Lukašenko sa opičí po Putinovi. Podpísal zákon, ktorý umožní popraviť prakticky kohokoľvek

Vo štvrtok (9. 3.) podpísal bieloruský prezident Alexander Lukašenko zákon, na základe ktorého môže byť verejným činiteľom a príslušníkom ozbrojených síl odsúdeným za velezradu udelený trest smrti.

Zmeny v trestnom zákonníku počítajú s trestom smrti pre úradníkov a vojakov, ktorí zradou spôsobili „nenapraviteľné škody“ národnej bezpečnosti Bieloruska.

Bielorusko je jediná európska krajina, ktorá nezakázala trest smrti. Ten dostávajú osoby odsúdené za vraždu alebo terorizmus. Popravy sa v Bielorusku vykonávajú výstrelom do zátylku.

Zákon, ktorý podpísal bieloruský autoritársky prezident, tiež zavádza trest za „propagáciu terorizmu, diskreditáciu ozbrojených síl a polovojenských jednotiek a porušenie pravidiel na ochranu štátnych tajomstiev“. Napodobňuje tým represívnu legislatívu hlavného spojenca Bieloruska, Ruska.

Odsúdili Cichanovskú

Správy o možnom treste smrti prichádzajú po tom, čo bieloruskú exilovú opozičnú líderku Sviatlanu Cichanovskú v Minsku v pondelok odsúdili na 15 rokov väzenia. Cichanovskú a ďalších štyroch členov bieloruskej opozície súdia v neprítomnosti pre obvinenia, ktoré zahŕňajú sprisahanie za účelom zvrhnutia vlády, vytvorenie a vedenie extrémistickej skupiny, podnecovanie k nenávisti a poškodzovanie národnej bezpečnosti.

Exilového politika Pavla Latušku odsúdili na 18 rokov väzenia. Maryja Morozová, Voľha Kavaľkovová a Siarhej Dylevskij dostali 12-ročné tresty.

Všetci piati obvinení opustili Bielorusko, keď po sporných prezidentských voľbách v roku 2020 v krajine vypukli masívne protesty. Autoritársky prezident Alexander Lukašenko získal ďalšie funkčné obdobie, no podľa opozície a Západu boli voľby zmanipulované. Protesty viedli k masívnemu záťahu proti disentu.

Laureát Nobelovej ceny dostal 10 rokov

V Bielorusku v piatok odsúdili na desať rokov väzenia popredného ľudskoprávneho aktivistu a laureáta Nobelovej ceny mieru Alesa Biaľackého. Šesťdesiatročného Biaľackého a ďalších troch predstaviteľov ľudskoprávneho centra Viasna, ktoré založil, súd uznal za vinných z financovania akcií narušujúcich verejný poriadok a pašeráctva. V piatok o tom informovala Viasna.

Valiancin Stefanovič dostal deväťročný trest, Uladzimir Labkovič sedem rokov a Dzmitryja Salaujova v neprítomnosti odsúdili na osem rokov.

Upálil svoju exmanželku v aute, vyzeralo to najprv ako nehoda. Slovák sa postaví pred súd

Biaľackého a jeho dvoch spolupracovníkov zatkli a uväznili po rozsiahlych protestoch, ktoré v krajine vypukli po voľbách v roku 2020, ktorými si autoritársky prezident Alexander Lukašenko zabezpečil zotrvanie vo funkcii. Salaujovovi sa podarilo z Bieloruska ujsť. Trojica strávila za mrežami od zatknutia 21 mesiacov.

Lukašenko, ktorý v krajine vládne od roku 1994, spustil po kritizovaných voľbách brutálny zásah proti demonštrantom, pričom zadržali viac ako 35-tisíc ľudí a tisícky polícia zmlátila.

Všetci štyria aktivisti aj po rozsudku trvajú na svojej nevine.

Provokácie na hraniciach

Rusko plánuje v blízkej budúcnosti rozsiahlu provokáciu na hranici Bieloruska s Ukrajinou. Vo štvrtok to podľa spravodajského portálu Kyiv Independent uviedlo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR), podľa ktorého by provokácia mohla zahŕňať ničenie zariadení infraštruktúry a civilné obete.

Provokáciu do Bieloruska podľa informácií GUR príde vykonať niekoľko skupín Rusov. Cieľom tohto počínania má byť vytvorenie negatívnej verejnej mienky o Ukrajine medzi Bielorusmi a zabezpečenie plnej účasti Minsku na ruskej vojne voči Ukrajine.

Dianie by vraj mal prísť pokrývať prominentný kremeľský propagandista Vladimir Solovjov. Ruské štátom kontrolované médiá by mohli z miesta vysielať naživo 11. marca.