Martina prestavala historický byt na nepoznanie. Ponúka inšpiratívne bývanie s kuchyňou v skrini
- Starý byt, ktorý má 135 m², premenila na nepoznanie
- Ukrýva prvky, aké sa často nevidia
- Inšpirovať môžu ľudí, pre ktorých hrá dôležitú rolu funkčný dizajn
- Starý byt, ktorý má 135 m², premenila na nepoznanie
- Ukrýva prvky, aké sa často nevidia
- Inšpirovať môžu ľudí, pre ktorých hrá dôležitú rolu funkčný dizajn
Koncept projektu rekonštrukcie bytu v jednom z prvých nájomných domov v Prahe postavenom vo funkcionalistickom štýle bol založený na troch hlavných nosných prvkoch. Boli nimi priestor (prázdno), svetlo a solitéry v ňom.
Byt bol v prvej fáze rekonštrukcie očistený od všetkých nepodarených a havarijných nánosov času. Priestor sám osebe začal žiariť. V nadväznosti na tento silný pocit potom vznikla zaujímavá idea.
Architektka Martina Homolková zo štúdia Malfinio sa rozhodla veľkorysosť prázdna ponechať a naopak ju ešte umocniť.
Realizácia sa stala akýmsi malým laboratóriom hľadajúcim hranice možností materiálov, nábytkových konštrukcií a vytrvalosti.
Architekta navrhla veľký atypický nábytkový blok prestupujúci celým bytom a pojímajúci všetko potrebné – pri vstupe sú v ňom zasadené dve technické miestnosti, šatníková skriňa, hmota pokračuje ďalej priestorom a skrýva úložné priestory, krídlami krytú kuchyňu a zmestili sa aj dve menšie kúpeľne.
Zvyšok bytu ponechala autorka jednoduchý a doplnený len pár výtvarnými solitérmi.
Z plášťa atypicky riešeného bloku sa stalo veľkoformátové plátno z dielne výtvarníčky Kláry Spiškovej. Jej silná maľba kontrastuje s podkladom zo surových MDF dosiek a dáva celku jedinečnú energiu.
Škrupina bytu reflektuje prapôvodného ducha – vo svojom základe zostala triezva biela, až galerijná. Priestorom prepláva len jemný ružovkastý nádych, ktorý sa postupne premieňa a graduje na oboch koncoch bytu.
V obývačke nájdeš príjemne malinovú sedačku a v spálni sa mieša s odtieňmi marhuľovej a výraznej červenkavej, ktoré sa objavujú na závesoch od Lindy Kaplanovej.
Ľanové textílie dvoch hrubostí obtekajú mäkkým oblúkom okolo postele, oddeľujú tak spaciu zónu a jemne zafarbujú prenikajúce svetlo. Nežný výraz spálne elegantne dopĺňa svietidlo od Inga Maurera a fotografie od Bet Orten.
Spálňu je možné od zvyšku priestoru oddeliť a uzavrieť mobilnou priečkou. Krehké ružovkasté tóny sú postavené do kontrastu s kovmi, ktoré sú použité vo veľkých meradlách. Toto poňatie „jemnosti a surovosti“ sa podpísalo ako v celku, tak aj detaile interiéru.
Farebný koncept je doplnený ešte motívom vo vnútri a zvonku – interiér bloku je tmavý a uzemnenejší.
Tón červenkavej sa v kúpeľniach premenil do tmavo tehlovej až terakotovej farby, ktorej dojem hrejivosti umocnilo použitie ambientného svietenia.
Návrh akcentuje prepojenosť, a to priestorovú, materiálovú, no aj farebnú. Zároveň pracuje s dlhými priehľadmi priestorom a ešte ich prehlbovaním pomocou zrkadlenia. Priehľady a veľký prepojený priestor sa tak stali najveľkorysejšími momentmi bytu.
Celkový dojem bytu je jednoduchý, no výrazný, kde každý detail prispieva k ojedinelému vnímaniu a atmosfére priestoru. Tento projekt nielen reflektuje originálne funkcie bytu, ale aj moderné požiadavky na bývanie, čím potvrdzuje Martinu Homolkovú ako majsterku v jej odbore.
Architektka Martina Homolková vyštudovala Fakultu architektúry ČVUT v Prahe. Vlastné štúdio Malfinio založila v roku 2020, po piatich rokoch intenzívnych tvorivých skúseností v štúdiu Formafatal.
Martina sa zaoberá najmä autorským interiérom.
„Prepožičiavam svoj filter vnímaniu priestoru klientom. Spoločne s nimi potom tvoríme ich vlastný príbeh, šitý na mieru od konceptu po realizáciu. Hlavné je pre mňa naladiť sa na jedinečnosť každého klienta a priestoru. Dôraz kladiem na priestor a svetlo, priehľady, materiály, textúry, kombinácie, vrstvy, detail. Spájajúcim princípom je pre mňa ucelená koncepcia postavená na funkčnosti a praktickosti, previazanosti jednotlivých prvkov, rovnováhe celku. Rada hľadám nové hranice, čo by ale bez tých najšikovnejších remeselníkov nebolo možné.“