Majstrovské dielo architektúry: Peter a Aleš premenili usadlosť z 19. storočia na vyhľadávanú pálenicu

Javornická pálenica, postavená na mieste pôvodnej hospodárskej usadlosti z konca 19. storočia, je svedectvom toho, ako môže citlivá rekonštrukcia a moderný prístup vytvoriť harmonický celok.

„Našou víziou bolo zachovať ducha miesta a zároveň mu vdýchnuť novú energiu,“ hovorí Petr Kolář, hlavný architekt zo štúdia ADR s. r. o.

„Chceli sme, aby Javornická pálenica nebola len funkčným priestorom, ale aj miestom, ktoré rozpráva príbeh.“

A tento príbeh sa začína už pri príjazde do Javornice. Areál pálenice, ktorý sa rozprestiera pod zrúcaninou hradu Helfenburk, na prvý pohľad pôsobí, akoby tu stál odjakživa. Až pri bližšom pohľade návštevník odhalí, že ide o majstrovské prepojenie starého s novým. Architekti sa museli popasovať s veľkou výzvou. Pôvodné budovy boli v dezolátnom stave, mnohé časti museli byť zbúrané.

„Zachovali sme len základné hmoty a niektoré nosné steny hlavných budov,“ vysvetľuje Aleš Lapka, druhý z hlavných architektov.

Tradícia v novom šate: Javornická pálenica ako symbol obnovy dedičstva

GALÉRIA+ 48

„Všetko ostatné sme museli vybudovať nanovo, ale s veľkým rešpektom k pôvodnej architektúre.“

Výsledkom je komplex, ktorý zahŕňa nielen samotnú pálenicu, ale aj zrekonštruované budovy bývalého hostinca s tanečnou sálou, maštale a stodolu. Nové využitie našli aj ďalšie priestory – vznikol tu obchod, sklad ovocia, chladená kvasáreň, pivničný sklad, dreváreň a garáž. Nechýba ani ubytovanie pre členov rodiny majiteľa a ich prípadných hostí.

„Chceli sme, aby každá budova mala svoj príbeh a zároveň tvorila harmonický celok,“ dodáva Kolář.

To sa odráža aj v použitých materiáloch. Zatiaľ čo pôvodné strechy majú červenú pálenú krytinu, tzv. „bobrovku“, novostavby sú pokryté rovnakou krytinou, ale v čiernej farbe. Fasády budov sú prevažne z klasickej vápennej omietky, časti s drevenou nosnou konštrukciou sú obložené drevenými doskami.

Príbeh „najneochotnejšieho“ miliardára sveta: Vybudoval obdivovanú značku, ktorá generuje zisk 92 miliónov eur ročne

Zaujímavým prvkom je samotná budova pálenice, ktorá je postavená z pohľadových tehál natretých na bielo, čo zdôrazňuje jej význam v celom komplexe.

„Snažili sme sa, aby každý detail mal svoj zmysel a zároveň rešpektoval miestne tradície,“ vysvetľuje Lapka. To sa prejavuje aj pri dlažbe dvora a priestoroch okolo budov, ktorá je vyrobená z prírodných kameňov, prevažne žuly.

Javornická pálenica však nie je len o budovách. Súčasťou areálu je aj rozsiahly ovocný sad a záhrada, ktoré dodávajú celému miestu autentický vidiecky charakter.

„Chceli sme, aby návštevníci mohli zažiť celý proces výroby pálenky – od zberu ovocia až po finálny produkt,“ hovorí Kolář.

Umenie destilácie: Ako sa rodí tekuté zlato našich predkov

Výroba pálenky je fascinujúci proces, ktorý v sebe spája tradície, zručnosti a vášeň. Táto cesta od čerstvého ovocia až po lahodnú pálenku začína už v ovocných sadoch, kde dozrievajú šťavnaté plody. Skúsení pestovatelia pozorne sledujú vývoj ovocia a vyberajú ten najvhodnejší čas na zber. Každý druh ovocia má svoj ideálny okamih, keď je najsladší a najbohatší na arómy.

Po zbere sa ovocie dôkladne preberá. Poškodené či nahnité kusy sa vyraďujú, aby neovplyvnili kvalitu budúcej pálenky. Vybrané ovocie sa následne umyje a zbaví stopiek či kôstok. Tento krok je kľúčový na dosiahnutie čistej chuti destilátom. Niektorí výrobcovia dokonca tvrdia, že práve tu sa rodí charakter budúcej pálenky.

Starý dom na Kopaniciach premenil na vyhľadávaný gurmánsky raj: Závisť je na Slovensku rozšírenejšia, než bol Covid-19

Očistené ovocie putuje do kvasných nádob. Tu sa začína proces fermentácie, počas ktorého sa cukry v ovocí premieňajú na alkohol. Skúsení páleničiari vedia, že trpezlivosť je v tejto fáze kľúčová.

Kvasenie môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov v závislosti od druhu ovocia a podmienok. Počas tohto obdobia sa pravidelne kontrolujú priebeh kvasenia a teplota, aby sa zabezpečil optimálny výsledok.

Keď je kvas pripravený, nastáva najvzrušujúcejší moment – destilácia. V tradičných medených kotloch sa kvas pomaly zahrieva. Pary stúpajú nahor a prechádzajú cez chladiace zariadenie, kde sa opäť menia na tekutinu.

zdroj: BoysPlayNice

Prvá časť destilátu, takzvaná úvodka, sa oddeľuje, pretože obsahuje nežiaduce látky. Potom prichádza „jadro“ – najkvalitnejšia časť destilátu, ktorá tvorí základ budúcej pálenky. Na konci sa oddeľuje aj „dokvas“, ktorý už nemá požadovanú kvalitu.

Získaný destilát sa často podrobuje druhej destilácii, ktorá ešte viac zjemní jeho chuť a zvýši obsah alkoholu. Táto fáza vyžaduje veľkú zručnosť a skúsenosti, pretože práve tu sa formuje konečný charakter pálenky. Majstri destiléri vedia presne, v ktorom momente ukončiť proces, aby zachytili to najlepšie z ovocia.

Po destilácii nasleduje fáza zrenia. Niektoré pálenky sa plnia priamo do fliaš, iné sa nechávajú dozrievať v drevených sudoch. Zrenie v sudoch dodáva pálenke ďalšiu vrstvu komplexnosti, jemné drevité tóny a zlatistú farbu. Dĺžka zrenia sa líši podľa typu pálenky a požadovaného výsledku.

Finálnym krokom je úprava pálenky na požadovaný konzumný obsah alkoholu, ktorý sa zvyčajne pohybuje okolo 40 – 50 %. Toto riedenie sa robí s veľkou presnosťou, aby sa zachovala rovnováha chutí a vôní. Nakoniec sa pálenka filtruje, aby sa odstránili prípadné nečistoty, a plní sa do fliaš.

Celý proces výroby pálenky je náročný na čas, trpezlivosť a odborné znalosti. Od výberu najlepšieho ovocia až po konečné plnenie do fliaš môžu uplynúť mesiace či dokonca roky. Výsledkom je však unikátny produkt, ktorý v sebe nesie esenciu ovocia a zručnosť jeho tvorcov. Každá fľaša kvalitnej pálenky je tak nielen nápojom, ale aj príbehom o tradícii, prírode a ľudskom umení.

Čítajte viac z kategórie: Architektúra