Maďarsko už nie je demokracia, vravia europoslanci. Budapešť treba potrestať

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok odsúdili „úmyselné a systematické úsilie maďarskej vlády“ o oslabenie európskych hodnôt a žiadajú Radu EÚ, aby zakročila podľa článku 7 Lisabonskej zmluvy. Túto výzvu podporujú viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Spravodajkyňa EP pre situáciu v Maďarsku, francúzska poslankyňa Gwendoline Delbosová-Corfieldová uviedla, že závery jej správy sú jasné a neodvolateľné: „Maďarsko už nie je demokraciou.“

Upozornila, že väčšina europoslancov (433 zo 705), ktorí podporujú tento postoj, je bezprecedentná, čo musí byť „varovným signálom“ pre Radu EÚ a Európsku komisiu.

Lukašenko si chváli svoju „šťavnatú borovicu". Chce ju poslať Európanom, aby nezamrzli

Vladimír Bilčík (Spolu) tvrdí, že ide o princípy právneho štátu ako také a peniaze z rozpočtu EÚ by mali byť vždy využité v prospech občanov, no v prípade Maďarska má EP vážne pochybnosti.

„Vysielame silný signál, že Maďarsko už nemožno považovať za fungujúcu demokraciu. Maďarská demokracia, spravodlivosť a mediálny priestor majú dlhodobé systémové problémy a maďarská vláda s tým nič nerobí, naopak útočí na euroinštitúcie a na Úniu,“ vysvetlil.

Dodal, že maďarský premiér Viktor Orbán sa okrem toho stal aj predĺženou rukou ruského prezidenta Vladimira Putina v Európe. Tento stav si podľa neho vyžaduje činy, čiže Únia musí prestať podporovať peniazmi systematickú korupciu a nedemokratické praktiky v Maďarsku.

Trest pre Budapešť

Robert Hajšel (Smer-SD) potvrdil, že v EP panuje zhoda, že Maďarsko by malo byť potrestané za systematické porušovanie zásad právneho štátu a nedostatočný boj s korupciou.

„Tieto javy sa vyskytujú aj v iných členských štátoch, ale Maďarsko bolo na ne opakovane upozorňované a vyzývané prijať opatrenia. Aj preto eurokomisia navrhuje 20-percentné krátenie eurofondov pre Maďarsko, čo považujem za krajnú možnosť, ale som proti nej. Maďarsko ešte stále môže prijať opatrenia a vyhnúť sa sankčnému scenáru,“ uviedol.

Hajšel časť viny vidí aj na strane euroinštitúcií, ktoré nevyužili všetky možnosti na prísnejšiu kontrolu využívania európskych peňazí.

Michal Šimečka (PS) skonštatoval, že Orbánova „demontáž demokracie“ a bohatnutie jeho oligarchov z daní Európanov trvá pridlho. „Pred štyrmi rokmi europarlament hlasoval za konanie proti Maďarsku podľa článku 7 a čoskoro to budú dva roky, odkedy sme prijali podmienenosť vyplácania eurofondov dodržiavaním zásad právneho štátu,“ pripomenul.

Dodal, že vlani aj Súdny dvor EÚ rozhodol, že maďarské súdy svojvoľne ignorovali európske právo.

„Orbánova vláda však nekoná. Preto žiadame bezodkladné zadržanie finančných prostriedkov pre Maďarsko. Ďalšie oneskorenie by už znamenalo porušenie zásad právneho štátu Radou EÚ. Dôvody na ďalšie vyčkávanie sa minuli, musíme okamžite konať,“ odkázal.

Maďarsko musí odstrániť nedostatky

Eugen Jurzyca (SaS) tvrdí, že právny štát v Maďarsku má väčšie nedostatky ako vo väčšine krajín Únie, a považuje za potrebné, aby Rada EÚ vypracovala pre Maďarsko odporúčania, ako tieto nedostatky odstrániť.

„Nesúhlasím s výzvou eurokomisii, aby neschválila maďarský plán obnovy, kým Maďarsko nesplní všetky odporúčania v oblasti právneho štátu a kým nevykoná všetky príslušné rozsudky Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva,“ uviedol.

Z ekonomického hľadiska to vníma zjednodušene tak, že ak štát poruší úniové predpisy, má dostať pokutu, ale nemá mu byť zastavené financovanie, čo by podľa jeho slov poškodilo aj celú Úniu.

Peter Pollák (OĽANO) v tejto súvislosti odkázal, že EÚ má dostatok mechanizmov i opatrení na ochranu hodnôt, na ktorých je založená, a možno by stačilo ich dôkladné a dôrazné uplatňovanie v praxi.

Monika Beňová (Smer-SD) si tiež myslí, že v EÚ existuje viacero nástrojov, ktorými možno presadzovať dodržiavanie zásad právneho štátu.

„Ich využívanie doposiaľ nemožno považovať za veľmi efektívne. V prípade Maďarska sa diskusie o porušovaní týchto princípov ťahajú roky. Nepovažujem však za vhodné spájanie čerpania eurofondov s trestaním občanov členských štátov, k čomu bude obmedzením prístupu k európskym zdrojom dochádzať. Je to v rozpore s nastavením štrukturálnej pomoci a politiky súdržnosti,“ vysvetlila.