Mária sa učila od mentorky z Ikey. Stojí za dokonalým interiérom stanice smerujúcej na Lomnický štít

Máriu Bujňákovú nemožno inak nazvať ako dizajnérsky talent. Ešte počas stredoškolských čias vycestovala do španielskej Málagy, kde naberala skúsenosti v tapetovom štúdiu.

Po ukončení vysokej školy opäť zbalila kufre a odišla na sever Európy. Priamo do Švédska, kde v rámci pracovnej stáže pôsobila pod dohľadom mentorky z IKEY. Pred šiestimi rokmi si s bratom a švagrinou otvorili dnes už vychýrené dizajnérske štúdio Furnicoolture a stoja aj za interiérom stanice na Lomnický štít, ktorý považujú za svoju srdcovku.

Mária sa síce narodila v malebnom mestečku Kežmarok, ale už 12 rokov, teda od začiatku štúdia na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, žije v metropole východu. Okrem iného je a internou doktorandkou na svojej Alma mater. „Odmalička nás rodičia viedli k umeniu a obidvaja s bratom sme navštevovali základnú umeleckú školu,“ spomína.

zdroj: Annamária Digoňová

Láska k dizajnu

Mária išla v šľapajach o tri roky staršieho brata, ktorý v čase jej štúdia na vtedajšej Združenej strednej umeleckej škole v Kežmarku študoval dizajn na Fakulte umení na TUKE.

„Láska k dizajnu sa prehlbovala počas školy a naplno sa prejavila po jej skončení. Reálna práca na projektoch ukázala, že je to odbor, v ktorom chcem rozvíjať svoju kreativitu.“

Ešte počas strednej školy mala možnosť vycestovať do španielskej Málagy (Picassovho rodiska). Išlo o štipendijný program, kde jej udelili grant na zahraničnú pracovnú stáž v študovanom odbore. „V tom čase som mala 17 rokov a bola to pre mňa nesmierna skúsenosť v tak mladom veku pracovať v profesionálnom tapetovom štúdiu celý mesiac. Naučila som sa pracovať v grafickom editore, využívať schopnosti farebného a kompozičného cítenia a zdokonalila sa v cudzom jazyku.“

Po stáži úspešne zmaturovala s kolážami z tapiet, ktoré si priniesla zo Španielska. „Táto stáž mi určite dodala ďalšiu odvahu v nasledujúcom štúdiu v zahraničí na vysokej škole.“

Stojan na vizitky ako šperk

Od kamarátky sa dozvedela o ďalšej stáži cez Creative Industry Košice (CIKE), a to v spoločnosti Ryba Košice, kde nakoniec pôsobila tri mesiace. Kreatívna rezidencia v Ryba Košice bola pôvodne zameraná na vytvorenie grafiky v rámci 70. výročia tejto spoločnosti.

„Navrhla som stojan na vizitky s dominantným kovovým rybacím chvostom. Mierne upravený sa použil aj ako šperk, ktorý sériovo vyrobili a predávali na hudobnom festivale Pohoda.“

Dodáva, že zámerom bolo vytvoriť produkt s dvoma funkciami – módny doplnok, ale aj hrebeň, ktorý často na festivale chýba.

zdroj: RYBAKE

Pod „dohľadom“ Ikey

Mária po ukončení vysokej školy opäť pocítila túžbu vycestovať. Tentoraz jej kroky nesmerovali na juh Európy, ale na sever do Švédska, kde bola na trojmesačnej stáži pre mladých podnikateľov. Podarilo sa jej získať štipendium cez spomínané Creative Industry Košice (CIKE), ktorí jej pobyt zabezpečili.

„K Škandinávii som mala blízko, pretože som už jeden semester študovala na Národnej akadémii umení v Osle. Pre mňa sú tieto krajiny „trend settermi“ dizajnu a sú nám štýlovo blízke. Aj vo vlastnej tvorbe sa riadim princípmi severského štýlu (jednoduchosť, čisté tvary, prírodné materiály a striedmejšia farebnosť…).“

Spolupracovala s mentorkou, ktorá 9 rokov pracovala ako dizajnérka v IKEY. Vraví, že ju naučila veľa najmä o retail dizajne. Viedla ju k precíznosti a k dopracovaniu každého detailu.

„Počas stáže sme sa navzájom dopĺňali a učili. Ja som ju učila používať 3D program na vizualizovanie, a ona mňa, naopak, naučila praktické postupy v manuálnej práci (napríklad pri tvorbe modelov navrhovaných produktov). Dala mi plnú zodpovednosť viesť projekt so zahraničným klientom, výrobcami a dodávateľmi.“

Podľa nej sú Švédi vo všeobecnosti systematický a pracovitý národ s osobitým zmyslom pre humor a podnikateľským zmýšľaním. Dodáva, že aj preto si túto spoluprácu naplno užívala.

Dizajnérske štúdio

V roku 2015 si v Košiciach spolu s bratom a švagrinou otvorili vychýrené dizajnérske štúdio Furnicoolture. Keďže všetci traja absolvovali rovnakú vysokú školu, majú aj jednotný základ s rôznymi silnými stránkami, ktoré s rozumom využívajú.

„Brat Patrik sa venuje najmä interiérovému a nábytkovému dizajnu, technickým a realizačným procesom. Ja preberám projekty zamerané na tvorbu vizuálnej identity, obalový dizajn, menšie produkty a špecifické interiéry hlavne vo verejných priestoroch. Mia sa zase našla v produktovom i art dizajne, redizajne interiérov a taktiež webdizajne. Nechcem nikomu krivdiť, makači sme všetci,“ dodáva s úsmevom.

zdroj: Furnicoolture

Rozdiel medzi nimi je len v tempe a v inej motivácii. Vraví, že spolupráca na spoločných projektoch má väčšinou hladký priebeh bez konfliktov. „Rešpektujeme každého kvality a všetci máme podobný štýl a zmysel pre humor. Ten je dôležitý na zvládanie stresu, ale aj atypických požiadaviek niektorých zákazníkov.“

Štúdio si založili s cieľom prinášať komplexné služby z produktového, interiérového a grafického dizajnu. Rozhodli sa ostať v Košiciach a tomuto kraju prispôsobiť aj ich dizajn.

„Začiatky boli o niečo zložitejšie, pretože sa niektorí zákazníci prvýkrát zoznamovali s dizajnom, ale aj celkovo s prácou dizajnéra.“

Teraz však tvrdí, že situácia sa zlepšila. „Ľudia majú k našej profesii dôveru a rešpekt. Sme tu pre všetkých, ktorí sa neboja zveriť svoj domov, nápad či produkt do rúk odborníkom s občas nekonvenčnými, ale hlavne originálnejšími riešeniami.“

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Furnicoolture (@furnicoolture)

Navrhli interiér stanice smerujúcej na Lomničák

Pandémia do ich biznisu nezasiahla, pretože väčšinou majú dohodnuté projekty na niekoľko mesiacov dopredu. „Mali sme iba skúsenosť, že klienti nezrealizovali naše návrhy, pretože sa báli riskovať a financovať projekt v neistých časoch.“

Mária spolu aj s rodinou, a teda jej kolegami, zrealizovali návrh interiéru nástupnej stanice Skalnaté Pleso. Tento projekt považujú za ich srdcovku. Zákazku získali priamo od investora na základe dobrých referencií.

zdroj: Igor Cziel

„Išlo o rozsiahlejší projekt s rešpektovaním existujúcej architektúry a niektorých pôvodných interiérových prvkov, ktoré bolo potrebné zachovať. Spolupracovali sme s architektmi a jeden z nich zastrešil aj realizáciu.“

Inšpirovali sa, ako inak – samotnými Tatrami, konkrétne scenériou štítov, skalnými útvarmi, ktoré preniesli do polygonálnych obkladov stien. Za materiál zvolili plnofarebnú drevovláknitú dosku v šedej farbe dovezenú z Portugalska priamo od výrobcu.

zdroj: Igor Cziel

„S týmto materiálom som mala skúsenosti z mojej diplomovej práce, preto sme vsadili na jeho dobré vlastnosti vhodné do tohto typu priestoru. Najväčšiu zásluhu na tomto projekte má Patrik, pretože navrhol a zvizualizoval celý interiér a taktiež navrhol autorský a originálny mobiliár priamo pre tento priestor.“

Mária sa podieľala na tvorbe orientačného systému a autorskej grafiky časovej osi, ktorá vedie návštevníkov vstupnou chodbou. „Najnáročnejšia bola asi samotná realizácia, pretože bola ovplyvnená nevyspytateľným počasím v horách a sťaženými podmienkami s manipuláciou a transportom materiálu. Celý projekt trval niekoľko mesiacov s rôznymi úskaliami, ale výsledok stojí za to.“ Navrhli aj photopoint Dedo, ktorý sa nachádza na vrchole Lomnického štítu vo výške 2634 m n. m. 

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Furnicoolture (@furnicoolture)

Dizajn s príbehom

Východniarka sa venuje aj naratívnemu dizajnu, dizajnu s príbehom. Ten sa zaoberá objektmi s príbehom, ktoré vyvolávajú spomienky, emócie a asociácie. Príbeh môže byť obsiahnutý vo forme symbolu alebo v tvarosloví objektu.

„V rámci dizertačnej práce som skúmala kultúrnu identitu výrobku, ktorú formujú príbehy, zvyky, tradície i symboly.“ Taktiež analyzovala psychológiu a úspešnosť naratívnych výrobkov z marketingového hľadiska.

„Praktickým výstupom dizertačnej práce je sémantická hra Myslena s tajnou symbolikou a ponaučením. Figúrky Takka so slovenskou identitou so sekundárnym terapeutickým účinkom a úžitkovou keramikou s ľúbostným motívom sú zabalené do tapisérie autorskými príbehmi o sebaláske a láske k blížnemu. Všetky produkty vedú k sebareflexii a ponaučeniu.“

zdroj: Patrik Bujňák

Uhádni suseda

Takisto vytvorila hru Panelák, nápad vznikol v zahraničí na podnet košickej organizácie Vymenníky, z ktorej ju požiadali pre nich navrhnúť darčekové predmety s témou sídliska. Panelák je spoločenská hra, ktorá obsahuje drevené časti – poschodia paneláka, hrací kríž s ikonkami aktivít a hracie karty s rôznymi vtipnými typmi susedov žijúcich v paneláku.

„Cieľom hry je pomocou hracích kariet a aktivít uhádnuť typ suseda. Hráč aktivitou znázorňuje suseda a ak ho ostatní uhádnu, postaví si svoje poschodie a takto hra pokračuje ďalej. Záverom hry je poskladanie celého paneláka spoločnými silami hráčov.“

Tento koncept Výmenníky zaujal, ale dohodli sa, že im navrhne iný produkt a Mária si ponechá tento a ďalej ho rozvinie. Neskôr vďaka Fondu na podporu umenia návrh zrealizovala a objavil sa aj medzi dielami finalistov na Národnej cene za dizajn v roku 2017.

zdroj: David Hanko

„Po skoro dvoch rokoch som hru redizajnovala, doplnila viac typov susedov, upravila grafiku, vylepšila obal v spolupráci s reklamnou agentúrou a dala profesionálne preložiť slovenské texty do angličtiny. Vznikla tak prvá menšia sériová výroba.“

Mária získala aj ocenenie výherného autorského návrhu dizajnovej tapety v súťaži TA-PE-TY.cz dva roky po sebe. Súťažné návrhy tapiet patria do kolekcie autorských dizajnových tapiet mladých dizajnérov. Stojí aj za všetkými vizuálmi na Art & Tech Days (festival, ktorý spája umenie s technológiami).

zdroj: Mária Bujňáková

Odvážne návrhy ju bavia

V ich dizajnovom štúdiu navrhujú aj interiéry. Za výzvu považuje každé navrhovanie, pretože to obnáša veľa práce od návrhovej časti, až po prípravu technických výkresov a sprievodnej dokumentácie.

„Medzi moje obľúbené projekty patrí odvážnejší návrh obchodu s talianskymi výrobkami a taktiež návrh interiéru nezávislého divadla, na ktorých som pracovala spoločne s bratom. Neobvyklou výzvou bolo pre mňa aj zadanie navrhnúť obchodný demontovateľný stánok pre Aupark Košice.“

zdroj: Eugen Bernáth

Zadanie bolo potrebné navrhnúť a zrealizovať vo veľmi krátkom čase, preto expresne riešila každý detail. „Z produktového dizajnu bola výzva navrhnúť aj cyklostojan opäť pre Aupark Košice.“

Jej najväčším snom je naďalej dostávať príležitosti pracovať na zaujímavých projektoch doma aj v zahraničí, ktoré sa úspešne zrealizujú. „Ďalším snom je dostať niektoré moje menšie produkty do sériovej výroby a následne predaja. Na to potrebuje dizajnér veľa trpezlivosti, energie, ale aj finančných prostriedkov.“