Majitelia tatranskej reštaurácie s 23-ročnou históriou: Zadlžujeme sa a pomoc od štátu je pomalá, je to likvidačné
- Reštauráciu Stará Mama založila ešte v roku 1998 rodina Krausová
- Teraz visí budúcnosť tohto rodinného podniku na vlásku a dostatočná pomoc od štátu je v nedohľadne
- Reštauráciu Stará Mama založila ešte v roku 1998 rodina Krausová
- Teraz visí budúcnosť tohto rodinného podniku na vlásku a dostatočná pomoc od štátu je v nedohľadne
Majiteľka reštaurácie Stará Mama, v ktorej jej majitelia vítajú hostí už 23 rokov, je na pokraji síl. Tradičný rodinný podnik v Tatranskej Lomnici aktuálna situácia zasiahla veľmi tvrdo. Jej príbeh pritom reprezentuje aj ďalšie veľmi podobné prevádzky, ktoré musia posledné mesiace bojovať o prežitie.
„Snažíme sa každý rok zvládnuť podnikanie, ktoré na Slovensku nie je jednoduché. Ale minulý rok 2020 a začiatok tohto roku bol pre nás likvidačný. Zatvoriť reštauráciu nie je také jednoduché, pretože naše prevádzkové náklady sú vysoké. Nie je to len nájom. Je to aj voda, plyn, elektrika, všetky odvody na zamestnancov, a pravdaže sú to aj náklady na tovar,“ objasňuje majiteľka prevádzky Alexandra Kraus.
Zakladateľka prevádzky ďalej vysvetľuje, že jej podnik sa okrem iného musí dopredu zásobovať tovarom, ktorého dĺžka spotreby je značne obmedzená. Buď ho jej tím dokáže spracovať, alebo musia potraviny putovať priamo do kontajnera – čo je pre reštauráciu samo o sebe veľmi veľký náklad a škrt cez rozpočet.
„Rezervy, ktoré sme si v minulých rokoch vytvorili, sme už celé minuli. Súčasný stav je pre nás devastačný, nedokážeme a nemáme z čoho ďalej ťažiť, takže sa zadlžujeme. Požičiavame si peniaze, zadlžujeme sa v bankách, čo je pre nás veľmi náročné, pretože zároveň nevieme, kedy budeme môcť opäť otvoriť a vytvárať tržby, ktoré by nám dovoľovali platiť tieto dlhy,“ objasňuje.
Pomoc pre cestovný ruch je podľa nej veľmi nedostatočná a veľmi pomalá. Za všetko hovorí skutočnosť, že až v týchto dňoch nastáva kompenzácia za marec a apríl minulého roku. Už v auguste však bolo podľa Alexandry Kraus neskoro.
„Potrebujeme sa dostať k peniazom oveľa rýchlejšie, aby sme dokázali platiť a nie zadlžovať sa. Naše tržby sú nulové, keďže máme zatvorenú prevádzku a mať v Tatrách v tomto období otvorené okienko je zbytočné, pretože ľudia sa v zime, ktorá tu panuje, jednoducho nedokážu najesť.“
Tento zlý stav pretrváva podľa Kraus už príliš dlho. Konštatuje pritom, že nemajú žiaden problém fungovať za rovnakých hygienických a bezpečnostných podmienok, ako v lete.
„Veľmi radi by sme opäť privítali hostí u nás v reštaurácii. Turisti nám chýbajú a potrebujeme ich. Sme tu pre vás a chceme vám konečne ponúknuť naše jedlá a služby v Tatrách.“
Situácia sa tak skoro nezlepší
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) očakáva pretrvávajúci pokles počtu turistov aj v roku 2021, čo spôsobí výrazný pokles v tržbách nielen v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, ale aj v ďalších službách cestovného ruchu.
V porovnaní s rokom 2020 bude podľa odborníkov žiaľ pokračovať menší záujem zahraničných turistov. V roku 2021 AHRS očakáva pokles počtu prenocovaní o 38 %, čo predstavuje menej ubytovaní v porovnaní s rokom 2019 o viac ako 4,3 milióna. Počet prenocovaní tak v roku 2021 klesne o viac ako 8,7 milióna, čo je najhorší výsledok za posledných 23 rokov.
Asociácia preto žiada vládu a príslušné rezorty, aby čo najskôr navýšili finančnú pomoc v schéme pre cestovný ruch. Taktiež žiadajú vytvorenie novej agentúry, ktorá bude zameraná čisto na podporu cestovného ruchu.
Na stole by podľa nich malo byť aj predĺženie splatnosti sociálnych odvodov do konca roka 2021. Rezort hospodárstva by mal podľa nich zase urgentne zvýšiť výšku pomoci predovšetkým za obdobia lockdownu, a zároveň prijať opatrenia na zrýchlenie schvaľovania žiadostí a vyplácania pomoci.
Ako sa dostať k peniazom od štátu?
Projekt Kompas pomoci upozorňuje, že mnoho firiem či obyvateľov Slovenska vôbec nečerpá dostupnú pomoc, lebo sa v nej nedokážu zorientovať. O dostupnej pomoci chýbajú zrozumiteľné informácie sústredené na jednom mieste.
„Úvodný dotazníkový prieskum projektu ukázal, že až 61 % respondentov nečerpá existujúcu pomoc, lebo si myslia, že na ňu nemajú nárok, očakávajú byrokraciu, ktorá ich bude stáť viac energie než úžitku a obávajú sa prípadných kontrol či byrokratického dokazovania. Takmer polovica respondentov by zároveň pomoc rada okamžite čerpala,“ objasnil marketér Juraj Farkaš z firmy Prolycus.
Dobrovoľnícka platforma Kompas pomoci tieto bariéry odstraňuje a je postavená na reálnych odporúčaniach ľudí, ktorí by prijali lepšiu zrozumiteľnosť a sústredenie informácií na jednom mieste. Ide vlastne o jednoduchého sprievodcu, ktorý ťa na jednom mieste prevedie celým procesom čerpania pomoci od štátu.
Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy