Macron schytáva kritiku z každej strany, vyjadreniami o Rusku si zavaril
- Kyjev odmietol akékoľvek vyjadrenia, že by mali byť Putinovi po konflikte udelené ústupky
- Svet podľa Danilova potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska
- Kyjev odmietol akékoľvek vyjadrenia, že by mali byť Putinovi po konflikte udelené ústupky
- Svet podľa Danilova potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska
Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona kritizujú predstavitelia Fínska, pobaltských štátov, ale aj samotná Ukrajina. Kritiku voči nemu vzniesli za jeho vyjadrenia, že v Rusku by mali byť poskytnuté všetky bezpečnostné záruky pri budúcich rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Agentúra TASR prevzala správu z portálu denníka Financial Times.
Macron hovoril o bezpečnostných zárukách pre Rusko v rozhovore pre francúzsku televíziu TF1, ktorý bol zverejnený v sobotu. Predtým absolvoval rokovanie s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Títo dvaja lídri podľa Macrona hovorili o tom, že USA a Európa musia pripraviť „budúcu bezpečnostnú architektúru“.
Kyjev podľa Financial Times odmietol akékoľvek vyjadrenia o tom, že by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi mali byť po konflikte udelené ústupky.
„Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky krajine teroristov a zabijakov,“ uviedol na Twitteri tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov. „Namiesto Norimbergu – podpísať s Ruskom dohodu a potriasť si rukami,“ dodal. Norimbergom Danilov pripomenul norimberské procesy s nacistami po druhej svetovej vojne, píše Financial Times.
Svet podľa Danilova namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska. „Denuklearizované a demilitarizované takzvané Rusko je najlepšia záruka mieru pre Európu a svet,“ napísal na Twitteri.
Bývalý fínsky premiér Alexander Stubb tiež vyjadril nesúhlas s Macronom. „Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali sústrediť, sú zásadne neruské,“ napísal na Twitteri.
„Ak chce ktokoľvek vytvoriť novú bezpečnostnú architektúru, ktorá teroristickému štátu povoľuje pokračovať vo svojich metódach zastrašovania, mal by si to znovu premyslieť,“ napísal na Twitteri bývalý litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.
K Macronovým vyjadreniam sa pre FT vyjadril aj lotyšský minister obrany Artis Pabriks, ktorý upozornil na Putinove tvrdenia, že „za vojnu sú zodpovedné Západ a Ukrajina a Rusko je nevinná obeť“.
Macron už v minulosti čelil kritike za svoj mäkký postoj voči Moskve po tom, ako povedal, že Západ by Rusko pre vojnu „nemal ponížiť“, pretože aj po skončení vojny bude Rusko susednou krajinou, píše denník Financial Times.
Macron sympatizuje s Moskvou
Macron povedal, že Európa musí pripraviť svoju budúcu bezpečnostnú architektúru. „To znamená, že jedným zo základných bodov, ktorým sa musíme venovať – ako vždy hovoril prezident Putin – je strach (Moskvy), že NATO príde až k jej dverám a rozmiestni zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko,“ uviedol francúzsky prezident v rozhovore, ktorý bol natočený počas jeho tohtotýždňovej návštevy v Spojených štátoch.
„Táto téma bude súčasťou rokovaní o mieri, takže sa musíme pripraviť na to, čo sme pripravení urobiť, ako ochránime našich spojencov a členské štáty a ako poskytnúť Rusku záruky v deň, keď sa vráti k rokovaciemu stolu,“ dodal.
Americký prezident Joe Biden vo štvrtok (1.12.) povedal, že je pripravený rokovať s Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Kremeľ takúto podmienku v piatok odmietol a dodal, že špeciálna vojenská operácia na Ukrajine bude pokračovať.
Ukrajinskí predstavitelia viackrát uviedli, že s Moskvou budú rokovať o mieri iba vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne vojská z ukrajinského územia.
Macronove vyjadrenia naznačili, že sympatizuje so žiadosťou Moskvy o bezpečnostné záruky – požiadavkou, ktorá bola stredobodom intenzívnej, ale neúspešnej diplomacie v období pred vypuknutím vojny na Ukrajine.
Putin na februárovej tlačovej konferencii s Macronom, ktorá sa uskutočnila v Moskve dva týždne pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu, povedal, že Rusko sa bude naďalej snažiť získať od Západu odpovede na svoje tri hlavné bezpečnostné požiadavky: žiadne ďalšie rozširovanie NATO, žiadne rozmiestnenie rakiet v blízkosti ruských hraníc a zmenšenie vojenskej infraštruktúry Severoatlantickej aliancie v Európe na úroveň z roku 1997.
Zdroj: TASR