Majú Rusi novú zbraň? Na Ukrajinu zaútočila neznáma technika, odborníci si lámu hlavu
- Ukrajinskej protivdzušnej obrane sa podarilo zostreliť neidentifikovaný dron
- Charakteristikou i tvarom pripomína ruský prieskumný dron, no jeho výskyt nedáva zmysel
- Ukrajinskej protivdzušnej obrane sa podarilo zostreliť neidentifikovaný dron
- Charakteristikou i tvarom pripomína ruský prieskumný dron, no jeho výskyt nedáva zmysel
Ani po vyše dvoch rokoch odkedy Rusko napadlo Ukrajinu sa nezastavilo ruské bombardovanie. Kremeľské sily útočia nielen na vojenské objekty a pozície, ale aj na civilistov. Cieľmi sú často obytné domy, komerčné objekty či dokonca nemocnice.
Využívajú rakety dlhého doletu v kombinácii so samovražednými dronmi. Ukrajinskí vojaci a inžinieri dokážu z trosiek a úlomkov určiť presne, o akú strelu či dron išlo. Útok z 20. júla ale nechal Ukrajincov v zmätku. Na mieste útoku našli trosky techniky, ktorú nikdy predtým nevideli.
Išlo o dron, ktorý mal podľa Defense Express lietať v obzvlášť nízkej výške – okolo 20 až 30 metrov. To podľa expertov svedčí o tom, že bol použitý ako samovražedný dron, a vďaka tejto malej výške ho nemuseli radary ani vidieť.
Pripomína ruský prieskumný dron, ktorý sa už ale nevyrába
V oficiálnych správach sa píše, že ukrajinská obrana pri útoku z 20. júla zostrelila 13 zo 16 iránskych dronov Šáhid a tiež jeden neidentifikovaný dron.
Expertom z portálu sa podarilo získať viac fotografií tohto dronu, ktoré ich utvrdili v presvedčení, že takýto stroj sa ešte na bojisku neobjavil. Od iránskych dronov, ako je Šáhid-136, sa veľmi odlišuje.
Ide o dron s možným rozpätím krídel viac ako 4 metre, ktorý má štvorcový profil trupu. Podľa Defense Express pripomína tento stroj ruský prieskumný dron ZALA 421-20, s ktorým má podobné vlastnosti. ZALA 421-20 je ale prieskumný dron, ktorý nelieta v takých nízkych výškach ako stroj zostrelený nad Kyjevom.
Navyše, drony tohto typu sa nikdy masovo nerozšírili a pochádzajú ešte zo začiatku minulého desaťročia. V súčasnosti sa už tieto drony zrejme nevyrábajú a ich producent ich už nezaradil ani do firemného katalógu.
Nie je ale vylúčené, že Rusi sa vrátili k jeho výrobe alebo že išlo o nejaký archívny kus, ktorý vytiahli zo skladu.
Rusi podnikajú útoky na energetickú štruktúru
Ak by však šlo o nový dron, Ukrajincom by to spôsobilo ďalšie vrásky na čele, pretože drony v súčasnosti patria k zbraniam, ktoré im robia najväčšie problémy.
Rusi aktuálne s dronmi útočia hlavne na ruskú energetickú infraštruktúru. Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi tento týždeň varoval, že obyvateľov Ukrajiny môže čakať krutá zima v dôsledku energetickej krízy.
„Energia, energia, energia. Nikdy som nevidel všade takú jednotu. Táto otázka ich naozaj trápi,“ opísal Grandi pre agentúru DPA najväčšie starosti našich susedov.
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) zaznamenal v poslednom období mierny nárast počtu ukrajinských utečencov. Hlavným dôvodom ich odchodu však nie sú priame vojenské útoky ruských inváznych síl, ale obavy z nedostatku energie.
Obyvatelia Ukrajiny čelia od mája niekoľkohodinovým výpadkom elektriny na celom území krajiny. Táto situácia je dôsledkom ničivých ruských raketových a dronových útokov, ktoré zasiahli predovšetkým ukrajinské elektrárne. Od marca boli zničené zariadenia s celkovou kapacitou presahujúcou deväť gigawattov.
Obavy z chladnej zimy bez vykurovania sa stávajú hlavným faktorom, ktorý núti ľudí hľadať útočisko v zahraničí. Paradoxne, obyvatelia, najmä v meste Charkov, sa obávajú výpadkov elektriny nielen počas zimných mesiacov, ale aj v súčasnom horúcom období.
Vzhľadom na tieto okolnosti predstavitelia UNHCR zdôrazňujú nevyhnutnosť pokračovať v podpore Ukrajiny. Energetická kríza sa tak stáva kľúčovým problémom, ktorý ovplyvňuje životy obyvateľov a ich rozhodnutia o zotrvaní v krajine.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Defense Express, TASR