Majiteľom mačky hrozí vážna duševná porucha: Postihuje 21 % Slovákov, dôvodom môže byť parazit (ŠTÚDIA)

Existujú dva tábory ľudí, ak sa rozprávame o domácich miláčikoch. Prvý tábor sú tí, ktorí milujú a obľubujú psy. Druhou skupinou sú milovníci mačiek. Vlastniť mačku je krásny zážitok a to aj napriek veľmi komplikovanej povahe, ktorá sa týmto malým šelmám pripisuje.

Podľa poslednej štúdie sa však u vlastníkov mačiek môže zdvojnásobiť riziko porúch súvisiacich so schizofréniou. Na štúdiu poukázal portál Science Alert. 

Dôvodom môže byť parazit

Austrálski vedci vytvorili analýzu, teda výskum všetkých 17 štúdií, z 11 krajín, ktoré boli publikované za posledných 44 rokov a venovali sa vplyvu mačiek na mentálne zdravie človeka. Analýza, zverejnená na Schizofrenia Bulletin, ukázala, že spojitosť medzi vlastnením mačky a schizofréniou existuje.

Psychiater John McGrath a ďalší výskumníci, všetci z Queenslandského centra pre výskum duševného zdravia, našli súvislosť medzi široko definovaným vlastníctvom mačiek a zvýšenou pravdepodobnosťou vzniku porúch súvisiacich so schizofréniou či psychotickými zážitkami.

Myšlienka, že vlastniť mačku môže súvisieť s rizikom schizofrénie, vzišla zo štúdie ešte z roku 1995. Táto štúdia ako príčinu navrhovala to, že majitelia tohto domáceho miláčika sú vystavení parazitom nazývaným Toxoplasma gondii.

Toxoplasma gondii je zväčša neškodný parazit. Môže sa preniesť nedostatočne tepelne upraveným mäsom alebo kontaminovanou vodou. Mačky infikované týmto parazitom ho na človeka môžu preniesť uhryzením alebo výkalmi. Výskumníci naprieč rokmi neustále nachádzajú podivnejšie dôsledky, ktoré pravdepodobne spôsobuje parazit.

Keď sa totiž Toxoplasma gondii dostane do nášho tela, môže infiltrovať centrálny nervový systém a ovplyvniť neurotransmitery. Parazit je spájaný so zmenami osobnosti, vznikom psychotických symptómov a niektorými neurologickými poruchami vrátane schizofrénie.

Toto spájanie však nie je dôkazom, že parazit skutočne spôsobuje tieto zmeny, a ani to, či sa v tomto prípade preniesol parazit z mačky na človeka. 

zdroj: Unsplash/Oleg Ivanov

Vedci veria v isté spojenie

Doterajší výskum priniesol veľmi zmiešané závery. Niektoré štúdie prišli so zistením, že pobyt s mačkami počas detstva môže u človeka zvýšiť pravdepodobnosť vývinu schizofrénie. Nie všetky štúdie však túto súvislosť našli. Niektorí odborníci tiež spájajú výskyt mačiek v živote človeka s vyšším skóre na stupniciach, ktoré merajú črty súvisiace so schizofréniou.

Opäť, iné štúdie túto súvislosť nepreukazujú. Práve preto, že štúdie naprieč rokmi ukazovali rôzne výsledky, McGrath s tímom sa rozhodli, že je potrebné dôkladne preskúmať a zanalyzovať všetky.

Táto analýza 17 štúdií zistila významnú súvislosť medzi chovaním mačky a nástupom schizofrénie. „Zistili sme, že jedinci vystavení mačkám mali približne dvojnásobnú pravdepodobnosť vzniku schizofrénie,“ vysvetlil tím.

Je však nutné zmieniť, že 15 zo 17 analyzovaných štúdií boli štúdie prípadovej kontroly. Tento druh výskumu nemôže dokázať príčinu a následok, pričom sa často nezaoberá vecami, ktoré mohli ovplyvniť expozíciu aj výsledok. Množstvo skúmaných štúdií malo taktiež nízku kvalitu, čo je niečo, čo autori analýzy zdôrazňujú.

Nekonzistentné výsledky

Zistenia boli v rámci štúdií nekonzistentné, avšak štúdie s vyššou kvalitou naznačovali, že asociácie v neupravených modeloch mohli byť spôsobené faktormi, ktoré mohli ovplyvniť výsledky.

Jedna štúdia nezistila žiadnu významnú súvislosť medzi vlastnením mačky pred dosiahnutím veku 13 rokov a neskorším rozvojom schizofrénie. Avšak prišla s výsledkom, že súvislosť existuje pri zúžení vlastníctva mačky na konkrétne obdobie a to 9 až 12 rokov. Táto nekonzistentnosť naznačuje, že časový rámec, kedy bol človek vystavený mačke, nie je jasne definovaný.

Štúdia v USA, do ktorej sa zapojilo 354 študentov psychológie, taktiež nenašla súvislosť medzi vlastnením mačky a skóre schizotypie. Avšak tí, ktorí boli mačkou uhryznutí, mali vyššie skóre v porovnaní s tými, ktorí tak neurobili.

Ďalšia štúdia, ktorá sa pozrela na ľudí s duševnými poruchami a bez nich, objavila taktiež súvislosť medzi uhryznutím mačkou a vyšším skóre v testoch merajúcich konkrétne psychologické skúsenosti. Autori tejto štúdie však navrhli, že namiesto mačacieho uhryznutia môžu byť za toto skóre zodpovedné iné patogény, ako napríklad Pasteurella multocida.

Výskumníci pod taktovkou John McGrath súhlasia s tým, že je potrebný lepší a širší výskum. „Náš prehľad poskytuje podporu pre spojenie medzi vlastníctvom mačiek a poruchami súvisiacimi so schizofréniou,“ napísali autori. Podľa nich je však nutné vytvoriť množstvo kvalitných výskumov na veľkých reprezentatívnych vzorkách.  

Andrej je pýchou Slovenska, stojí za objavom svetových rozmerov: V arktickej tundre nás strážili sprievodcovia s puškami

Choroba, ktorej sa obávajú tehotné

Podľa výskumov Slovenskej akadémie vied (SAV) postihuje približne pätinu dospelej populácie (21 %) na Slovensku. Hoci väčšinou prebieha bez príznakov, môže predstavovať riziko pre tehotné ženy a osoby s oslabeným imunitným systémom, vysvetlila hovorkyňa SAV Monika Tináková pri príležitosti štvrtkového Medzinárodného dňa mačiek.

Parazitologička Daniela Antolová z Parazitologického ústavu SAV pre Teraz.sk vysvetlila kľúčovú úlohu mačiek v šírení tohto parazita.

„Mačka je definitívnym hostiteľom parazita, ktorý u nej žije v čreve. Počas akútnej fázy infekcie vylučuje v truse do prostredia obrovské množstvo oocýst (vajíčok), ktoré sú infekčné pre človeka, pre mačky, ale aj pre všetky druhy teplokrvných živočíchov. Táto fáza vylučovania oocýst trvá v priemere dva týždne.“ 

Napriek tomu, švajčiarska štúdia odhalila, že len malé percento mačiek skutočne vylučuje oocysty do prostredia, čo potvrdzujú aj zistenia slovenských parazitológov. Antolová ďalej vysvetlila, že majitelia mačiek, ktoré žijú výlučne vo vnútri a nie sú kŕmené surovým mäsom, nepredstavujú prakticky  žiadne riziko.

Je taktiež nepravdepodobné, že sa osoba nakazí dotýkaním sa nakazenej mačky, pretože oocysty sa zvyčajne nenachádzajú na srsti mačky. Zároveň, po opustení tela v truse trvá minimálne dva až štyri dni, kým sa stanú infekčnými.