Mafiáni z Dunajskej Stredy si mohli dovoliť všetko, nebránila im v tom ani polícia. Napokon skončili v krvavom kúpeli

Komunistický režim za sebou zatvoril dvere. Nastolila sa demokracia. Sloboda, ktorú 90. roky priniesli, otvorila brány mafiánom a podvodníkom. Stali sa symbolom strachu. Tí najobávanejší muži boli vždy o krok vpred, a to vďaka kontaktom na špičku politiky, polície a dokonca aj tajnej služby.

Jedni si sľubujú lásku, iní prahnú po moci a peniazoch

November 1989, spoločnosť sa spája aj rozdeľuje. Vznikajú dva tábory ľudí. Jedni sa riadia heslom „Sľúbili sme si lásku“, druhí sa zas hrabú podsvetím.

V tom čase prichádzajú do bývalého Československa špičkoví protikorupční a protizločineckí špecialisti z americkej FBI, aby sudcom, prokurátorom a šéfom polície vysvetľovali praktiky mafie, informoval v roku 2019 Nový čas. Poznatky o mafii, ktoré im ponúkli, však zapadli prachom, a muži desivého podsvetia sa dostávali na výslnie.     

Na svojom konte mali nejednu násilnú vraždu, vynikali v ekonomických a poisťovacích podvodoch. Nezaobišli sa bez vydieraní, výpalníctva či pašovania narkotík. Podľa informácií týždenníka Sme, mnohí znalci pomerov v podsvetí hovorili, že ako fungovali, tak aj skončili.

Reč je o zločineckej skupine, ktorá bola známa ako Pápayovci. Najznámejšími aktérmi boli Milan Šipoš, Tibor Pápay, Lajos Sátor, Tamás Vida, Michal Csémy, Árpád Szamaransky, Béla Ecsi, Zoltán Hodosi, Erik a Zoltán Cseh a Krisztián Kádár, informuje týždenník Plus 7 dní. Najčastejšie išlo o zápasníkov z tamojšieho športového oddielu.

Na jej čele bol agresívny Tibor Pápay, prezývaný Papa Joe. Brutálnym mafiánskym terorom na pár rokov ovládol juh Slovenska, konkrétne Dunajskú Stredu. 

„V 90. rokoch si mohli dovoliť prakticky všetko, na čo si len zmysleli, a nikto, vrátane strážcov poriadku a zákona, im v tom nebránil. Ani sa o to nesnažili,“ zdôraznil pre Teraz bývalý novinár a bezpečnostný expert Milan Žitný.

zdroj: Facebook/Najväčší vrahovia

No sláva Pápayovcov netrvala večne, boj s podsvetím prehrali. Išlo o krvavé divadlo, ktoré je dodnes považované za najväčší masaker v dejinách Európskej kriminalistiky. 

Agresívny zúfalec Papa Joe

Papa Joe, prezývka, ktorá sa s ním tiahla mafiánskym životom. No zaslúžil si ju? Napriek tomu, že jeho meno vzbudzovalo u ľudí strach, išlo len obyčajného zúfalého človeka s koristníckimi chúťkami. Z basy ho v roku 1990 dostala Havlova prezidentská amnestia.

Ako informuje denník Sme, v začiatkoch ho prichýlil jeho spoluväzeň Rudolf Hodosi prezývaný Kišcine. Vďaka nemu a jeho bratom sa Pápay dostal do pekelného gangu.

Začínal len ako „mafiánsky vojak“, na starosti mal tú najšpinavšiu prácu. No Papa v nej excelentne vynikal. Nebál sa tých najhorších možných činov a násilie bolo jeho poháňacím motorom.

zdroj: Facebook/Najväčší vrahovia

V tom čase, keď Pápay vstúpil do ohavnej bandy pokrytcov, ju mal pod svojimi ochrannými krídlami Milan Šipoš. Ten spolupracoval s maďarským kolegom Tomášom Vidom, ktorý predstavoval ekonomický mozog gangu. Začínali s fakturantskými podvodmi, na ktoré využili svoje biele kone. Práve ich utišoval Pápay.

Vida za mrežami, Šipoš na úteku

Informácie zasvätených hovoria o tom, ako všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky – pokiaľ dvojica Šipoš a Vida Pápaya nepodrazili, informujú Aktuality.

Peniaze z alkoholového kšeftu sa k Tiborovi nedostali a on sa rozhodol konať. Začal sa krvou zmáčaný lov v skupine, a aby toho nebolo málo, tak v roku 1993 sa zatvorili väzenské dvere za Vidom. 

Na fakturantské podvody sa už štát nedokázal pozerať cez prsty. Poriadnu neplechu narobil Vidov zaistený športový kabriolet Mercedes. Na zadnom sedadle sa nachádzal kufrík plný prekvapení. Doklady o činnosti takmer všetkých bielych koní vyšli na povrch.

Vida bol však vždy špekulant a aj z toho sa mu podarilo veľmi rýchlo vyzliecť. Samozrejme, že sa Vida bránil tým, že si to tam zabudli akýsi mysteriózni „stopári“ a policajti tomu napodiv uverili, lebo si „nevšimli“, že v takom kabriolete je na zadnom sedadle miesto naozaj len pre ten kufrík, píše denník Sme. 

Predpríprava pred peklom

No pokiaľ Vida utvrdzoval políciu o svojej nevine, biele koníky doskákali a šéf Šipoš sa tiež na chvíľu vyparil. V tom čase nastala Pápayova chvíľa.

Po troch mesiacoch skrývania sa a ututlávania stôp sa však vrátili opäť všetci za brány podsvetia – no pre Šipoša a Vidu sa nezačalo priaznivé obdobie, skôr nočná mora či predpríprava na peklo.

Pápay sedí na čele a čoraz viac si získava väčší rešpekt. Vo veľkom zarába na výpalníctve a svoju moc dáva pocítiť aj Šipošovi. Dolámal mu dokonca ruky za hracím strojom.

zdroj: Facebook/Slovenská mafia

Spojenectvo s bossom bratislavského podsvetia

Rok 1994, do moci sa na politickej scéne dostal Vladimír Mečiar. Miroslav Sýkora bol šéfom bratislavského podsvetia a snažil sa podmaniť si Slovensko. No aby sa mu to skutočne podarilo, si musel získať Pápaya.

Sýkora mal v rukáve tri triumfy – kontakt na Rusov, ktorých rešpektujú aj v Dunajskej Strede, šéf ukrajinskej mafie ho vyhlásil za svojho „syna“, a okrem toho mal kontakt na Lexovu SIS, pre ktorú vybavoval krvavé politické zákazky, informuje SME.

Sýkora teda mal čo ponúknuť, a preto sa mu podarilo získať aj Pápaya. Papa Joe nepatril k osobám, ktoré by sa vyznali v nelegálnosti. Vedel rozkazovať a spolupráca so Sýkorom bola správny ťah, keďže zabezpečovanie úloh pre mafiánsky mozog mu šlo tiež na jednotku.

Dunajská Streda sa stávala čoraz viac a viac obávanejším mestom. Pre obyvateľov platilo právo mlčanlivosti a gang si zarábal na ich peniazoch.

„Jedni sa členov gangu báli, druhí boli na ich výplatnej listine a všetci sa tvárili, že sa vlastne nič zlé nedeje. A pritom každý mal ich výčiny denne na očiach. Okres Dunajská Streda mal v 90. rokoch charakter štátu v štáte, nikto cudzí nemal šancu preniknúť medzi domácich. Miestni neprijali medzi seba ani tých, ktorí sa do mesta prisťahovali pred mnohými rokmi z iných častí Slovenska. Kombinácia strachu a lokálnej spolupatričnosti vytvorila hustú sieť, v ktorej sa organizovaný zločin mohol bez obáv rozvíjať,“ cituje Teraz bývalého novinára a bezpečnostného experta Milana Žitného.

Mafián však nikdy nebude na výslní navždy. To platilo aj o kontroverznom Miroslavovi Sýkorovi. Hlava gangu Sýkorovcov skonala v roku 1997. Podľa portálu Aktuality.sk ho ako 33-ročného pred bratislavským hotelom Holiday Inn spolu s ochrankárom rozstrieľali útočníci samopalom.

S Černákom podpisujú úmrtné listy

V tom istom roku sa Pápay vybral poprosiť o pomoc Černáka. Spoločne spísali úmrtný list pre Šipoša. Zabili ho v banskobystrickej kancelárii esbéesky Security 3, keď ho žiadali o elimináciu Pápayovcov v DS. No Šipošov verný poddaný Lajos Sátor si už pripravoval bojový plán. 

zdroj: Facebook/Slovenská mafia: Mikuláš Černák a Tibor Pápay na spoločnej dovolenke.

Krvavá Fontána

Písal sa 25. marec 1999 a bar Fontána v Dunajskej Strede bol sídlom krvavého masakru. Hodiny ukazovali 19:15. Podvečerná hodina prilákala do baru Pápayovcov, ktorí si ako obvykle zahrali priateľskú partičku kariet.

Zrazu pokojné posedenie prerušili traja maskovaní muži, neskôr sa ukázalo, že ich prestrojenie bolo falošné.

„Všetci k zemi! Toto je policajná akcia,“ zakričal gangster prezlečený za policajta. V hre bola guľka za guľkou a deväť kráľov vydýchlo po 113 strelách naposledy. Jedno eso bolo prevezené do nemocnice. Zoltán Cseh napokon po dvoch hodinách zomrel.

Členovia miestnej mafie skonali, na čele s vodcom Tiborom Pápayom. Krátko pred krvavým kúpeľom jeden z členov miestnosť opustil. Norberta Kocsisa sa časom viackrát pokúsili zabiť.

Celá akcia je však veľkou záhadou. Podľa denníka Sme tam nehrá viacero faktov. K masakru došlo vo štvrtok, no Pápayovci zvykli v podniku hrávať karty v stredu.

Nezvyčajné tiež bolo, že na tomto stretnutí chýbala ochranka. Viaceré zdroje to pripisujú tomu, že do reštaurácie ich vlákal niekto známy. Spomínala sa dokonca Slovenská informačná služba.

zdroj: cas.sk

Niektorí zmizli bez stopy, iní skonali

Obvinenými boli v tejto kauze bratia Csaba a Szilárd Raiszovci, Árpád Szamaránszky a údajný objednávateľ vraždy Lajos Sátor.

„Buď to bola chyba, alebo zámer, že Sátor ušiel aj z policajného záťahu na neho, napriek tomu, že ho mali na dosah. A rovnako to bola buď chyba, alebo zámer, že v roku 2010, po nástupe nového vedenia Policajného zboru, nebolo Sátorovi umožnené, aby sa vrátil, aj keď sám sa ponúkol, že je pripravený vydať sa spravodlivosti.“

„Koncom roka bol potom zavraždený jeho vlastnými kumpánmi. Bola to nízka inteligencia členov tamojšieho podsvetia, ktorá väčšiu časť z nich pripravila o život a napokon zvyšok dostala až takmer po troch desaťročiach pred súd,“ povedal pre TASR slovenský bezpečnostný expert.

Ďalším z aktérov kauzy vyvraždeného pápayovského gangu bol Andrej Reisz. Všetci sa napokon stratili bez stopy okrem Arpáda Szamaránskeho, ktorý zahynul v roku 2005 pri autonehode.

zdroj: TASR

V marci 2011 médiá na Slovensku priniesli správu, že v spustnutom areáli družstva v osade Čótfa – okres Dunajskej Stredy, sa našli telesné pozostatky dvoch mužov.

Malo ísť o telá nezvestných bratov Csabu a Szilárda Raiszovcov, ktorí tiež figurovali v najväčšej mafiánskej poprave v európskych dejinách. Z ich vraždy v tom istom roku polícia obvinila Sátora, ktorý bol vtedy v policajnom pátraní.

Definitívny rozsudok gangu Sátorovcov padol v roku 2019. Obvinených bolo celkovo štrnásť osôb, ktoré boli vzájomne prepojené rôznou kriminálnou činnosťou.

zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 15. januára 2021.