Matej Beňuš sníval o olympiáde už ako malý chlapec. Životný príbeh jediného slovenského medailistu z Paríža
- Jedinou slovenskou medailou z olympiády je Beňušov bronz
- Na konte má desiatky úspechov
- Ako dieťa sníval o tom, ako napodobní Michala Martikána
- Jedinou slovenskou medailou z olympiády je Beňušov bronz
- Na konte má desiatky úspechov
- Ako dieťa sníval o tom, ako napodobní Michala Martikána
Na letné olympijské hry v Paríži 2024 vycestovala Slovensko reprezentovať 28-členná výprava. Aj napriek tomu, že naši športovci dosiahli krásne úspechy, cenný kov sa podarilo získať len jednému z nich.
Je ním vodný slalomár Matej Beňuš, ktorý o podobnom úspechu sníval už ako malý chlapec. V disciplíne C1 sa mu podarilo vybojovať bronzovú medailu. Na bronzovú medailu mu stačil čas 97,03 s. V tesnej bitke ho porazil Brit Adam Burgess, ktorý s časom 96,84 s získal striebornú medailu.
Olympijským víťazom v disciplíne C1 sa stal domáci Francúz Nicolas Gestin s fantastickým časom 91,36 s. Druhý Burgess na neho strácal 5 a pol sekundy. Slovenskému reprezentantovi chýbalo na druhú priečku len 19 sekúnd. Viac sme ti o jeho skvelej jazde priniesli v tomto článku.
Kto je olympionik Matej Beňuš a čo ho k športu priviedlo?
Strieborná jazda v Riu
Narodil sa 2. novembra 1987 v Bratislave a už ako osemročný mal vysoké ambície. Keď malý Beňuš v roku 1996 sledoval v televízii triumf Michala Martikána na olympijských hrách v Atlante, sníval o tom, že ho raz napodobní. Ukázalo sa, že sny sa plnia, o 20 rokov neskôr na úspechy päťnásobného olympijského medailistu nadviazal, píšu na oficiálnom webe Olympic.
Šťastným mestom sa pre neho stalo Rio de Janeiro. Práve tam totiž získal prvý cenný kov z OH. Na letných olympijských hrách v roku 2016 tu pre Slovensko vybojoval striebro.
Pred 8 rokmi prišiel do Ria prišiel viac ako pripravený, trénoval najviac zo svetovej špičky. Slovenský olympijský web spomína, že síce semifinále nešlo úplne podľa predstáv, a skončil ôsmy, vo finále si to krásne vynahradil. Jeho pretancovanie medzi 24 bránkami so zatajeným dychom sledovalo celé Slovensko.
Jeho oslavou bol aj eskimácky obrat v momente, keď už vedel, že má medailu istú. 9. august 2016 tak pre Beňuša znamenal splnený sen. Mohol oslavovať striebro, rýchlejší bol len Francúz Denis Gargaud Chanut. K úspechu mu v cieli gratuloval aj jeho niekdajší idol Michal Martikán.
Zo športovej rodiny
Nie je náhodou, že sa stal športovcom. Jeho otec Ladislav bol moderný päťbojár, niekdajší juniorský majster Československa. Mama Jana zas reprezentovala bývalú federáciu vo vodnom slalome, neskôr bola trénerkou v Tatrane Karlova Ves. Netreba sa teda čudovať, že Matej strávil detstvo so svojimi staršími sestrami práve na vode.
Práve spomínaná Monika sa v dospelosti venovala rýchlostnej kanoistike a raftingu, v ktorom sa stala aj majsterkou Európy a svetovou vicešampiónkou. Dana sa zas úspešne prebíjala vo vodnoslalomárskych kanáloch, s Janou Dukátovou a Elenou Kaliskou bola majsterkou sveta v hliadkach. Športovo sa nestratila ani neskôr, nebolo o nej počuť len preto, že sa vydala. Po svadbe s americkým kanoistom Scottom Mannom po roku 2013 pod priezviskom Mannová reprezentovala USA.
Podľa olympijského výboru bol Beňuš od narodenia „veľké šidlo“. S kanoe začínal na tichej vode v Karloveskej zátoke. Ako dieťa však skôr inklinoval k futbalu, hrával za Vinohrady. Neskôr skúšal aj moderný päťboj, po prijímačkách na športové gymnázium v bratislavských Ostredkoch ho chceli medzi seba atléti, vraj mal parádne dispozície a parametre na vrhačské disciplíny. Dobrý je aj vo florbale či ľadovom hokeji.
Avšak zo všetkého, čo kedy skúsil, nakoniec vyhrala rýchlostná kanoistika. S ňou začal ako 11-ročný, potom sa preorientoval na slalom, občas ho kombinoval aj so zjazdom. Aj keď spočiatku ako žiak jazdil aj v kajaku, po troch rokoch sa definitívne rozhodol pre singlekanoe. Ako sa píše aj na webovej stránke športovca, z klubu Slávia UK prestúpil pre lepšie podmienky do Športového klubu polície.
Teraz pôsobí v Stredisku štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR. V reprezentácii je od roku 2002, keď sa dostal do juniorskej reprezentácie. V súčasnosti je seniorským reprezentantom a reprezentuje Slovensko na všetkých vrcholových podujatiach v kategórii C1.
More úspechov
Okrem bronzovej medaily z Paríža a striebornej z Ria má za sebou aj množstvo iných ocenení. Keby sme mali menovať všetky, asi by sa tento text veľmi predĺžil. Avšak nedá sa nespomenúť, že si Beňuš odniesol bronz z majstrovstiev sveta 2011, striebro a bronz z majstrovstiev Európy 2010 a 2013 a tiež 2015. Zároveň je vodný slalomár 7-násobný majster sveta v súťaži hliadok a 7-násobný majster Európy v súťaži hliadok.
Pochváliť sa môže tiež tým, že sa stal 2-krát celkový víťaz Svetového pohára 2010 a 2015 a patrí mu tiež ocenenie 2-násobného víťaza Slovenského pohára 2010 a 2012. V roku 2015 získal 9. miesto v prestížnej ankete Športovec roka.
Priznáva, že LOH v Paríži ho potrápili, porovnať to s výkonom z roku 2016 však úplne nevie. „Ťažko sa to porovnáva. V Riu, keď som získal striebro, to bola moja prvá olympiáda po piatich Mišových (Michal Martikán, poznámka redakcie) medailách. Tam som cítil možno aj tlak a zodpovednosť, že sa odo mňa medaila očakávala. V cieli zas bolo čakanie oveľa príjemnejšie, pretože som mal veľmi dobrý čas a po mojom dojazde som vedel, že to určite musí byť medaila,“ uviedol pre STVR.
„Teraz to bolo ťažšie vybojovať, pretože vodný slalom sa za posledných osem – desať rokov veľmi vyrovnal a jazdí sa na jednu jazdu, oveľa viacej sa riskuje a skracujú sa nájazdy. Niektorí mladí sú odo mňa o 25 kíl ľahší. Takže aby som odpovedal, túto medailu bolo ťažšie získať,“ dodal.
Zatiaľ športovec nikam neodchádza, stále má sen dosiahnuť až na zlato. „Zatiaľ pokračujeme v tom, čo doteraz. Neviem, čo bude za dva, tri roky. Cítim sa stále dobre. Baví ma to a nevidím dôvod, prečo končiť,“ uzavrel.
Kedy nastal zlom
Kariéru Beňuš nedostal zadarmo, chcelo to veľa trénovania a driny. Prvý veľký úspech sa dostavil v roku 2004, keď sa stal juniorským vicemajstrom sveta a majstrom Európy. Už vtedy ho začali označovať za nástupcu Martikána. Medzi seniorov do svetovej špičky sa dostal veľmi rýchlo a pôsobí v nej už dlhé roky. Pretekársky najviac vyrástol pod trénerským vedením bývalého špičkového singlkanoistu, bronzového z OH 2000 v Sydney Juraja Minčíka, dodáva web Olympic.
Darilo sa mu aj na európskych šampionátoch do 23 rokov. Získal tu medailu v C1 štyrikrát za sebou, pričom v Liptovskom Mikuláši sa v roku 2009 stal v tejto vekovej kategórii majstrom Európy. Nevýhodou pre mladý talent bol fakt, že v čase, keď začal vynikať, sme ešte stále mali súťažiacich fenomenálnych pretekárov Michala Martikána a Alexandra Slafkovského. Na OH v každej kategórii môže mať jedna krajina len jednu loď, čo znamenalo, že si Beňuš na svoju chvíľu bude musieť počkať.
Najbližšie k olympiáde si pričuchol v roku 2012, keď tesne prehral interný slovenský kvalifikačný súboj o Londýn s Michalom Martikánom. Nebol úplne vo forme, bol totiž po liečbe antibiotikami. Rok 2012 bol preňho pamätný aj z iného dôvodu. Oženil sa a založil si rodinu. Spolu s manželkou Ivanou vychovávajú tri deti.
Beňuš dodáva, že aj napriek športu je rodina pre neho to najdôležitejšie. Práve preto sa tešil, že tohtoročné hry v Paríži mohol mať svojich najbližších pri sebe. „Je to určite iné, keďže tu bola rodina. Mám z toho veľkú radosť. Tokio a Rio boli ďaleko, no Európa je Európa,“ priznal Beňuš pre portál Teraz.
Zdroje: Archív Startitup, Olympic, Olympics, Bratislavské noviny, Noviny.sk, Šport.sk, Matej Beňuš, STVR, Teraz