Manažér Tatra banky o udržateľnej stratégii: Nechceme žiť na účet planéty, naša Zem nemá povolené prečerpanie
- Tatra banka je dlhodobo lídrom na poli inovácií. Odhodlane sa hlási aj k ESG - environmental, social a governance princípom
- Banka sa roky usiluje o udržateľnosť vďaka digitálnym inováciám či podpore perspektívnych udržateľných projektov
- Na ich podporu vydala aj špeciálne Zelené dlhopisy v hodnote 300 miliónov eur. V ponuke bola aj udržateľná hypotéka
- Tatra banka je dlhodobo lídrom na poli inovácií. Odhodlane sa hlási aj k ESG - environmental, social a governance princípom
- Banka sa roky usiluje o udržateľnosť vďaka digitálnym inováciám či podpore perspektívnych udržateľných projektov
- Na ich podporu vydala aj špeciálne Zelené dlhopisy v hodnote 300 miliónov eur. V ponuke bola aj udržateľná hypotéka
Korporátna zodpovednosť je v roku 2021 čoraz väčšou témou. Prispôsobuje sa tomu aj Slovensko a v našej krajine medzi firmami vedie v inováciách Tatra banka. Tá čerstvo vytvorila pozíciu Sustainability managera, čím zvýraznila svoju snahu naplno sa venovať téme ESG.
ESG je skratka, ktorá hovorí o troch aspektoch udržateľnosti, ku ktorým by sa malo hlásiť každé moderné a zodpovedné podnikanie. Tri písmená (Environmental, Social, Governance) určujú vzťah firmy k životnému prostrediu, komunite a zaväzujú ju k zodpovedným spôsobom riadenia firmy.
Z nového trendu benefitujú všetci – udržateľné firmy sú ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, majú príjemnejšiu internú firemnú kultúru na vysokej úrovni a sú priamo aktívne aj vo svojej komunite.
O ESG princípoch v Tatra banke sme sa rozprávali so Sustainability managerom Tomášom Kvašňovským.
S ESG inováciami prichádzate prakticky na každom fronte, no o Tatra banke je známe, že sa venuje spoločensky zodpovedným aktivitám a profiluje sa ako zodpovedná banka už dlhodobo.
Pre Tatra banku sú inovácie prirodzenou súčasťou už od jej vzniku. Pre nás to ale nie je len v rovine udávania trendu a prinášania inovácií. Ide o celý koncept zodpovednej banky, ktorý je založený na dodržiavaní princípov trvalej udržateľnosti.
Celé roky veríme, že posúvaním hraníc bankovníctva vo vzájomnom prepojení inovácií, umenia a vzdelania spoluvytvárame novú inteligentnú budúcnosť. V našich rozhodovacích procesoch a v dlhodobých stratégiách majú témy udržateľnosti svoje neodmysliteľné miesto.
Stanovujeme si konkrétne merateľné ciele, aby sme takéto aktivity vždy vedeli vyhodnotiť a do budúcna sa tak zlepšovať. Nebudem sa tajiť ani tým, že téma udržateľnosti nám neraz prináša aj neľahké výzvy – nové produkty či služby sú často aj o tom, že sa musíme vnútorne zladiť s novými skutočnosťami alebo spôsobmi práce.
ESG je pre mnohých však skôr abstraktnou skratkou. Čo konkrétne predstavuje?
Je to čaro nepoznaného. To, čo bolo pred rokom či dvoma iba témou budúcnosti, je dnes už bežnou realitou.
Téma trvalej udržateľnosti môže mať niekoľko názvov a pomenovaní, ktoré spolu súvisia alebo sú synonymom. Spomeniem napríklad pojmy ako zelená ekonomika, zodpovedné podnikanie, spoločenská zodpovednosť, sustainabilita alebo práve zmienená skratka ESG. Ide o skratky troch anglických slov: Environment (E), Social (S) a Governance (G).
Environmentálna časť tejto témy sa venuje ekológii. Ide o klimatické otázky, problematiku uhlíkovej stopy, separáciu odpadu, cirkulárnu ekonomiku alebo ochranu prírody.
„Správajme sa tak, aby sme si mohli ísť dnes pokojne ľahnúť a zajtra sa zobudili do sveta, ktorý bude aspoň taký dobrý, ako ten včerajší.“
Sociálna časť pokrýva spoločensky zodpovedné aktivity, ako je vzdelávanie a jeho podpora alebo celkovo podpora smerovaná do spoločnosti v rôznych oblastiach. Môže ísť o umenie, šport, sociálne slabších alebo vylúčené komunity. V oblasti vnútorného života firmy ide o angažovanosť zamestnancov, pracovné podmienky či diverzitu.
Governance môžeme vnímať ako zodpovedné riadenie. Sem patrí oblasť transparentnosti, ako sa firmy správajú v biznise, ale aj v otázke odmeňovania pracovníkov. Prípadne, ako eticky a zároveň bezpečne narábajú s dátami.
Vaša pozícia, Sustainability manager, je v Tatra banke úplnou novinkou – prečo ste ju vytvorili?
Témam trvalej udržateľnosti v jej rôznych podobách sa u nás venuje až 9 tímov z rôznych kútov banky. To si už skutočne vyžaduje koordináciu, usmerňovanie a zároveň aj riadenie v kontexte dlhodobej stratégie banky.
V rámci environmentálnych aktivít ste do portfólia pridali napríklad Zelené dlhopisy v objeme 300 miliónov eur. Kam budú tie peniaze investované?
Túto tému mám veľmi rád. Je vynikajúce, že naše Zelené dlhopisy držia hneď niekoľko prvenstiev:
- Je to prvý zelený dlhopis vydaný na Slovensku
- Prvý zelený dlhopis vydaný v rámci medzinárodnej skupiny Raiffeisen
- Prvý verejne vydaný bankový zelený dlhopis v regióne strednej a východnej Európy
Financie sú určené a použité na projekty, akými sú zelené budovy (ich výstavbu a rekonštrukciu), obnoviteľné zdroje, energetická efektívnosť, čistá doprava, poľnohospodárstvo a lesníctvo, vodné a odpadové hospodárstvo.
Takto financované aktivity vieme premeniť aj na konkrétne číslo, aký dopad tieto investície mali. Napríklad vo forme úspory energie, zníženia emisií skleníkových plynov, úspory vody, počtu financovaných elektromobilov a podobne.
Zaujímavou novinkou sú aj Fondy pre modrú planétu. V čom sú iné oproti iným fondom, ktoré ponúkate?
Z trvalej udržateľnosti sa stala dominantná investičná téma. Fondy pre modrú planétu umožňujú klientom zhodnocovať peniaze v súlade s ich osobnými hodnotami, čím zarábajú na úspechu spoločensky zodpovedných firiem.
Tieto fondy sme nastavili v súlade s ekologickými, sociálnymi a etickými kritériami, čo znamená, že klienti investujú do tých „správnych“ a zodpovedných firiem.
Firmy, do ktorých investujú Fondy pre modrú planétu, produkujú v porovnaní s trhom o 40 % menej emisií, o 84 % menej odpadu či majú o 74 % nižšiu spotrebu vody.
Do ktorých firiem? Ako sú nastavené kritériá pre firmy, ktoré sa môžu objaviť v ESG fondoch?
Nejde iba o firmy. Pri Fondoch pre modrú planétu sa výber zameriava na firmy a štáty, ktoré vysokou mierou prispievajú k spoločenskému rozvoju, správajú sa transparentne a eticky, podporujú ľudské práva či spĺňajú prísne environmentálne kritériá.
Investičný proces okrem iného zahŕňa aj tzv. negatívny skríning, pri ktorom sa z potenciálnych investičných možností vylúčia subjekty, ktoré nespĺňajú etické, sociálne alebo environmentálne kritériá.
Pri firmách sa sleduje napríklad ochrana životného prostredia, starostlivosť o zamestnancov, transparentnosť či bezpečnosť produktov. Pri štátoch zas dodržiavanie Parížskej klimatickej dohody, miera korupcie či porušovanie ľudských práv.
Sú Slováci pripravení investovať do udržateľných produktov? Namiesto takých, ktoré by pre nich boli len finančne najvýhodnejšie?
Tak, ako pri každom investičnom produkte, aj tu je hlavným cieľom dosiahnutie výnosu. Záleží však na spôsobe, ktorým sa tento zisk dosiahne. Investovať udržateľne by pre žiadneho Slováka nemalo byť niečo odstrašujúce, práve naopak. Ak sa akákoľvek firma správa zodpovedne, má vyššiu šancu na zdravý rozvoj a stabilitu, vrátane tej ekonomickej.
Koniec-koncov, budú to práve tieto firmy, ktoré sa dokážu jednoduchšie a lepšie prispôsobiť sprísňujúcej sa legislatíve alebo očakávaniam zodpovedných spotrebiteľov, ktorých bude čoraz viac. Ako investor teda na ceste k výnosom môžete urobiť aj veľa dobrého.
Najviac sa bavíme o inováciách a udržateľnosti v súvislosti s osobným bankovníctvom. Zasahujú však tieto témy nejako aj do obchodov veľkých firiem?
Áno, určite. Napríklad pri veľkých developerských projektoch vidíme už dnes veľkú snahu klientov získať pre svoj projekt nielen povinný eko certifikát, ale aj niečo navyše. Silní developeri považujú za samozrejmosť získať pre svoj projekt aj medzinárodné certifikáty, čo nás teší.
Naši klienti sa intenzívne venujú témam obnoviteľných zdrojov energie. My sa, naopak, zase snažíme o to, aby sme im pomohli a podporili ich v transformácii na zelené riešenia. Dá sa očakávať, že nezelené, alebo inak povedané aj brown či ESG-unfriendly projekty, budú mať časom väčší problém získať financovanie na ich realizáciu.
Financovanie takýchto projektov bude časom drahšie, alebo možno raz nebude dostupné vôbec.
A čo vaše každodenné fungovanie? Tatra banka je známa tým, že používa len recyklovaný papier a aj toho len minimum.
(úsmev) Áno, v našich kanceláriách a v pobočkách používame už iba recyklovaný papier. Sme hrdí aj na digitálne inovácie, ktoré spotrebu papiera redukujú – ako príklad môžeme spomenúť digitálne marketingové materiály v našich pobočkách. Informačné prospekty o našich produktoch a službách už netlačíme, ale jednoduchým naskenovaním QR kódu si ich môžu klienti stiahnuť do svojich mobilov a majú ich tak kedykoľvek a kdekoľvek k dispozícii.
Ako súvisia vaše digitálne inovácie s ochranou životného prostredia?
Inovácie vytvárame tak, aby šetrili nielen čas našim klientom, ale aj životné prostredie nás všetkých. Preto sme priniesli technológie, vďaka ktorým sa dá vybaviť takmer všetko online – cez našu aplikáciu Tatra banka, chatbota Adama či jednoduchým overením identity cez Hlasovú či Tvárovú biometriu.
Do života sme uviedli aj Bankomat 2.0, ktorý má vkladovú a výberovú funkciu, čím „recykluje“ hotovosť a prispieva tak k znižovaniu obehu hotovosti s pozitívnym dopadom na uhlíkovú stopu. Mimochodom, uhlíkovú stopu chceme minimalizovať aj vo vnútri banky.
Jedným z našich interných projektov je projekt sťahovania našich zamestnancov z troch budov centrály do jednej. Výrazne tým obmedzíme využívanie zdrojov a zlepšíme dopad na životné prostredie.
Nebojíte sa, že vaše aktivity v tejto oblasti ľudia odsúdia ako „greenwashing“, ktorý dnes letí v obrovskom množstve kampaní?
Sme veľmi opatrní v tom, ako komunikujeme. Naše aktivity, aj tie komunikačné, veľmi citlivo zvažujeme aj v tomto kontexte. Kampaň #premodruplanetu sme neurobili len preto, aby bola, lebo je to teraz in. Je to zarámcovanie nášho prístupu.
Ide o dlhodobý koncept. Roky sa venujeme aktívnej podpore umenia a vzdelania či už prostredníctvom grantov Nadácie Tatra banky, ale aj priamo. Napríklad, vďaka generálnemu partnerstvu so Slovenskou národnou galériou majú všetci návštevníci vstup zdarma počas celého roka. A, prirodzene, patria sem aj zelené témy, ktoré sa dotýkajú aj vývoja produktov.
Napríklad, spoločensky zodpovedný fond sme priniesli už v roku 2010. Dnešný Fond pre modrú planétu teda nie je nič nové. Ten prvý pred desaťročím akurát predstihol svoju dobu a investori oň neprejavili záujem. Dnes sa nachádzame v úplne inom svete a doba podobným produktom, riešeniam a komunikácii zelených tém praje oveľa viac.
Tatra banka je však modrá banka a modrá aj zostane. Nechceme komunikovať „zeleno“, aj keď hovoríme o ekológii.
Dobrým príkladom je aj Bejby Blue, prvá digitálna osobnosť na Slovensku. Od svojho vzniku žije v digitálnom priestore aj eko témami a prináša ich mladým ľuďom zrozumiteľným spôsobom, ich jazykom a štýlom.
Byť prvoplánovo zelenou nie je jej štýl, ani náš. Ako som už zdôraznil, trvalá udržateľnosť pre nás nie je len o ekológii, ale zahŕňa aj sociálny aspekt a zložku zodpovedného riadenia.
Greenwashing je marketingový postup, kedy spoločnosť investuje viac do komunikácie a propagácie ekologických aktivít, než do reálnych riešení. Sú to napríklad billboardy s bezvýznamnými zelenými tvrdeniami či chválenie sa certifikátmi, ktoré nemajú žiadnu váhu.
Súčasťou udržateľnosti je aj sociálny faktor, teda prístup k ľuďom. V čom k nim pristupujete inak, než pred 10 rokmi?
Máme vysoko nastavené štandardy pre transparentnosť komunikácie. Staráme sa nielen o prácu a ciele ľudí, ale aj o ich zdravie. Zamestnancov vnímame ako ľudské bytosti, nie sú to čísla vo výkazoch. Súčasťou ročných cieľov našich ľudí je aj osobný rozvoj (tzv. „Be Better“ cieľ), nie sú to len biznisové ciele.
Dôležitou súčasťou je vzdelávanie, či už externé alebo interné, formou koučingov či iných rozvojových programov. Uvedomujeme si, že každý z nás je iný. Podporujeme diverzitu a veríme, že len všetci spolu môžeme byť najlepší (úsmev).
Mnohé z interných zmien v Tatra banke sú však pre Slovákov len informáciou v tlačovej správe. Aj keď ide o skvelé zmeny, nie sú pre nich hmatateľné. Prečo by mal byť bežný človek nadšený, že sa tieto zmeny dejú?
Spoločenská zodpovednosť je vysoko aktuálna téma s presahom do všetkých oblastí života ľudí. Mnohí z nás tému trvalej udržateľnosti vnímajú iba cez ekologické témy. Nie je to však iba o tom, aj keď ochrana životného prostredia je jeden z jej kľúčových svetov.
Niektorí z nás už sedia v rozbehnutom vlaku, niektorí ešte len teraz naskakujú do jednotlivých vagónov. Je potrebné sa zamyslieť nad tým, ako sa správame v súčasnosti, aj s ohľadom na budúce generácie. Ako to, čo robíme, vplýva na okolie z dlhodobého hľadiska. Nielen ekologického, ale aj sociálneho, ekonomického, atď.
Nechceme žiť na účet planéty, nakoľko naša Zem nemá povolené prečerpanie. Ja osobne sa držím jednej základnej filozofie: správajme sa tak, aby sme si mohli ísť dnes pokojne ľahnúť a zajtra sa zobudili do sveta, ktorý bude aspoň taký dobrý, ako ten včerajší. Alebo aj lepší. Taký svet si prajeme aj pre naše deti.