Programátor Martin Lepko motivuje mladých, aby sa nebáli študovať technické odbory

Ahoj Martin, prečo si sa rozhodol študovať práve informatiku?

Ahoj. Už od malička som mal dve hlavné záľuby. Jednou bol šport a druhou záľuba v rôznych technicky orientovaných veciach, pri ktorých som musel riešiť rôzne problémy a hlavolamy. Začalo to rôznymi stavebnicami, potom prišiel prvý počítač, a tam niekde to začalo smerovať k informatike. Navyše som sa narodil v dobe, kedy bola informatika na veľkom vzostupe a s veľkým potenciálom do budúcna. S mojou zvedavou povahou som tak mohol študovať to, čo ma baví, v oblasti kde je nedostatok ľudí a vysoké platy. Nebolo to teda ťažké rozhodovanie ☺ .

Informatiku si väčšina spája s programovaním. Pravda je však taká, že má množstvo ďalších oblastí, ktoré sú často aj lepšie platené. V čom si sa našiel ty a prečo?

Áno, máš pravdu. Informatika nie je len o programovaní. Je tam toho oveľa viac. Mne osobne učarovali weby a s ním spojené technológie. Prvú stránku som vytvoril, už keď som mal asi 14 rokov, a vtedy to bolo hlavne o tom, že by bolo naozaj cool, keby som mal vlastnú webovú stránku ☺. Nemusel som ovládať žiadne špeciálne programovacie jazyky a algoritmy, no a s jednoduchými návodmi na internete, sa mi podarilo spojazdniť prvú stránku. Bola o mne a vyzerala hrozne, ale vtedy som sa cítil super. Postupne som začal zisťovať, že si tým môžem jednoducho zarobiť peniaze, a to ma motivovalo k ďalšiemu rozvoju.

Foto: archív M. Lepka

Aké boli tvoje očakávania pred začiatkom štúdia?

Očakávania som nemal veľmi prehnané. Z internetu a od známych som mal zhruba predstavu, do čoho idem. Všetci ma strašili a hovorili mi, aké to bude ťažké, časovo náročne, a to hlavne prvý semester. Napriek tomu som veril, že to bude o učení sa nových vecí v oblasti, ktorú mám rád a o spoznaní nových, zaujímavých ľudí.

A aká je skutočnosť? Je škola tým, čo si od nej očakával?

Skutočnosť je taká, že ten prvý semester bol doteraz najľahší ☺. Moje predstavy sa samozrejme trochu líšili od reality. Nie je to len o tých zaujímavých predmetoch, ale hlavne o tom zvládnuť všetky ostatné, tie ktoré v tebe vyvolávajú otázku: „Prečo tu vlastne som ?“. Spoznal som našťastie veľa nových ľudí, vďaka ktorým ide štúdium ľahšie, ako keby som to ťahal celé sám.

Laik by si povedal,  že to musí byť jednoduché. Ty už nejaké skúsenosti máš. Čo je na tom pre teba najťažšie?

Najťažšie, pre mňa, je skĺbiť prácu, školu, šport a osobný život. Bez dobrého plánovania, by som sa už dávno z toho všetkého zbláznil. Vždy sa snažím robiť všetko na 100%, aby boli všetci spokojní. Pravda však je, že nie vždy sa to dá, a práve vtedy je dôležité mať okolo seba tých správnych ľudí, ktorí ťa vždy podporia. Mám najlepšiu priateľku, ktorá ma podporuje, aj keď je to občas so mnou ťažké, najlepšiu rodinu, kolegov a kamarátov.

Foto: archív M. Lepka

Zaujímal si sa o programovanie už predtým, ako si na škole začal študovať?

Záujem určite bol. Faktom ale je, že prvé programovanie som zažil na gymnáziu v poslednom ročníku, kde mi to navyše až tak nešlo. To bola zároveň najväčšia obava pred štúdiom na vysokej škole. Veľa študentov navštevovalo odborné školy, kde už programovanie mali. Časom sa ale ukázalo, že ísť na vysokú školu s technickým zameraním z gymnázia je skôr výhoda, vzhľadom na veľmi dobré základy matematiky a fyziky. Programovanie sa učilo od základov, a keď som k tomu pridal aj kus vlastného odhodlania, tak som ďalej nemal s programovaním problém. Avšak, bez dobrých základov matematiky a fyziky sa prechádzalo veľkému počtu študentom veľmi ťažko.

Popri škole aj pracuješ. Koľko vedomostí získaných v škole si využil aj reálne v praxi?

To je veľmi ťažká otázka, hlavne, ak ide o informatiku. Ak mám byť úprimný, tak sa tu bavíme asi tak najviac o 30% uplatnených vedomostí. Myslím si, že nie je reálne možné vyhovieť každému študentovi a vzdelávať ho presne v tej oblasti, ktorá ho zaujíma. Na to tu nie sú ani financie, ani potrebný počet študentov a kvalitných učiteľov. Tých 30% je však dosť na to, aby sa človek vedel ďalej rozvíjať sám a uplatniť sa na trhu práce.

Často sa vyzdvihuje, že mladí ľudia už nepotrebujú školu k tomu, aby dosiahli svoje sny. Aké sú tvoje skúsenosti?

Myslím si, že v dnešnej dobe už škola nie je tak dôležitá ako v minulosti. Je to viac o tom vedieť čo chceš v živote robiť a ísť si za tým. Ak si šikovný, tak informácie rôzneho druhu si dnes ľahko nájdeš na internete a potom je to hlavne o tom vedieť sa predať. Tým však nechcem povedať, že školy sú zbytočné. Dajú veľmi dobrý rozhľad, veľa nových kontaktov a dobré základy nato, aby sa človek vedel ďalej bez problémov rozvíjať. Vybrať si však školu len preto, aby som mal titul je podľa mňa strata času. Titul si môžeš dorobiť kedykoľvek, ale stratiť 5 rokov života niekde, kde ťa to ani nebaví, miesto toho, aby si už 5 rokov na sebe pracoval nemá zmysel.

Foto: archív M. Lepka

Čo by si povedal na pohovore do práce, keby sa spýtali, čo je tvoja silná stránka? Pomohla ti škola vyprofilovať tvoje schopnosti?

Určite by som povedal, že medzi moje silné stránky patrí zodpovednosť k práci a akýsi zmysel pre detail. Keď dostanem úlohu, tak okrem úlohy samotnej sa vždy snažím pridať niečo naviac. Práve pridaná hodnota je podľa mňa to, čím sa človek môže najviac odlíšiť. Prečo spraviť komponent na stránke tak, ako by ho spravilo 1000 ďalších, keď tam môžem pridať niečo, čo tomu dá iskru a výnimočnosť. V práci na to priestor mám a to je super. Spraviť úlohu vie každý, ale pridať do nej navyše aj niečo vlastné je veľakrát vzácne. Či mi k tejto schopnosti pomohla práve škola, je otázne. Treba si uvedomiť, že samotný produkt je odrazom aj vašich schopností. Preto nikdy nechcem odovzdať prácu, kým si o nej nemyslím, že je na 100% hotová.

Máš pocit, že sa výučba technických predmetov na Slovensku dá porovnať so zahraničím?

Osobne zatiaľ nemám skúsenosť so zahraničnými školami. Častokrát ale čerpáme informácie z rôznych zahraničných stránok alebo škôl. V informatike je super to, že programovacie jazyky sú univerzálne všade na svete. Nedá sa napríklad Java alebo C# učiť inak, dá sa to len robiť detailnejšie. To by ale bola svojím spôsobom strata času pre ľudí, ktorí s tými jazykmi v budúcnosti nechcú pracovať. Nás je na inžinierskom štúdiu 100 a nie je možné, aby sa každý mohol sústrediť a študovať len jednu jedinú oblasť, ktorá ho zaujíma.  V tom majú výhodu zahraničné školy, že majú dostatočný počet študentov, profesorov a vybavenia nato, aby sa mohli zameriavať užšie na dané oblasti.

Taktiež je veľký rozdiel v prepojení škôl s firmami. Kým na zahraničných školách musíš absolvovať povinnú ročnú prax v niektorých partnerských firmách, kde nakoniec veľa študentov aj ostane, tu nič také nie je, respektíve takéto niečo je zatiaľ v plienkach, a tak si skôr odkázaný na vlastnú šikovnosť, aby si si našiel prácu počas štúdia. Lebo inžinierov bez skúseností firmy veľmi nechcú. Tým, že veľa ich študentov pracuje už počas štúdia sa školy na Slovensku veľmi radi chvália, ale študent z toho nemá vôbec žiadne výhody. Potom sú prednáškové sály častokrát prázdne, lebo študent ide radšej do práce, aby mal z čoho platiť výdavky a aby mal po škole v životopise pracovnú skúsenosť. Samozrejme nie je to len chyba škôl alebo firiem, je to aj chyba štátu. Na toto celé mám svoj názor, ale to už je téma na samostatný článok. Je to veľká škoda, no na druhej strane výzva do budúcna pre kompetentných, aby sa to zlepšilo. Priestor na zlepšenie je naozaj veľký.

Foto: archív M. Lepka

Záujem zo strán firiem o absolventov technických odborov je veľký. Vytvárajú firmy dobré podmienky pre potenciálnych zamestnancov?

Môžem potvrdiť, že záujem je naozaj veľký. Už teraz, počas štúdia, mi chodia pravidelne naozaj zaujímavé pracovné ponuky. Čo sa týka podmienok, tak za mňa môžem povedať, že som sa zatiaľ nestretol so zlými podmienkami. Vždy som mal všetko to, čo som potreboval a postupne sa to len a len zlepšovalo. Pre mňa je práca ako presne špecializovaná škola, kde sa každý deň učím niečo nové, zaujímavé a to v oblasti, v ktorej sa chcem rozvíjať. Preto je v súčasnosti čas strávený v práci pre mňa cennejší a chodím tam radšej ako do školy. Navyše s prácou sú spojené rôzne akcie a teambuildingy, ktoré robia prácu ešte zaujímavejšou a zábavnejšou.

Aký absolvent sa podľa teba hodí najviac na prácu v startupe?

Musí to byť hlavne človek, ktorý má chuť učiť sa veľmi veľa vecí. Byť ako špongia, ktorá dokáže nasávať veľké množstvo informácii. V startupe sa dá naučiť veľa zaujímavých vecí aj mimo programátorského prostredia. Pre mňa bola práca v startupe prvou pracovnou skúsenosťou a častokrát to nebolo len o tom robiť weby, ale aj rôzne iné veci. Častokrát som mohol počúvať, ako sa riešia rôzne obchodné, reklamné a právne problémy. Mal som nad sebou špičkových ľudí, ktorí boli vždy ochotní poradiť, pomôcť a porozprávať sa o rôznych veciach. Pre mňa ako študenta, to bola výborná príležitosť nabrať skúseností a rozšíriť si obzory, začo im budem vždy nesmierne vďačný, lebo bez nich by som určite nebol tam, kde som dnes.

Si veľký športovec. Čo si sa naučil v športe, čo ti pomáha aj v tvojom profesionálnom živote?

Tak veľký už asi ani nie ☺, aj keď stále športujem na určitej polo-profesionálnej úrovni. Šport dá človeku veľmi veľa a odporúčam športovať naozaj každému. Počas športovania si telo psychicky veľmi oddýchne od všetkých problémov, školy, práce, lebo pre mňa je tých 90 minút pri futbale čas, kedy nemyslím na nič iné a neriešim žiadne problémy. Pomáha mi ostať fit po fyzickej stránke, zlepšuje kondíciu a svojím spôsobom ma robí aj pokojnejším, keďže sa na tréningoch sa vybehám a vybijem v súbojoch. Potom dokážem oveľa kľudnejšie riešiť rôzne vypäté situácie. Tímový šport ako futbal naučí človeka pracovať v tíme, dá vám potrebnú disciplínu, schopnosť organizácie a tiež vás naučí bojovať jeden za druhého pre dosiahnutie celkového tímového úspechu.

Foto: archív M. Lepka

Čo by si odporučil mladým ľuďom, ktorých tiež láka štúdium techniky?

Aby sa hlavne pripravili nato, že to nebude vždy jednoduché, že 8 hodín spánku je luxus ☺, ale ak vydržia, tak potom na nich čaká odmena v podobne slušnej, dobre zaplatenej budúcnosti. Aby ich hlavne bavilo to, čo robia. Iba tak sa budú môcť stále zlepšovať a rozvíjať aj vo voľnom čase, lebo škola im len otvorí dvere k rôznym druhom technológii. Potom je to už len na nich samotných. Taktiež sa nemusia báť, že po škole ich posadia do tmavej miestnosti, kde budú 8 hodín sedieť za počítačom a robiť ako robot. To žiadny normálny človek nedokáže. V dnešnej dobe je to ďaleko zábavnejšie a zaujímavejšie.

Nakoniec nám povedz, aké sú tvoje sny. Kam by si sa chcel v najbližších rokoch posunúť?

Život si príliš dlhodobo neplánujem. Ciele samozrejme mám. V prvom rade by som ale chcel dokončiť školu, kde mám ešte jeden rok. Určite sa chcem ďalej zdokonaľovať vo webových technológiách, lebo v tejto oblasti je každú chvíľu niečo nové a zaujímavé. Časom chcem skúsiť zahraničie, aby som zistil ako to funguje v iných krajinách a nakoniec si založiť niečo vlastné. Neviem čo bude za rok, za dva, ale to ma na živote baví najviac. Snažím sa užívať si každý deň a posúvať  sa bližšie k vytúženým cieľom. Veď každý človek má svoju budúcnosť vo vlastných rukách.

Zdroj titulnej fotografie: archív M. Lepka/pixability.com