Lukašenko v Bielorusku ohlásil „mobilizáciu“. Ľudia však nepoputujú na Ukrajinu, ale na polia

Alexander Lukašenko je, i keď nelegitímnou, hlavou Bieloruska a nie je žiadnym tajomstvom, že ako prezident má blízko k poľnohospodárstvu. Prednedávnom zvolal vo svojej krajine mobilizáciu po vzore Ruska, ktorá však tentokrát nemá nič spoločné s vojnou na Ukrajine.

Mačo Putin pri oznámení anexie „krútil chvostom“. Experti sa pozreli na jeho reč tela

Stará dobrá práca na poli

Jeseň je v plnom prúde a o poľnohospodárskych povinnostiach spojených s týmto ročným obdobím dobre vie aj bieloruský prezident Lukašenko. Tretie ročné obdobie je už tradične časom zberu plodín a Lukašenko si myslí, že nastal vhodný čas zapojiť do manuálnej práce celý národ.

V krajine preto ohlásil „mobilizáciu“, ktorá sa však netýka ruskej invázie na Ukrajinu, ale zberu zemiakov, informuje ruský nezávislý denník The Moscow Times.

Zber tejto plodiny je podľa prezidenta potrebný, aby bieloruský národ „zostal zdravý“. Zároveň, podľa bieloruskej štátnej agentúry BelTA, dodal, že táto „všeobecná mobilizácia“ zahŕňa aj deti a študentov.

„Ak pôjde dieťa pracovať na 5 – 6 hodín, obidvaja rodičia z neho budú veľmi šťastní a dieťa bude fyzicky zdravé,“ objasnil Lukašenko jeho rozhodnutie. Samozvaný prezident sa taktiež ohradil proti obvineniam z využívania detí ako lacnej pracovnej sily.

„Hovoria mi, že to je využívanie. Ako to môže byť využívanie, keď človek pracuje len 5 až 6 hodín?“ spytoval sa Lukašenko. Povolávanie sa okrem detí týka aj robotníkov a štátnych zamestnancov, pričom prezident tvrdí, že má naň pádny dôvod.

„Otvoril sa obrovský poľnohospodársky trh,“ vysvetľoval podľa UkraineToday novozvolenému výkonnému regionálnemu výboru, ktorý bude mať ďalej na starosti zapájanie ľudí do „poctivej práce“.

Pádne dôvody

Povolávanie detí na polia a ich pomoc pri manuálnej práci boli výsadou najmä minulých socialistických a komunistických režimov. Rozhodnutie zapojiť do práce aj študentov je pritom prinajmenšom zvláštne, keďže podľa Gazety.ru je takýto akt v niektorých vzdelávacích inštitúciách vyslovene zakázaný.

„Snažíme sa nejako vychovať našich školákov, naše deti. Ako ich inak budeme vychovávať, kecaním?“ údajne povedal Lukašenko.

zdroj: Kancelária Bieloruského Prezidenta/Fotografie pre médiá

„Môžeme všetko predať v Rusku a v Číne,“ dodal prezident. Lukašenkov blízky vzťah k agrikultúre dokazuje aj oficiálny web prezidenta Bieloruska, ktorý ho trochu bizarne vykresľuje ako „poctivého pracovníka“, ktorý „sa nebojí experimentovať“.

„Prezident využíva farmárčenie ako spôsob odreagovania sa a spomínania na jeho detstvo, keď mu pri zbere zemiakov pomáhal kôň,“ píše sa ďalej na stránke.

Web ďalej vyzdvihuje, že „Lukašenkove zemiaky“ je možné nájsť napríklad v „záhrade gruzínskeho prezidenta“ či na „stoloch mnohých celebrít, významných ľudí a priateľov Bieloruska“.

Putinov lokaj

Lukašenko je zároveň verným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, no napriek tomu sa odmieta do vojny zapojiť priamo. Niektoré weby, ako napríklad The Scotsman, dokonca špekulovali o tom, či použitie slova „mobilizácia“ nie je akýmsi výsmechom Putinovi, ktorý vo svojej krajine len nedávno ohlásil čiastočnú mobilizáciu.

Aj napriek tomu však Bielorusko ponúka Rusku určitú formu vojenskej pomoci, a to prostredníctvom umožnenia využitia bieloruského územia na sprostredkovanie útokov na Ukrajinu či poskytnutia ubytovania a lekárskej starostlivosti ruským vojakom.

zdroj: TASR/AP, Maxim Blinov

Lukašenkov režim však doposiaľ neposkytol Rusku žiadnych vojakov. Novinár z Bieloruskej asociácie novinárov Barys Haretski uviedol, že zapojenie bieloruských vojakov by v Bielorusku mohlo vyvolať ďalšie protesty. 

„Rusko používa naše územie na ostreľovanie ukrajinského územia. Lukašenko nemôže Putinovi povedať nie, ale on samotný nepotrebuje túto vojnu. Bielorusko je malá krajina, ak by len pár ľudí umrelo pre Rusko v Ukrajine, bola by to veľká informačná explózia. Tohto sa Lukašenko bojí, pretože ľudia v spoločnosti sú nervózni a zároveň vystrašení, a tak by stačila len malá kvapka a mohli by sa zaplniť ulice a začať protesty,“ vysvetlil nám novinár, ktorý so svojej rodnej krajiny musel kvôli Lukašenkovi emigrovať.

Viac sa o Bielorusku a jeho nepriaznivej situácii dočítaš v našom článku.