Martina je čašníčka, má dieťa a na papieri minimálku: Budú to najchudobnejšie Vianoce

Kríza spojená so šírením pandémie koronavírusu ničí slovenský gastrobiznis. Podľa dát poradenskej spoločnosti Bisnode od začiatku tohto roka zanikla bezmála tisícka reštaurácií, pohostinstiev či prevádzok s rýchlym občerstvením. Predpokladá sa, že druhá vlna pandémie koronavírusu bude pre niektoré podniky rovnako likvidačná, ak nie ešte viac.

Pri prvej vlne pandémie dokázali niektoré podniky vyžiť ešte z finančných úspor, na druhú vlnu už takéto úspory nemajú. Zaznieva aj kritika, že doterajšia pomoc nebola dostatočná a príliš byrokratická.

Gastro je neslávne známe minimálnou mzdou

Okrem ušlého zisku a obetí z radov podnikateľov majú vládne opatrenia aj ďalšiu obeť – čašníčky a servírky.  Veľa z nich, rovnako ako kuchári, má na pracovnej zmluve uvedenú minimálnu mzdu a zvyšok sa im vypláca takzvane na ruku. Pod zárukou anonymity, aby neohrozili svojich zamestnávateľov, súhlasili, že sa s nami podelia o svoje skúsenosti.

 „Gastro je tým neslávne preslávené, ani neviem, či som dakedy mala celú mzdu na papieri. Teraz mám trochu viac ako minimálku, ale nie je to celá mzda. V niektorých podnikoch túto bočnú mzdu vyplácajú na konci, iní raz týždeň alebo na konci dňa. Čo je zas dobré, lebo človek má za čo žiť,“ vraví čašníčka Petra, ktorá pracuje v reštaurácii, no v minulosti pracovala aj v hoteloch a penziónoch.

zdroj: Unsplash/Bimo Luki

 „Je to úplne bežné na hoteloch a v reštauráciách, iba výnimočne sa dá nájsť práca, kde je celá mzda vyplácaná ako má byť. Väčšinou ide o podnikové hotely a reštaurácie, kde nie je pre ich podnikový charakter núdza o zákazníkov. Platy sú tam, ale menšie,“ uviedla čašníčka Nadežda, ktorá pracuje v reštaurácii. Namysli má podniky, ktoré patria významným strategickým českým a slovenským podnikom, ktoré tam svojich zamestnancov posielajú na rekreáciu. 

Zamestnávateľom sa zdajú odvody vysoké 

Zamestnávatelia väčšinou zdôvodňujú minimálnu mzdu vysokými odvodmi, hlavne do sociálnej poisťovne. „Vedúci mi povedal, že čo ušetrí na odvodoch, mi dá radšej na ruku. Nebude predsa zbytočne podporovať štát. Z časti tomu rozumiem, lebo aj podľa mňa sú tie odvody vysoké, ale v konečnom dôsledku na to doplatím ja, nižším dôchodkom, ale čo sa dá robiť. Človek peniaze potrebuje,“ dodala Nadežda.  

Čašníčky a čašníci sú tak nútení vyberať medzi menším platom, so zaplatenými odvodmi a vyšším platom bez odvodov.

Nižší plat sa pohybuje medzi 500 až 800 € v čistom v podnikových hoteloch a reštauráciách, alebo v reštauráciách so solventnejšími majiteľmi. Čašníci, ktorí majú na papieri minimálnu mzdu dokážu zarobiť v konečnom dôsledku viac, približne od 600 až 1500 eur.

Problém ale nastáva, keď idú na dôchodok, materskú dovolenku, sú práce neschopní alebo chcú požiadať o hypotéku, prípadne spotrebný úver.

Pandemická OČR bola smiešna, vraví Martina 

Do podobnej situácie sa dostala čašníčka Martina, ktorá pracuje v pizzerii.

„Pri prvej vlne ma šéf nepotreboval, lebo sa robil iba rozvoz, tak som šla s dieťaťom na pandemickú OČR. Suma, ktorú som dostala, bola smiešna, to nepokrylo náklady ani na nájom. Kebyže nemáme manželov plat, tak nemáme za čo žiť. Šéf mi potom na moje naliehanie zvýšil aj mzdu na papieri, ale nič to nepomohlo, keďže OČR sa počíta, myslím, že dva roky dozadu a to som pracovala inde a taktiež za minimálku,“ vysvetľuje Martina. Sama nevie, čo bude teraz robiť, keď nastala druhá vlna.

zdroj: Unsplash/Esther Lin

Prevádzky reštaurácií sa teraz úplne nezatvárajú, umožnený je predaj cez okienko alebo prípadná konzumácia jedla alebo nápojov na terase. Martina vraví, že to nebude stačiť. Zatiaľ veľa zákazníkov na terasu neprišlo, jedlo si objednávajú skôr telefonicky, ale aj to nie je podľa nej žiadna sláva.

Nadežda prišla počas prvej vlny o prácu 

Nadežda počas prvej vlny prišla o prácu v reštaurácii.

„Majiteľ väčšinu z nás prepustil. Povedal, že tá pomoc je nedostatočná, že preplatia maximálne 80 percent z hrubej mzdy a nie z celkovej ceny práce, že by ostatok musel doplatiť on, a on nemá z čoho, keďže v tej dobe nemal ani rozvoz schválený. Navyše sa bál kontrol, ktoré mohli prísť, ak by o pomoc žiadal. Povedal nám, že keď znovu otvorí, tak nás zoberie naspäť, ale ja som sa už nevrátila,“ vysvetľuje Nadežda, ktorá dúfa, že majiteľ u ktorého pracuje teraz, ju neprepustí, keď zvýšili príspevok na mzdy vo výške 80 % zo superhrubej mzdy.

zdroj: Unsplash/Anthony Fomin

Petra je teraz už druhý mesiac práce neschopná, so zlomeninou. „Prevádzkarka mi vravela, aby som na  PN-ke ostala, čo najdlhšie. Niektorí zamestnanci to majú nahnuté, asi budú prepúšťať kuchárov aj čašníkov. Všetci sú nervózni, nik nevie čo bude, a hlavne do kedy to tak bude,“ uviedla Petra, ktorá dodáva, že pri prvej vlne neprepúšťali, lebo sa báli, že potom nebudú mať zamestnancov na letnú sezónu.  

Chýbať bude aj prepitné 

Čašníci navyše takto prichádzajú aj o ďalší dôležitý príjem, a to prepitné. To bude chýbať hlavne obsluhe v reštauráciách, na hoteloch nebýva samozrejmosťou. Dôvodom je polopenzia aj strava na izbách, obe sa potom platia na konci pobytu na pokladni.

zdroj: Unsplash/Sasha • Stories

„Na prepitnom sa dá dakedy zarobiť ešte ako keby jeden plat, ale to je všetko veľmi individuálne. Závisí to od podniku, v ktorom pracujete aj od toho, aká je klientela, kde sa ten podnik nachádza alebo, či je sezóna. Cez sezónu sa dá zarobiť  70 eur za deň na tringeltoch. Mimo sezóny je to tak do 30 maximálne. Najväčší tringelt, čo som kedy mala, bolo 80 eur od jedného zákazníka,“ uvádza Petra, ktorá má nejaké finančné úspory, z ktorých môže čerpať v nevyhnutnom prípade.

„Neviem si ale predstaviť, že by som ich nemala. Prípadne, že by som mala aj deti. Vtedy by som naozaj neviem za čo žila, asi by som šporila, kde sa dá, ale neviem, či by to stačilo,“ dodáva.

Martina, ktorá deti má, vraví, že jej prepitné bude chýbať. „Nejako to hádam prežijem, ak ma zas šéf nepošle na OČR. Najhoršie je, že nik nevie, ako dlho to bude trvať, no nevidím to ružovo. Toto budú asi najsmutnejšie a najchudobnejšie Vianoce,“ dodáva Martina.