Martin boduje na Instagrame so psom Ňinom: Práca influencera je tá najľahšia, akú som robil, sú to „easy money“

23. februára 2024 o 15:04

Vorvi a Ňino sú hitom slovenského internetu
Ich videá na Instagrame bavia takmer 20 000 ľudí

Ilustračná fotografia archív/Martin Vanko/@katarinaslesar

Vorvi a Ňino sú hitom slovenského internetu
Ich videá na Instagrame bavia takmer 20 000 ľudí

V dynamickom svete digitálneho obsahu a sociálnych médií sa objavujú osobnosti, ktoré pritiahnu našu pozornosť nielen svojou kreativitou, ale aj autenticitou.

Martin Vanko, známy svojimi pútavými videami s jeho parťákom Ňinom, je jedným z nich. S kombináciou autenticity, humoru, originality a nevšedného pohľadu na bežné situácie sa Martinovi podarilo vytvoriť obsah, ktorý rezonuje so širokým spektrom ľudí.

Martin sa pohybuje v pulzujúcom svete médií, kde má ako online strategy manager pre BAUER MEDIA Slovakia na starosti komunikáciu rádií (Expres, Europa 2, Melody, ROCK) v online prostredí.

„Točím, fotím, vymýšľam, píšem, zapínam reklamy, analyzujem, vyhodnocujem, reportujem. Je to taký odvar všetkého, čo vám napadne, keď sa povie digitálny marketing. Fungujeme v podstate ako samostatná reklamná agentúra, len teda priamo na klientovej strane,“ priblížil nám Martin.

Aké sú jeho plány do budúcna?
Ako sa zmenil jeho život po príchode Ňina?
Prečo hovorí o téme mentálneho zdravia?

V rozhovore nám prezradil odpovede nielen na tieto otázky.

Nie všetci to vedia, no Martin bol na vysokej škole až 8 rokov. Nie preto, že by musel opakovať ročník alebo prestúpiť na iný odbor. Vyštudoval doktorát na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave, no ako akademik momentálne nepôsobí.

Prečo si sa rozhodol nepokračovať na školskej pôde?

Po ukončení doktorátu som si potreboval dať na rok prestávku (predsa len, bol som súvisle v škole 8 rokov) a po roku som sa vrátil na polovičný úväzok ako odborný asistent a na polovičný úväzok ako social media manager – mal som na starosti digitálnu komunikáciu FMK UCM v Trnave.

Poviem však pravdu, že to úplne nenaplnilo moje očakávania, nemal som až taký kontakt s vyučovacím procesom, ako som si pôvodne predstavoval, no najmä mi ako odbornému asistentovi až v tom momente došlo, že slovenské školstvo naozaj nie je zaplatené.

Ja som bol vo fáze, kedy som musel riešiť každé euro, a teda čas, ktorý škola chcela, aby som do nej investoval, nebol priamo úmerný tomu, čo sa odohrávalo na výplatnej páske. Bohužiaľ, vysoké školstvo je istým spôsobom charita a ja som nezavrel dvere na akademickej pôde úplne, ale povedal som si, že sa vrátim do školy až vtedy, keď „na to budem mať“.

Znie to bizarne, ale je to fakt. Plat vysokoškolského učiteľa nebol ani vo výške mojej vtedajšej hypotéky, takže som si bohužiaľ nemohol dovoliť robiť vysokoškolského pedagóga. Ale ak raz budem zabezpečený, rád sa vrátim odovzdať mladým ľuďom všetko, čo som sa naučil.