Mariupol je mestom hororu. Domy neexistujú, telá mŕtvych sú stratené

Otrasné príbehy, ktoré v prístavnom meste na juhovýchode Ukrajiny zažili mnohí, porozprávala Oľga Sagirovová. Bombardovanie zasiahlo i jej dom a ako jediná z domácnosti prežila. Jej manžel a rodičia zahynuli a Oľga nevie, kde sú ich telá.

Začiatkom marca bolo v jej oblasti pomerne ticho. Každú noc však s manželom spali v pivnici. „Stále som plakala, manžel sa ma snažil upokojiť,“ povedala Oľga. „Hovoril, že sa nemám báť, že to zvládneme.”

Zrútený dom

V 15. deň ostreľovania zaklopali na dvere domu Oľgini 80-roční rodičia. Ruské vojská práve zbombardovali ich dom, v ktorom následne vznikol požiar. Oľga ich vzala dnu, no matka a otec nechceli byť v pivnici. Ostali teda v spálni. Následne bombardovanie trochu utíchlo. 

Manžel o 22:30 vyšiel z pivnice s tým, že ak sa stane niečo zlé, vráti sa za ňou. Oľga zaspala. Zo sna ju prebudil zvuk lietadla, hodiny vtedy ukazovali pol štvrtej ráno. V tom sa na ňu zrútil celý dom.

Unikli svedectvá Rusov z frontu: Velenie nás opustilo, mobilizovaní si idú rovno po guľku

„Všetko sa to stalo v zlomku sekundy. Všetko na mňa padalo. Nohy som mala napoly zasypané, takže som sa nemohla ani pohnúť. Keď sa mi pomaly vrátil sluch, niekde som začula manželov hlas: ,Oľga, pomôž mi, vykop ma. Som pri schodoch,‘ žiadal ma,” opisuje Ukrajinka horor.

Manžela zbadala. Nebol od nej vzdialený ani 2 metre, no cez trosky sa k nemu nedokázala dostať. Snažila sa s ním ďalej zhovárať.

„Po chvíli som ho počula chrčať,“ dodala. „Potom už bolo ticho.”

Záchrana spod trosiek

Oľga sa už osamote pokúšala kričať, no bez odozvy. Nakoniec v diaľke zbadala lúč z baterky. Boli to jej susedia, pokúsili sa ju vytiahnuť spod trosiek domu, ale nedarilo sa im. Sľúbili jej, že sa po ňu vrátia. Oľga tak ostala ležať zahrabaná v blízkosti zosnulého manžela.

„Vedela som, že už na ničom nezáleží. Umierala som,” povedala Oľga. V tom momente, sa pokúsila vziať si život. Jej susedia sa však nakoniec vrátili a spolu s ďalšími začali pracovať na záchrane. Po šiestich hodinách jej nohy oslobodili. Z diery ju vytiahli pomocou kábla, ktorý jej okolo nôh omotali.

„Bála som sa, že o nohy prídem. Pravá bola úplne roztrieštená,” opísala.

Oľgin horor však neskončil po záchrane. Kým ležala na ošetrovni, dopočula sa, že bombardovanie neprežili ďalší rodinní príslušníci. Tri dni predtým zahynuli jej sestra a švagor, taktiež vo svojom dome.

Oľge sa nepodarilo získať informácie o telách svojej rodiny. Má podozrenie, že sú stále pochovaní pod troskami jej domu.