„Mäsiar z Teheránu“ popravoval ľudí pomocou vysokozdvižných vozíkov. Toto znamená smrť prezidenta pre Irán

Iránsky prezident Ebráhím Raísí, ktorý je vo svete známy ako „mäsiar z Teheránu“, zahynul na palube vrtuľníku. K leteckému nešťastiu malo dôjsť v nedeľu večer, pričom stroj sa v hustej hmle zrútil v hornatom teréne.

Iránska štátna televízia informovala, že vrtuľník narazil na vrchol hory. Úrady zatiaľ príčinu nehody neoznámili.

Do pátrania sa zapojila iránska armáda, Revolučné gardy, policajti i záchranári. Špecialistov vyslala aj Ruská federácia a Turecko. Práve turecký dron Bayraktar Akinci s termovíziou mal v horách lokalizovať nezvyčajne veľkú teplotu.

Podľa medializovaných informácií mali zahynúť všetci ľudia na palube, pričom celý vrtuľník sa vznietil. Na palube bolo deväť ľudí, okrem Raísího aj minister zahraničia Hosejn Amír Abdollahján.

Záchranári pátrali po stroji od nedele popoludnia po tom, ako letoví dispečeri stratili kontakt s posádkou vrtuľníka letiaceho nad provinciou Východný Azerbajdžan.

Obhorený vrak sa našiel po zhruba 15 hodinách v pondelok skoro ráno.

K moci prišiel po Islamskej revolúcii 

63-ročný prezident Raísí bol známy zástanca tvrdej línie v Iráne. Forbes pripomína, že išlo o náboženského učenca, ktorý začal po rebríčkoch stúpať po Islamskej revolúcii v roku 1979. Revolúcia nahradila monarchiu novým systémom, ktorý sa zakladal na islamskom práve šaría.

Revolúcia a samotný režim mali negatívne dôsledky na ľudské práva v Iráne. Ženy boli vo veľkej miere práv zbavené a vyššie vzdelanie sa pre mnohé stalo len nedosiahnuteľnou métou. Vek žien na vydávanie sa znížil na 9 rokov, neskôr v roku 2002 na 13 rokov.

Čína potajomky postavila nebezpečné plavidlo. Ide o prvú lietadlovú loď na svete s takýmto využitím

Raísí napriek tomu, že nemal žiadne vyššie vzdelanie, začal po Islamskej revolúcii pracovať ako prokurátor. Neskôr to dotiahol na post generálneho prokurátora Teheránu. Funkciu zastával v rokoch 1989 až 1994.

Práve s jeho funkciou sa spája prezývka „Mäsiar z Teheránu“. V roku 1988, keď skončila vojna Iraku a Iránu, bol Raísí jedným zo štyroch členov takzvaného výboru smrti, ktorý na smrť odsúdil stovky politických väzňov a oponentov.

Ženy boli pred popravou systematicky zná*ilňované 

Medzinárodný odborník na ľudské práva Geoffrey Robertson pre Tablet povedal, že išlo o ideologicky motivované masové popravy, ktoré predstavovali zločin proti ľudskosti aj genocídu. Ich cieľom bola očista od náboženských nevercov. Ide o činy, ktoré možno porovnať k masakru v Srebrenici.

Podľa vyšetrovania Amnesty International samotný Raísí vyšetroval oddanosť väzňov k radikálnemu Islamu.

Nechýbalo ani kruté mučenie, ktoré Raísí osobne riadil alebo sa naň pozeral. Počet obetí nie je presný, ale odhaduje sa, že až 30 000 ľudí bolo popravených. Iránsky režim doteraz odmieta poskytnúť rodinám obetí informácie o osude ich blízkych vrátene miesta ich posledného odpočinku.

zdroj: TASR/AP, Vahid Salemi. Na archívnej snímke iránsky prezident Ebráhím Raísí

Nedôstojný je aj spôsob, akým ľudia umierali. Väzni boli obesení pomocou vysokozdvižných vozíkov, pričom poprava sa konala každú pol hodinu. Telá mŕtvych boli následne nahádzané na kopu na nákladné autá. Tento spôsob popravy traumatizoval aj samotných katov.

Ešte horší osud čakal ženy – panny, ktoré boli pred popravou systematicky zná*ilňované. Islamské právo totiž zakazuje popravu panien. Motívom tiež bola snaha, aby sa tieto ženy nedostali do neba.

Tvrdé zásahy voči protestujúcim 

Raísí nemal na rukách len túto krv. V rokoch 2014 – 2016 sa stal generálnym prokurátorom, pričom počet popráv počas jeho funkčného obdobia výrazne narástol.

Počas jeho pôsobenia ako ministra spravodlivosti (2019 – 2021) režim zastrelil okolo 1 500 pokojných protestujúcich vo vyše 200 mestách.

Pre účasť na týchto zločinoch Spojené štáty uvalili na Raísího sankcie.

zdroj: TASR/AP, Bilal Hussein

Násilie pokračovalo aj potom, ako sa Raísí stal v roku 2021 prezidentom. Do úradu sa dostal vďaka vylúčeniu opozície z volieb, pričom voľby prebehli za najmenšej volebnej účasti v histórii režimu.

V roku 2022 Iránom otriasla smrť Mahsái Amíníovej, ktorá umrela po zásahu morálnej polície, pretože nemala na hlave správne nasadený hidžáb.

Krajinu zahltili nové protesty, ktoré boli opäť násilne potlačené. Počty obetí sa líšia podľa zdrojov od 70 do 500 ľudí.

„Raísí je pilierom systému, ktorý väzní, mučí a zabíja ľudí za to, že sa odvážili kritizovať štátnu politiku,“ cituje Times of Israel výkonného riaditeľa Centra pre ľudské práva v Iráne Hadiho Ghaemiho.

Podpora teroristov 

Do kompetencií prezidenta síce nespadá zahraničné smerovanie krajiny, no Raísí podporoval súčasné smerovanie krajiny. To znamená antiamerickú a antiizraleskú rétoriku aj hlbšie prehlbovanie vzťahov s krajinami, ako je Čína či Rusko. Irán za jeho vlády poskytoval Kremľu aj muníciu a zbrane, ktoré používa Rusko na Ukrajine.

Taktiež sa podpísal na eskalácii na Blízkom východe. Teherán podporuje teroristickú skupinu Ha*as, ktorá stála za útokom na Izrael. Pri ataku z 7. októbra 2023 zahynulo 1 200 obyvateľov Izraela a ďalšie stovky boli unesené do Gazy.

Ha*asom sa podpora militantov nekončí. Teherán podporuje aj libanonský Hizballáh či Husíov, ktorí sú zodpovední za útoky na lode v Červenom mori.

Smrť iránskeho prezidenta prichádza v čase nestability iránskeho režimu, ktorá je zapríčinená zlou ekonomickou situáciou v dôsledku ekonomických sankcií, nespokojnosťou ľudu, ktorý sa dožaduje väčších práv či všade prítomnou korupciou.

Ďalší prezident bude zástanca tvrdej línie 

Raísí bol navyše považovaný za jedného z možných nástupcov duchovného vodcu (ajatolláha) Sajjidho Alího Chámeneího.

Práve Chámeneí drží najväčšiu moc v Iráne, no významný je aj prezidentský úrad. Ten zatiaľ obsadí viceprezident Mohsen Mansúrí. Do 50 dní by mali vyhlásiť nové voľby na prezidenta.

Podľa analytikov z think tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW) Irán môže čakať mocenský boj. Kto obsadí prezidentský úrad, bude patriť medzi horúcich kandidátov na nástupcu ajatolláha, ktorý má 85 rokov.

 „Nasledujúcich niekoľko dní má potenciál zmeniť bezprostrednú a dlhodobú dynamiku režimu vrátane nástupníctva najvyšších vodcov,“ uviedli experti z ISW.

V minulosti sa očakávalo, že boj o nástupníctvo povedie práve Raísí a Chámeneího syn Modžtába.

zdroj: TASR/AP, Azin Haghighi. Na snímke nesú účastníci pátrania po vrtuľníku s Raísím pozostatky obete.

„Raísího smrť by však v konečnom dôsledku nezmenila súčasnú trajektóriu režimu smerom k tvrdšej a konzervatívnejšej domácej politike a agresívnejšej regionálnej politike,“ uvádzajú analytici.

Ani expert na Irán a Blízky východ Eric Lob, ktorý pôsobí na Univerzite vo Floride, neočakáva zmenu trajektórie. V článku pre The Conversation uvádza, že mŕtveho prezidenta zrejme nahradí nejaký ďalší zástanca tvrdej línie.

Schváliť ho však musí náboženský vodca Iránu, pretože sa bude radiť k jeho potencionálnym nástupníkom. „V domácom prostredí by to mohlo mať podobu väčšej štátnej represie a manipulácie volieb,“ uvádza Lob.