Macron zvoláva krízový summit s lídrami Európy. Rokovať majú o Ukrajine a bezpečnosti

Cieľom rokovaní je európska bezpečnosť a budúcnosť Ukrajiny po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil začiatok mierových rokovaní s Ruskom, do ktorých Európa nebola prizvaná.

Zatiaľ čo USA pripravujú samostatné rokovania s Kremľom v Saudskej Arábii, Európska únia hľadá spoločnú stratégiu, ako si udržať vplyv na mierový proces a zabrániť oslabeniu podpory pre Ukrajinu, informuje Politico.

Summit v Paríži: Kto príde a čo bude hlavnou témou?

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot potvrdil, že na stretnutí budú zastúpené „hlavné európske krajiny“, avšak detaily zostávajú nejasné. Podľa dostupných informácií boli pozvaní lídri Veľkej Británie, Nemecka, Poľska, Talianska a Dánska, pričom chýba potvrdenie, či sa zúčastnia aj ostatní predstavitelia EÚ.

Podľa poľského ministra zahraničných vecí Radosława Sikorského sa rokovania budú týkať „výziev, ktoré predstavuje prezident Trump“. Britský premiér Keir Starmer označil situáciu za „jedinečný moment pre národnú bezpečnosť Európy“ a vyjadril odhodlanie udržať transatlantické vzťahy pevné.

Trump a Putin na ceste k dohode bez Európy?

Summit v Paríži prichádza v čase, keď USA oznamujú začiatok priamych mierových rokovaní s Ruskom, pričom americkí diplomati sa už v najbližších dňoch stretnú so zástupcami Kremľa v Saudskej Arábii. Očakáva sa, že tieto rozhovory budú kľúčové pre ďalší vývoj vojny na Ukrajine. Problémom však je, že Európska únia do procesu nebola prizvaná, čo vyvoláva silné obavy medzi európskymi lídrami.

Podľa informácií z amerických médií by rokovania mohli obsahovať ústupky voči Moskve, čo by znamenalo oslabenie pozície Ukrajiny a možné zmeny v sankčnej politike Západu voči Rusku. Ak by Trump skutočne súhlasil s kompromismi v prospech Kremľa, mohlo by to znamenať nielen oslabenie podpory pre Ukrajinu, ale aj narušenie doterajšej jednoty v rámci NATO a EÚ.

Najnovšie Trumpove vyjadrenia na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii navyše naznačujú, že Washington už nepovažuje návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 za realistický cieľ. Toto tvrdenie predstavuje zásadný odklon od doterajšej politiky Západu, ktorá doteraz podporovala úplné obnovenie suverenity Ukrajiny.

Americký minister obrany Peter Hegseth dokonca v Bruseli vyhlásil, že „členstvo Ukrajiny v NATO nie je pravdepodobné“, čím naznačil možnosť dohody s Ruskom na úkor strategických ambícií Kyjeva. O deň neskôr však svoje slová mierne korigoval, keď vyhlásil, že „všetky možnosti sú na stole“ a že USA budú naďalej tlačiť na to, aby bolo Rusko ochotné rokovať.

Zatiaľ čo Washington rozbieha vlastné mierové rokovania s Moskvou, európske krajiny sa obávajú, že ich Trump jednoducho obíde a uzavrie separátnu dohodu, ktorá nebude reflektovať ich záujmy ani bezpečnostné obavy. To by mohlo nielen oslabiť Ukrajinu, ale aj signalizovať, že Európa už nie je rovnocenným hráčom v medzinárodnej diplomacii.

Obavy Európy: Hrozí oslabenie podpory pre Ukrajinu?

Trumpov plán na mierové rokovania bez Európy a Ukrajiny vyvolal v Kyjeve ostrú kritiku, informuje CNN. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyhlásil, že Ukrajina „nikdy neprijme dohodu uzavretú poza jej chrbát“.

Zelenskyj tiež kritizoval fakt, že Trump najskôr telefonoval s Vladimirom Putinom a až potom s ním. „Ani raz nespomenul, že Amerika potrebuje Európu pri rokovaniach. To hovorí za všetko,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Podľa Kyiv Independent je Trumpova iniciatíva súčasťou širšej stratégie Ruska na oslabenie jednoty Európy a NATO. Ak sa Európa nechá vytlačiť z rozhodovacieho procesu, môže to znamenať vážne dôsledky pre budúcnosť Ukrajiny aj celého kontinentu.

Parížsky summit bude kľúčovým testom, či Európa dokáže udržať spoločnú líniu v podpore Ukrajiny a či si zachová politickú váhu v mierových rokovaniach. Zatiaľ čo USA a Rusko smerujú k priamej diplomatickej dohode, Európa sa musí rozhodnúť, ako bude postupovať, aby neostala len pasívnym pozorovateľom udalostí, ktoré určia jej vlastnú bezpečnostnú budúcnosť.

USA tlačia na Európu: Požadujú jasné odpovede o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu

Spojené štáty poslali európskym spojencom dotazník týkajúci sa ich požiadaviek na vyjednávanie o konci ruskej agresie proti Ukrajine, informuje Reuters. Washington sa konkrétne pýta, aké bezpečnostné záruky by členské štáty EÚ požadovali od Moskvy a aké záväzky sú ochotné prijať v rámci povojnovej bezpečnostnej architektúry.

„Američania poskytli Európanom dotazník o tom, čo by bolo možné,“ uviedol fínsky prezident Alexander Stubb na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii pre agentúru Reuters. „Toto ich prinúti zamyslieť sa – a je len na nich, či odpovedia individuálne alebo spoločne.“

Podľa diplomatických zdrojov dotazník obsahuje 6 otázok, pričom jedna z nich je určená špeciálne pre členské štáty EÚ. Washington chce vedieť, či sú európske krajiny ochotné poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu v podobe zbraní, mierových jednotiek alebo iných bezpečnostných opatrení.

Americké ministerstvo zahraničných vecí zároveň zdôraznilo, že očakáva, že európski partneri prevezmú vedúcu úlohu pri vytváraní dlhodobej bezpečnostnej štruktúry pre Ukrajinu. „Silná a sebestačná Európa je v ich aj v našom záujme,“ uviedol hovorca ministerstva.

Zatiaľ čo Trump minulý týždeň rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o možnosti okamžitého začatia mierových rozhovorov, Európa čelí otázke, akú úlohu bude musieť zohrávať v prípade, že USA obmedzia svoju vojenskú a finančnú podporu Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu v Mníchove vyzval na vytvorenie európskej armády, pričom argumentoval, že kontinent si už nemôže byť istý ochranou zo strany USA a musí posilniť svoju obranyschopnosť.

Diplomati varujú, že USA sa začínajú pýtať európskych hlavných miest, koľko vojakov sú pripravené nasadiť v prípade potreby. Táto otázka zrejme ešte viac rozdelí európskych lídrov, ktorí hľadajú spôsob, ako udržať jednotný postoj voči Ukrajine aj v čase neistoty ohľadom americkej politiky.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality