sa ti s touto vzácnou komoditou podniká? Je jej dostatok?

S vanilkou sa nám darí veľmi dobre vďaka našim dlhoročným skúsenostiam s touto kráľovnou korenín. Už od roku 2013 ponúkame čerstvú, ručne vyberanú, šetrne spracovanú pravú vanilku priamo od našich farmárov v exotickej Indonézii.

Po vanilke je veľký dopyt, keďže existuje mnoho veľkoobchodných či maloobchodných zákazníkov, ktorí si zamilovali  pravú vanilku a hľadajú poctivého dodávateľa prémiovej kvality. Obchod na priamo, tzv. Direct Trade sa stáve čoraz populárnejším fenoménom nakupovania.

zdroj: archív Chute Indonézie

Vidíme populárnosť tohto trendu na našich zákazníkoch, a to najmä v prípade spomínanej vanilky. Ľudí už nebaví kupovať od priekupníka, ktorý ju nakúpi v inom európskom štáte, dá si na ňu svoju etiketu a ďalej ju predáva. To je prebalovačstvo bez príbehu. Práve naopak, ľudia preferujú nákup poctivej vanilky priamo od nás a chcú to mať z garantovaného zdroja. Jedine týmto spôsobom si môžu byť istí prémiovou kvalitou a primeranými cenami.   

zdroj: archív Chute Indonézie

Sieť zákazníkov sa nám neustále rozrastá, keďže správy o kvalitnej vanilke priamo od farmárov sa šíria pomerne rýchlo. Prémiovej vanilky je za posledné roky nedostatok a na trhu je veľmi veľa nekvalitnej vanilky. O to viac si treba kvalitný zdroj ceniť a práve preto sme verní našim farmárom a naši zákazníci sú verní nám.  

Ako v praxi funguje vaša spolupráca s farmármi?

Uvediem príklad s vyššie spomínanou vanilkou. Máme dlhoročné vzťahy s farmármi pestujúcimi túto kráľovnú korenín, s ktorými spolupracujeme od roku 2013. Osobne sa poznáme, máme super vzťah, postavený na dôvere a férovom prístupe oboch strán.

Vanilka sa pestuje princípmi organického pestovania. Jedná sa o totálny fair-trade, keďže vanilkový farmári si sami udávajú ceny, za ktoré ju predávajú. Tým že dopyt je vyšší ako ponúka, tak sú farmári tak povediac “na koni”,nemajú čo stratiť a vedia, že ak by sme za ich ceny nekúpili my, kúpili by to iní spracovatelia vanilky.

Čo sa týka certifikátov, niektoré produkty máme BIO certifikované ako napríklad Bio nectar z kokosovej palmy, moringu, cejlonskú škoricu. Avšak napríklad taký certifikát Fair Trade priveľmi neuznávame. Ľudia vedia vybudovať Fair Trade podnikanie aj bez zbytočných a najmä drahých pečiatok.

zdroj: archív Chute Indonézie

Snažíme sa ľudí motivovať nebyť závislí na certifikáte. Snažíme sa byť transparentní, ukázať ľuďom o čom je prírodný férový a poctivý produkt a motivovať ich, aby si vyberali poctivé produkty nezávisle na tom, koľko certifikátov majú. Našim cieľom je motivovať ľudí, aby nakupovali od farmárov a nie od obrovských priekupníkov, tzv. Commodity traders.

Čo je na podnikaní v Indonézii najkrajšie a čo najťažšie?

Najťažšia je práca s ľuďmi. Veci nefungujú ako v Európe. Netreba očakávať dobre odvedenú prácu na prvý, druhý alebo niekoľkýkrát a hlavne netreba čakať sebestačnosť pri práci. Vzniká tak nutnosť mať veci neustále pod drobnohľadom, myslieť na deadliny za druhých, žiadať o feedback, dokola sa pripomínať, aby sa nezabudlo, potom upravovať veci, vysvetľovať, vylepšovať. Je to vyčerpávajúce. 

zdroj: archív Chute Indonézie

Najkrajšie momenty v Indonézii sú tie, ktoré nemajú nič spoločné s prácou. Tá radosť zo života ľudí, tá jednoduchosť, pohoda, ich talent užívať si prítomný okamih sú proste nabíjačkou mojich bateriek.

Na čo si vo svojom podnikaní najviac hrdý?

Mal som skončiť v korporátnom svete, nakoniec som skončil pri exotickom kulinárskom Direct Fair Trade projekte, ktorý je veľmi nevšedný a pre mňa osobne veľmi napĺňajúci. Predsa len, zrazu pracujeme s ľuďmi na dvoch kontinentoch, na oboch stranách planéty, čo je ideálna situácia pre vznik zaujímavého a kreatívneho podnikania. Na jednej strane sú to zlatí indonézski farmári, ktorí si cenia byť súčasťou projektu a na druhej strane sú to naši Európski zákazníci, ktorí si naopak cenia kvalitu a poctivosť našich produktov a veľmi sa im páči náš originálny rukopis a náš príbeh.

zdroj: archív Chute Indonézie

Milujeme prácu s unikátnymi exotickými ingredienciami, ktoré úrodná vulkanická pôda na Jave ponúka. Usilovne pracujeme na neustálom zdokonaľovaní kvality produktov, výrobných procesov a vývoji nových unikátnych prírodných produktov.

zdroj: archív Chute Indonézie

Veľmi si ceníme, že nám tento projekt umožnil spoznať nespočetné množstvo úžasných talentovaných ľudí a firiem. Práca s usmievavými farmármi, zákazníkmi, obchodmi, kaviarňami, reštauráciami, šéfkuchármi, food bloggermi, baristami, špecialistami na zdravú stravu, výrobcami zdravých potravín, dezertov a raw koláčikov je pre nás veľkým darom.

Hrejivý pocit na srdci taktiež stojí za spomenutie. Budíme sa s dobrým pocitom, že môžeme robiť ľuďom radosť a vytvárať niečo, čo je prospešné pre mnohých. Spokojní farmári a komunita na jednej strane, na druhej strane naši zákazníci, ktorí týmto spôsobom používajú naozaj kvalitné suroviny a robia tým niečo dobré pre svoje zdravie.

Aký biznis na Jáve stále chýba? S čím by si tu okrem korenín rád podnikal?

Chýba tu toho pomerne veľa. Hlavne produkty ekologického charakteru a zdravé potraviny. Je totiž veľmi vidieť ako sa moderná generácia Indonézanov stravuje. Vôbec neuvažujú nad tým, že sa stanú tým čo jedia. Verím teda, že je tu veľká diera a možnosť uplatnenia sa v tomto smere.

Koľko ti trvalo naučiť sa po indonézsky? Aký je najlepší spôsob učenia sa tohto jazyka?

Osobne som to poňal akčne hneď na začiatku. Dal som si záväzok, že sa skúsim naučiť 5 až 10 nových slov denne. Za prvý mesiac som sa teda naučil nejakých 150+ slovíčok a to bol super základ na jednoduché každodenné situácie. Postupne som pridával a učil sa. Verím, že by to bolo ešte optimálnejšie chodiť do nejakej jazykovej školy a učiť sa priamo s lektormi.

zdroj: archív Chute Indonézie

V mojom prípade mať nejaký pevný režim viazaný na určité miesto a chodiť pravidelne párkrát do týždňa na hodiny, je prakticky nemožné. Som veľmi dynamický človek a neviem byť na jednom mieste dlhšie ako pár dní. Skúšal som to raz, dohodli sme sa s lektorkou, že sa stretneme a začneme s výučbou hneď ako sa vrátim z fariem. No keďže som sa niekoľko týždňov nevrátil tak to čakanie vzdala.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň na Jáve?

Záleží na tom či som doma alebo na farmách. Doma si rád pred prácou zacvičím alebo zameditujem. Ak môžem takto začať deň, tak je to naozaj ideálny stav. Postrehol som na sebe, že deň je tým pádom efektívnejší a viem pracovať až do večera. Aktivity sú rôzne či už operatívne veci každého podnikateľa (to je tá nudná stránka) alebo viac strategické, kreatívne veci, vývoj noviniek, spoluprác, výrobných procesov, stretnutia so zákazníkmi, a tak ďalej.

zdroj: archív Chute Indonézie

Keď som na farmách tak žiaden šport ani meditácia nehrozia. Farmári vstávajú veľmi skoro, už pred piatou ráno, takže keď sa okolo siedmej zobudím oni už sú ready na naše denné aktivity. Na farme sa práca končí okolo štvrtej, no keď robím z domu tak pracujem do večera.

Aké sú vaše plány do budúcna?

Expandovať na nové trhy na západ EÚ a tak ako doteraz postupne pridávať ďalšie produkty do našeho exotického portfólia.