Martin si splnil sen, natočil vlastný film len za 5000 eur. Svetovo unikátnu plť vyrobil s kamarátmi holými rukami

„Som obyčajný chlapec z dediny, ktorý sa v dnešnej dobe nebojí snívať,“ povedal pre Startitup Martin Bereta z Ľubochne. Pred dvanástimi rokmi dostal nápad natočiť film.

Dnes má 27 a od Vianoc má za sebou aj prvé úspešné premietania v okolitých dedinkách. S filmom sa plánuje zúčastniť niekoľkých festivalov. Navštíviť by mal aj kultúrne centrum Stanica Žilina – Zárečie.

Pôvodne chcel študovať filmovú réžiu na VŠMU, tá mu však nevyšla, a tak jeho kroky smerovali k multimediálnemu inžinierstvu. Pri ňom sa zameriaval na grafiku až mu nakoniec učarovala láska ku koži. Začal tvoriť veci z kože ako brašnár a dnes sa vo veľkom venuje predovšetkým ľudovej tvorbe z kože. Túto zručnosť využil aj pri tvorbe rekvizít do filmu.

Zrod myšlienky o filme

Martin mal film rád od detstva, ale akýsi posun nastal v jeho jedenástich rokoch. Za čias tlačidlových mobilov.

„Vyhliadol som si v jednom bazári Sony Ericsson K 700 a mal podstatnú vec, foťák. Nechcel som ho na točenie, ale skôr na hranie. Rodičia mi ho dovolili kúpiť za svoje. Samozrejme, chvíľu som ešte musel šetriť. Keď sme sa tak ako deti s kamarátmi hrali, neviem, čo nám to napadlo, povedali sme si, že poďme natočiť horor.“ Ich počin skončil, podľa jeho vlastných slov, ako čistá katastrofa zavesená niekde na internete.

„Myslím, že tento zážitok odštartoval moju pomyselnú kariéru,“ dopĺňa. Ako sám tvrdí, postupne sa začal učiť základné efekty, animácie, a to ho sprevádzalo celým životom.

Zrod myšlienky natočenia rozprávky Pod krídlami draka prišiel pred dvanástimi rokmi, keď bol s rodinou na túre nad obcou Hubová.

„Nad obcou sa týči hrebeň, na ktorom sú lúky nazývané Poľany. Reálne sa tam odohráva väčšina tohto filmu. Ľudia tam chodievali kosiť, hrabať seno a tak ďalej, to miesto na pohľad priam sálalo históriou.“

Pôvodne chcel natočiť fantasy s presahmi do histórie, nakoniec si čoraz viac pri dospievaní uvedomoval, čo má podľa neho rád klasický, slovenský divák. Ľudová rozprávka bola preto jasný favorit: „Mám rád naše slovenské, ľudové. Odhliadnuc od toho, aké nálady sú v dnešnej spoločnosti.“

zdroj: Osobný archív respondenta

Podpora na Startlabe

Počas štúdia na vysokej škole si našiel partiu kamarátov, s ktorými začal točiť amatérske filmy, celý čas pritom rozmýšľal aj nad svojím nápadom z detských čias.

Až raz prišiel deň, keď sa ho kamarát Peter spýtal, či by ju nechcel skúsiť natočiť. Hlavnú postavu mal tým pádom obsadenú. Začal vypracovávať námet na 20-minútový film a mal pocit, že ľudia na jednotlivé postavy akoby prichádzali sami. Neskôr sa mu podarilo vytvoriť scenár a ani nevie ako, v 2020 padla prvá klapka a pre Covid-19 aj ten rok posledná. 

Každý rok sa točilo viac a viac, až nakoniec po vyše troch rokoch sporadického natáčania Martinovi napadla myšlienka skúsiť ľudí osloviť pre finančnú pomoc cez crowdfundingovú platformu Startlab.sk. Vzniklo teda atmosférické video, akýsi hraný predslov k filmu, kde režisér navodil príjemnú atmosféru nedávnych dôb s prestrihmi filmu.

Podpora bola vo výške zhruba 2 500 eur. Slúžila na pokrytie nákladov pre stavbu unikátnej plte. Rovnakú čiastku režisér vložil z vlastného vrecka. 

V poslednom natáčanom roku pridali do príbehu pár liniek navyše. Režisér si ani nestihol uvedomiť a mal konečne hotovo. 

O čom Pod krídlami draka je

„Film sleduje osudy junáka Filipa. Je to mladý chlapec putujúci vtedajším Uhorskom, dnešným Slovenskom. Dej sa odohráva na prelome 17. a 18. storočia. Behom púte stretáva rôzne mátohy, strašidelné bytosti z našich pôvodných povestí. Ako príklad uvediem bludičky či vodníka,“ vraví Martin.

Vo veľa prípadoch čerpali aj z našej histórie, čiže v príbehu sú zakomponované aj reálne bytosti, ktoré žili na území dnešného Slovenska: Tomáš Uhorčík či Jakub Surovec, známi zbojníci. Zároveň sa s históriou hrajú, nie vždy všetky postavy žili v rovnakom čase.

„Mnoho ráz jedna z postáv žila o päťdesiat rokov neskôr ako druhá, a teda sa nemohli spolu stretnúť, ale napriek tomu ich Filip stretne. Na jeho pleciach leží neľahká úloha, a to nejakým spôsobom sa vyrovnať s nepriazňou osudu a zachrániť pospolitý slovenský ľud, ktorý žije v oblasti, v ktorej sa pohybuje.“

Zjednodušený proces, maximálny efekt

Zaujímavosťou natáčania bola samotná organizácia. Režisér navrhol vždy dva, tri termíny natáčania a herci si vybrali. Potom sa im podľa možností snažil čo najviac vyhovieť. Pri natáčaní nepoužívali klapku, Martin mal pre zjednodušenie procesu na kamere smerový mikrofón. „Nemal som priestor na to, aby vždy so mnou chodil ďalší človek, zvukár.“

Kameru mali iba jednu. „Vždy som všetko natočil na pár opakovačiek a potom nanovo rovnakú scénu z iného uhlu, z detailu a podobne. Až kým sme nemali hotovú scénu, tak ako som potreboval,“ vysvetľuje.

Po príchode domov si vytriedil zábery na scény a ku koncu natáčania filmu pri procese strihu dal potom všetko jednoducho dokopy, vystrihal to potrebné. Uvedomil si, že má materiál na 2 hodiny. Paradoxom je, že tvorca použil vo filme každú jednu zamýšľanú, a teda natočenú scénu až na jednu výnimku.

Natáčanie na plti

Najkrajší natáčací deň preňho bolo nočné točenie Jánskej vatry, ktorá sa vo filme objaví viackrát. „Je to bežné miesto, volá sa Frankove lúky, ale tým, že je hlboko v horách, len tak tam človeka nestretnete. V ten večer pri ohni sa tam zišlo vyše 40 ľudí rôzneho veku. Kedy sa niekedy niekomu prihodilo, že príde do hory a tam vidí okolo veľkej vatry tancovať v krojoch toľko ľudí? Bol to úžasný večer.“

zdroj: Osobný archív respondenta

Najťažšie natáčanie bolo podľa slov tvorcu na plti. „K Váhu sme si dovliekli na traktore dlhočizné kmene stromov. Na vodu sme položili dva drevené hranoly, na nich sme dávali dohromady plť. Hranoly slúžili na to, aby plť nepodmylo, neodplávala. Uťahaní, po dvoch dňoch sme išli točiť.“

Tvorca sa s kamarátmi snažil vyrobiť plť čo najviac podľa pôvodných predlôh. Drevo si čistili od kôry a potom kmene spolu pozbíjali, tak ako sa to robilo kedysi, čo najvernejšie. Hrubý odhad váhy plte je takmer tona, ktorá sa počas ostrej zasekla o kameň na rieke. „Popadali sme ako hrušky a vieš si predstaviť, čo to muselo byť podobrať bezpečne celú plť,“ dodáva Martin. 

Mimo Slovenska sa dá previesť bezpečne upravenou plťou pre turistov minimálne v Česku a Poľsku. Dalo by sa preto povedať, že pri tejto plti už ide o raritu, svetový unikát, ktorý možno len nájsť niekde v múzeu.

Originálna titulná pieseň

Okrem plte tvorcovia vytvorili aj 30 kg bábku hlavy draka. Keď ju viezli k lokácii, okoloidúce autá spomaľovali a zastavovali pri ceste, aby si ju mohli odfotiť.

Jej ťažisko bolo nerovnomerné, a tak dalo zabrať ju nosiť lesnými cestami na rôzne filmové lokácie. 

Tvorca mal po celý čas šťastie na zhruba 70 skvelých a ochotných ľudí, bez ktorých by film podľa jeho slov nevznikol. Za dobré slovo trpeli často aj niekoľkohodinové natáčania prebiehajúce mnohokrát z večera do rána, vo veľkej zime. Tiež mu pomáhali rôznymi spôsobmi aj na pľaci a mimo neho. „Najstarší z nich bol 76-ročný Karol Ondruš Hrkút.“

Veľa kostýmov pomáhala tvoriť Martinova mama, on mal skôr na starosti prácu s kožou, tvorenie rekvizít a podobne. Pár z nich mu pomohol vytvoriť aj kamarát Stanislav Kameniar, bez ktorého by nevznikla ani samotná plť. Efekty na pľaci mu robili vždy tí, ktorí nestáli pred kamerou.

V profesionálnom štúdiu mu začínajúca pesničkárka Mária Tvardzíková nahrala titulnú pieseň do filmu s názvom Hej, tam na Liptove. Jej motívy sa tiahnu celým filmom. 

Najbližšie týždne budú tvorcovia chodiť premietať film po rôznych lokalitách.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska